 |
|||||||
 |
|
||||||
|
|||||||
|
|
||||||
“Na vas, ktori prejavujete vernost a lojalitu tejto firme, pozerame s uctou.”
Na aktive tohtorocnych pracovnych jubilantov sa zislo 315 oslavencov, z ktorych jedenast si v tomto roku pripomina uz 40 – vyrocie odpracovanych rokov v zeleziarnach. Za vernost a lojalitu k firme im podakoval Ing. Ludovit Ihring, podpredseda predstavenstva a riaditel pre kapitalovy rozvoj a uspechy do dalsich rokov im zazelal aj Slavomir Stromko, podpredseda VZO OZ KOVO. Atmosferu podujatia umocnilo vystupenie armadneho suboru Janosik zo Zvolena. Jubilanti pripominajuci si zivotne vyrocia sa zucastnili na slavnostnom aktive spolu s tymi zamestnancami, ktori si v tomto roku pripominaju vyrocie 25 rokov od prveho vstupu do zamestnania. Pozvanych bolo 225 a ucast v hladisku nasvedcovala, ze aj tentokrat ho prijali takmer vsetci. K oslavencom sa prihovoril, podakoval a zablahozelal im Ing. Vladimir Sotak, predseda predstavenstva a generalny riaditel a Slavomir Stromko, podpredseda VZO OZ KOVO.
Za vernost a kladny vztah k ZP a.s., boli jubilanti odmeneni. Financne odmeny vyplatene pri tohtorocnych slavnostnych aktivoch na pocest jubilantov predstavovali celkovu sumu 1 733 500 Sk. Slavnostny okamih im pripomenie nielen Dakovny list Predstavenstva ZP a.s., ale spomienkou na tento vyznamny den bude pre nich aj maly krciaztek s logom svojej materskej firmy. O.Kleinova
foto O. Kleinova |
Blahozelame
V 17. sutaznom kole odpovedali spravne ti sutaziaci, ktori nam napisali, ze prve prijatie absolventov do rodiny hutnikov sa uskutocnilo 24. juna 1961. Vitazom sa stal Ivan Kralka zo zvarovne rur velkych priemerov, ktoremu srdecne blahozelame. Cenu, nastenne hodiny, mu venoval Frantisek Nikel, konatel firmy SUNIK, s. r.o.
|
 |
Zoznam zastupcov zamestnancov pre BOZP oceliaren valcovna rur taharen rur 1 taharen rur 2 vyroba naradia strojarenska vyroba elektroservis zvarovna rur velkych priemerov hutnicka druhovyroba srotove pole Piesok odbor riadenia kvality energetika cestna doprava kolajova doprava odbor technickeho a investicneho rozvoja obchodny usek zasobovanie odbor obrany a ochrany vyrobno-ekonomicky usek kapitalovy usek personalny usek |
| Rekondicne pobyty v Dudinciach | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Na zaklade vyberu boli rekondicne pobyty realizovane v kupeloch Honttherma a.s. Dudince, ktore svojim podnebim patria medzi najprijemnejsie miesta na Slovensku. Prirodna lieciva voda dudinskych pramenov ma teplotu 28,5° C, co umoznovalo vyuzivat rehabilitacno-plavecky bazen od maja do septembra. Voda je stredne mineralizovana, uhlicita, sirna, hydrouhlicitanovo-chloridova, vapenata, so zvysenym obsahom floru a litia. Vzhladom na zlozenie dudinskej mineralnej vody je vhodna na liecenie pohyboveho aparatu a chorob srdca, avsak pri rekondicnych pobytoch zamestnancov, zdravotnicka starostlivost je zamerana na kompenzaciu nepriaznivych pracovnych podmienok, ale aj ako prevencia, vzhladom na vykonavanu profesiu v danych pracovnych podmienkach. Pocas rekondicneho pobytu mali ucastnici zabezpeceny programovo riadeny individualny zdravotno preventivny rezim, cieleny nielen na kompenzaciu a prevenciu, ale aj na zvysovanie celkovej odolnosti, zvysovanie zdravotneho uvedomenia, k ochrane zdravia. Rozsah poskytnutej zdravotnickej starostlivosti zahrnoval ubytovanie v dvojpostelovych izbach, trikrat denne stravovanie, zdravotnicku starostlivost, lekarsku kontrolu a vstupnu prehliadku v rozsahu preventivnej prehliadky. Zamestnancom boli poskytovane tri procedury denne okrem nedele, a vstup do rehabilitacneho bazenu, t.j. minimalne tridsatsest procedur za strnastdnovy pobyt. Pobyt zacinal v nedelu od 14. hodiny, a koncil v nedelu obedom. Nastupy zamestnancov boli realizovane podla jednotlivych prevadzok nasledovne:
Pocas rekondicneho pobytu boli zamestnanci povinni dodrziavat liecebny poriadok. Pri kontrole vykonanej hospodarsko-socialnym odborom v auguste 1999, pracovnikmi Ladislavom Kardhordom a Mariou Suhajdovou, nebolo zistene porusovanie liecebneho poriadku zo strany zamestnancov ZP a.s., a ani zmluvne dohodnute podmienky zo strany akciovej spolocnosti Honttherma Dudince. Rekondicne pobyty, vratane potrebnych vysetreni, hradil v plnom rozsahu zamestnavatel ZP a.s. V priprave rekondicnych pobytov mi neda nepodakovat za spolupracu odboru bezpecnosti a hygieny prace, a hospodarskej sprave, ako aj jednotlivym prevadzkam pri aktualizacii potrebnych udajov v priebehu roka, za vypracovanie mennych zoznamov zamestnancov, splnajucich podmienky ucasti na rekondicnom pobyte. Verim, ze pokojne, ekologicky ciste prostredie, zdravotnicka starostlivost, kulturno-spolocenske podujatia, boli vhodnym miestom na rekondiciu a relaxaciu. Ing. Maria Kekenakovaveduca hospodarsko-socialneho odboru |
V septembri 27 pracovnikov absolvovalo
skolenie z obsluhy osobnych pocitacov (PC), opakovacieho skolenia obsluhy montaznej
plosiny sa zucastnilo 10 zamestnancov, skolenie “Klientsky orientovana firma”
absolvovalo 15 veducich pracovnikov, opakovacim skolenim pre zvaracov a palicov
preslo 65 pracovnikov. V oktobri sa uskutocnilo skolenie “Bezpecnost a rucenie za vyrobok” z oblasti kvality pre 23 zamestnancov. Tyzdenne skolenie pre rezanie kovov kyslikom z prevadzky srotove pole Piesok absolvovalo 20 palicov, skolenim pracovnikov na referentske vozidla preslo 20 vodicov, vyskolenych bolo aj 12 riadicov vytahov a 40 zamestnancov absolvovalo skolenie pre zaciatocnikov – MS WORD. |
| Spomienka 25. oktobra 1999 uplynu dva roky, co po tragickej nehode nas nazdy opustil nas drahy syn, brat a vas spolupracovnik z oddelenia zasobovania Miroslav ORAVSKY. “Co viac Ti uz mozeme dat, len kyticku na hrob a s bolom v srdci tisko na teba spominat”. Prosime vsetkych, ktori ste ho poznali, venujte mu v tieto dni tichu spomienku. S laskou spominaju rodicia, brat a ostatna rodina |
Spomienka 22. oktobra 1999 uplynuli dva roky, co nas navzdy opustil po tragickej nehode nas drahy manzel, otec, stary otec a vas dlhorocny pracovnik Ladislav DUDA. “Odisiel si tragicky, ako ked sa odtrhne kvet, ostanes v nasich srdciach navzdy, bol si nas zivot, bol si nas svet...” Kto ste ho poznali a mali radi, venujte mu prosim, tichu spomienku. Smutiaca manzelka, dcera s rodinou a ostatna rodina |
S Ing. Luborom Schwarzbacherom, veducim odboru technickeho a investicneho rozvoja |
FINALIZACIA KOTLOVYCH RUR VALCOVANYCH ZA TEPLA V ROKU 2001
| Plan investicii na rok 1999 predstavoval v nasej spolocnosti opat sumu, prevysujucu 250 milionov Sk. Devat mesiacov roka je za nami a nakolko 185 milionov z planovanej sumy je uz preinvestovanych, poziadali sme Ing. Lubora Schwarzbachera o predbeznu bilanciu v plneni uloh spojenych s technologickou modernizaciou nasej spolocnosti: |
| - V sulade s dlhodobou koncepciou modernizacie
oceliarne, nasej prevadzky na vyrobu tekutej ocele a ocelovych plynulo odlievanych
blokov, sme za uplynulych devat mesiacov ukoncili vsetky investicne akcie planovane na
tento rok. Uz od prelomu uplynuleho roka sme sa intenzivne pripravovali na dve vyznamne investicne akcie. Jednou bolo zavedenie DPP systemu, t.j. premiesavanie tekutej ocele inertnym plynom cez tri porezne tvarnice umiestnene v dne nisteje EAF pece. Vysledkom je skratenie doby tavby pri sucasnom znizeni spotreby elektrickej energie, co bolo potvrdene nielen garancnymi skuskami v maji tohoto roku, ale i prevadzkovymi meraniami az do sucasnosti. Z hladiska technickej narocnosti pripravy, koordinacie s roznymi subdodavatelmi, bola nesporne najnarocnejsia modernizacia vytokoveho uzla tekutej ocele z medzipanvy, zavedenim posuvacovych (“supatkovych“) uzaverov, ktore nahradili zatkove tyce. V celej osi odlievania ( hlavna panva - medzipanva - krystalizator ) sme tym dosiahli automatizaciu technologickeho cyklu, vratane automatickeho startu odlievania a tym sme zaroven z procesu takmer vylucili ludsky faktor. Tato modernizacna akcia bola zrealizovana koncom augusta pocas strednej opravy oceliarne, v priebehu odstavky zariadeni len v jednom tyzdni. Dnes mame za sebou niekolkotyzdnovy “skusobny nabeh“ tejto technologie a prve vysledky uz dokazuju zvysenie kvality plynulo odlievanych ocelovych blokov. Teraz je potrebne zabezpecit, aby sa nova technologia vzila do povedomia obsluhy zariadenia plynuleho odlievania ocele (ZPO), pretoze ide o uplnu novinku. Nakolko v suvislosti s touto modernizacnou akciou je potrebne zabezpecit aj naslednu udrzbu keramickeho materialu posuvacovych uzaverov, zriadena bola aj dielna ich opravy. Zaroven boli zrekonstruovane ohrevy medzipanvy, instalovana nova elektricka piecka na ohrev ponornych trubic a dalsie casti suvisiace s technologiou odlievania. Hlavnym dodavatelom technologie posuvacovych uzaverov bola svajciarska firma STOPINC. Na realizacii prac sa podielali aj pracovnici takmer vsetkych utvarov technickeho useku nasej spolocnosti, ako i samozrejme uzivatel, t.j. prevadzka oceliaren. Pre zrovnomernenie podmienok chladenie plynulo odlievanych blokov v sekundarnej casti ZPO a tym zvysenie ich kvality, najma pre strednouhlikove ocele, bol navrhnuty nasim odborom uplne novy typ segmentu chladenia nultej, prvej a druhej zony. Po jeho odskusani v zjednodusenej verzii v 1. prude sa v sucasnosti vyraba tzv. univerzalna 5. verzia pre dlhodobe sledovanie ucinnosti chladenia. Tato 5. verzia pouziva iny typ trysiek, rozmiestnenie trysiek, vzdialenosti od povrchu zliatkov za takmer nezmenenych prietokovych mnozstiev chladiacej vody. Z mensich investicnych akcii technologickeho charakteru realizovanych v oceliarni spomeniem este napriklad zariadenie na meranie konicity vnutornych rozmerov vloziek kruhovych krystalizatorov s pouzitim bezkontaktneho laseroveho snimania. Prinosom merania je predovsetkym znalost opotrebitelnosti a tym aj zivotnosti krystalizatorov. Podobne zariadenie sme doposial mali len na stvorcove prierezy, avsak v jednoduchsom prevedeni. Pomerne velkou investicnou akciou technologickeho charakteru ukoncenou v tomto roku bola vystavba novej kaliarne, potrebnej na chemicko-tepelne spracovanie nahradnych dielcov a nastrojov pre vyuzitie v nasej a.s., ako i pre externe firmy. Od projektovej dokumentacie az po realizaciu sa ju podarilo zabezpecit za devat mesiacov, co je velmi slusny cas, nakolko vo financnom vyjadreni bolo pocitane na nu niekolko desiatok milionov korun. Srdcom kaliarne je viacucelova zvonova pecna linka na chemicko - tepelne spracovanie od svajciarskej firmy SOLO. Kedze nova kaliaren bola situovana do haly vedla taharne rur 1, kde predtym bol len provizorny sklad presnych rur, hala nebola vykurovana, neboli tam instalovane ziadne media. Cele toto dobudovanie stavebnej casti, vratane privodov energii, rozvodov inertnych plynov, muselo byt zrealizovane pocas zimnych mesiacov, nakolko v marci sa uz uskutocnovala montaz technologickych zariadeni a kaliaren zacala pracovat v aprili tohoto roku. V sucasnosti finisujeme s dalsimi technologickymi zariadeniami, ktore predstavuju milionove investicne hodnoty. V taharni rur 1, tak ako v predchadzajucom roku v taharni rur 2, instalujeme automaticku linku na odstranovanie otrepov rur kefovanim. V porovnani so spomenutou linkou, vyuzivanou pre rury dlzky do15,3 m, tato bude sluzit pre rury mensich priemerov do dlzky 10 m. Dodavatelom linky je opat firma WRT KRISCHKE. Vstupny a vystupny zasobnik je vyrabany v nasej spolocnosti a do buducna, pri instalacii podobnych liniek, budeme s touto kooperaciou pokracovat. V uplynulych dnoch bola v Nemecku linka odskusana, nasledne demontovana a po dopraveni do Podbrezovej bude nainstalovana podla predpokladov v novembri. V taharni rur 2 v sucasnosti instalujeme technologicke zariadenie na vyuzivanie technologie tahania na reaktivnom oleji. Nakolko reaktivny olej ma vlastnosti nahradzajuce chemicku upravu rur, nebude potrebna tato chemicka uprava medzitahovych rur pred tahanim. Zariadenie bolo od projektovej dokumentacie kompletne realizovane prostrednictvom nasej spolocnosti, svoj podiel na zhotoveni maju viacere utvary, ale podstatna cast konstrukcnych prac sa uskutocnila v strojarenskej vyrobe. Vacsou akciou v taharni rur 2 je druha etapa instalacie linky na spracovanie vymennikovych rur, co je vlastne pokracovanie technologickeho toku linky na odstranovanie otrepov rur kefovanim, namontovanej v minulom roku. Uz pri projekcnych pracach, realizovanych v nasom odbore v minulom roku, sme navrhli dispozicne riesenie zariadeni k dalsim upravarenskym operaciam vymennikovych rur. Z uvedeneho dovodu bola kefovacia linka instalovana do I. haly v takom stranovom a vyskovom prevedeni, aby bol priestor pre dalsie technologicke zariadenia na nu nadvazujuce. V tejto druhej etape pribudne vizualna kontrola rur, farebne znacenie rur tzv. systemom INK – JET, konzervacia vonkajsieho povrchu rur v elektrostatickom poli, zvazkovanie rur do kruhu a sesthranu a vazenie rur s automatickym prenosom vaznych udajov do pristavku. Dosiahneme tym zabezpecenie vsetkych technologickych operacii za sebou v kontinualnom slede. Hotovy zvazok rur bude uz len preneseny zeriavom ponad celu upravnu priamo do expedicneho skladu prevadzky. Pre taharen rur 2 mame rozpracovany este projekt nezmazatelneho znacenia rur laserom, rur vyrabanych pre potreby automobiloveho priemyslu. Po vypracovani zadania sme oslovili potencionalnych dodavatelov. Specifickym problemom je skutocnost, ze nase poziadavky na mnozstvo takto znacenych rur nie je mozne zabezpecit beznymi, konvencnymi prostriedkami, pretoze pri znaceni laserom musi rura stat. Pri nasej poziadavke mesacneho znacenia 300 t rur sa musi rura pohybovat a to nie su schopne viacere z dodavatelskych firiem dodrzat. Aj napriek tazkostiam sme vsak nasli firmu, ktora vyvija system znacenia rur laserom za pohybu rury. Momentalne sme v stadiu posudzovania a rozhodovania. Prvoradym zaujmom nasej firmy je zvysit finalizaciu produktov, hlavne presnych rur. Z uvedeneho dovodu bol prijaty zamer, doplnit dalsie zariadenia na spracovanie rur v prevadzke hutnicka druhovyroba. V maji tohoto roku bol podpisany kontrakt na dodavku deliaceho centra s nemeckou firmou REIKA WERK, pricom toto zariadenie bude sluzit na delenie rur dlzky 150 az 2 000 mm upichovanim, uskutocnovat tzv. rovinny rez, zrazanie vonkajsej a vnutornej hrany na obidvoch koncoch, kefovanie vnutorneho povrchu rur, vyfukovanie necistot a kontrolu dlzkovej tolerancie kazdej rury, vystupujucej z deliaceho centra. Vyroba a montaz tejto linky je planovana na jarne mesiace buduceho roka. Vlastnictvom tohoto stroja budeme technicky pripraveni k finalizacii rur, napr. pre zadnu napravu uplne noveho vozidla, uvadzaneho na slovensky trh v buducom roku. Pre velkokapacitne delenie rur, vcitane odstranovania otrepov, kontrolneho merania dlzok rur pod 150 mm, rokujeme o technickom prevedeni linky so styrmi potencialnymi dodavatelmi, ktorymi su dve talianske, jedna nemecka a jedna holandska firma. V hutnickej druhovyrobe chceme instalovat zariadenia aj na dalsie operacie, napr. na pranie rur kratkych dlzok (do 90 mm). Pracka rur by mala vyuzivat dopravu rur s pouzitim tzv. Archimedovej spiraly a tym zabezpecit dvojstupnove pranie a susenie rur s vyuzitim ekologickych odmastovacich prostriedkov. Tuto pracku planujeme spojit do linky so sucasnou deliacou pilou PETRAZZOLI a zariadenim ECONOMY na odhranovanie koncov rur. Tym vznikne spojity sled operacii a to delenie, pranie, susenie, odhranovanie. V sucasnosti stojime tiez tesne pred rozhodnutim, ako zautomatizovat podavanie rur do strojov ECONOMY, so zretelom na znizenie podielu ludskej prace. Nejde o jednoduchu ulohu, nakolko tri zahranicne firmy odmietli toto riesenie s odovodnenim, ze je technicky velmi narocne. Rokujeme vsak s dalsimi firmami zo Slovenska, ktore by automaticke podavanie rur riesili ako prototyp. Je vsak mozne, ze sa rozhodneme pre dodavatela zariadenia na podavanie rur z USA. Pre valcovnu rur sa v tomto roku zacalo s technickou pripravou finalizacnej linky na vyrobu kotlovych rur. Vybraty variant linky je rozpracovavany do stadia zadania pre potencialnych dodavatelov. Technologia finalizacie sa zaobera problematikou odstranovania okuji, nedestruktivnym skusanim kotlovych rur virivymi prudmi a ultrazvukom, znacenim rur razenim alebo systemom INK – JET, meranim dlzky rur, farebnym znacenim akosti rur, odberom vzoriek a finalizaciou tzv. tretej skupiny kotlovych rur, t.j. razenim poradovych cisiel rur a kruzkov rur, ich odberom a vyhodnocovanim. Tieto operacie sa v sucasnosti uskutocnuju na “solo” zariadeniach v taharni rur 2. Zo strategickych cielov nasej spolocnosti vyplyva v roku 2001 ukoncit finalizaciu rur valcovanych za tepla v taharni rur 2 a spat preniest finalizaciu na linku kotlovych rur do valcovne rur. Tym sa uvolni kapacita upravne rur taharne rur 2 na zvysenie vyroby presnych rur, hlavne oceli s vyssimi uzitkovymi vlastnostami. Pokracovanie v buducom cisle. Zaznamenala O. Kleinova |
| Citatelska sutaz k 160. vyrociu zalozenia podbrezovskych zeleziarni |
| Vychova ucnovskeho dorastu |
Dokonc. z minuleho cisla
V roku 1985 bolo ucnovske stredisko zaradene do siete strednych odbornych ucilist a tak v septembri vzniklo SOU hutnicke v Podbrezovej. Riaditelom sa stal Ing. Samuel Rosiar. Prvy rok sidlilo v povodnych priestoroch byvaleho miestneho odluceneho pracoviska (v sucasnom dome sportu). 1. septembra 1986 bola otvorena nova moderna budova SOU hutnickeho v Lopeji. V prvej etape vystavby bola odovzdana do uzivania skola a domov mladeze. V dalsej etape boli dobudovane dielne a potom moderna telocvicna. Vdaka materskemu podniku - Svermovym zeleziarnam, dostala tak buduca generacia do vienka skolu s kompletnym vybavenim, na ktoru investicie predstavovali zhruba 60 milionov Sk. V septembri roku 1990 nastupil do funkcie riaditela Ing. Peter Mlynarcik.
Rozhodnutim Ministerstva hospodarstva SR bolo 31. marca 1991 SOU hutnicke Podbrezova – Lopej vyclenene zo statneho podniku Svermove zeleziarne a 1. aprila 1991 sa stalo samostatnou prispevkovou organizaciou. Nastali podstatne zmeny aj v oblasti financovania. Financne zabezpecenie ziakov a aj vyucby usmernovala vyhlaska 503/1990. Na tomto zaklade ubytovanie a stravu ziakov hradili rodicia. Od Ministerstva hospodarstva SR dostavalo uciliste na cinnost dotaciu v sume 300,- Sk na ziaka. Vychovno – vzdelavaci proces bol organizovany na principe demokracie riadenia. Poradnym organom skoly sa stala Rada skoly. Prevadzkovu prax nadalej zabezpecovalo uciliste prostrednictvom vyrobnych prevadzok Svermovych zeleziarni.
Profilujucimi odbormi na ktore sa ziaci SOU pripravovali, boli predovsetkym hutnicke profesie, elektromechanik, mechanik opravar strojov a zariadeni a mechanik elektronik. V roku 1991 nastupil do funkcie riaditela SOU hutnickeho Ing. Emil Lukac.
Rok 1996 opat znamenal v historii vyznamny moment. V ramci racionalizacnych opatreni 1. jula 1996 bolo k SOU hutnickemu v Podbrezovej (v ramci likvidacie k 31. junu 1996) priclenene SOU strojarske Piesok. Dievcenska skola, doposial sidliaca v SOU hutnickom v Podbrezovej, bola odstahovana do priestorov, ktore uvolnilo SOU strojarske v Piesku. V priestoroch byvalych “strojarskych” dielni bolo sucasne zriadene Miestne odlucene pracovisko SOU hutnickeho v Podbrezovej. V priestoroch transformovaneho SOU hutnickeho bola zabezpecovana teoreticka vyucba pre vsetky studijne a ucebne odbory. Odborny vycvik v odboroch so zameranim na elektro – strojarstvo, hutnictvo a instalater pre stavebnu vyrobu sa uskutocnoval v SOU h v Podbrezovej. V Miestnom odlucenom pracovisku v Piesku sa pripravovali v praktickej vyucbe ziaci v ucebnych odboroch murar, stolar, maliar a krajcirky damskych odevov.
Nedostatok financnych prostriedkov sposobil v roku 1992 zatvorenie plavarne v Mazornikove. Vedenie SOU hutnickeho v Podbrezovej poziadalo o delimitaciu tohoto zariadenia a tak sa 15. decembra 1994 stala plavaren v Mazornikove sucastou komplexu tohoto ucilista.
Otazka 18. kola Kedy bolo SOU hutnicke odclenene od Svermovych zeleziarni, s.p.? |
MAXIMALNE VYUZITIE OSOBNYCH VOZIDIEL ZP a.s. Taxisluzba a pozicovna refverentsky riadenych vozidiel prostrednictvom cestnej dopravy poskytuje svoje sluzby uz piaty mesiac. Na nasu otazku “Ako ste s tymito sluzbami spokojni?”, odpovedali nahodne vybrati veduci pracovnici: Ing. Lubomir KUPEC, veduci Vt 2 -Na sluzobne cesty sice vela nechodime, ale ak auto potrebujeme, bez problemov ho dostaneme. Predtym sme sa museli kde-komu vyprosovat, pretoze vyrobny usek mal k dispozicii len jedno osobne vozidlo. Vitame tieto sluzby, len este to uctovanie sa nam zda dost vysoke. Taxisluzbu velmi nevyuzivame, skor cestujeme kyvadlovou prepravou. Ing. Milan PODKONICKY, veduci Tsv -Referentsky riadene vozidla a taxisluzbu vyuzivame hlavne pri zabezpecovani nahradnych dielcov a externych vykonov pre planovane opravy. So zabezpecovanim vozidiel v pozicovni nemame problemy, skor vidim problem v tom, ze dostavam vzdy iny typ vozidla, ale to zavisi od momentalnej ponuky pozicovne. Pri taxisluzbe v ramci firmy je potrebne zabezpecit jej prevadzku aj v case od 14.-15,30 hod. Ing. Pavol Valent, veduci Tes - Je to dobra, ale draha sluzba. Nasa prevadzka ma vlastne motorove vozidlo, ktore vyuziva na prepravu vo firme a v okoli. Na vzdialenejsie sluzobne cesty si objednavame osobne vozidlo z pozicovne a menej vyuzivame taxisluzbu. Z dovodu znizovania nakladov vyuzivame hlavne nase vozidlo, ktoreho naklady na 1 km predstavuju od 5 do 6 Sk. Pre porovnanie, najnizsia taxa v pozicovni nasej firmy je 7 Sk/km. Neda sa jej vsak upriet snaha, vyhoviet zakaznikom a vybrat vhodny typ motoroveho vozidla so zretelom na vzdialenost a pocet osob. Ing. Miroslav DOMOVEC, CSc, veduci Vo -Sluzby pozicovne ZP a.s. prevadzka oceliaren vyuziva a povazujem to z nasej strany za zlepsenie situacie, nakolko my sme nemali pridelene vozidlo a na sluzobne cesty sme si ho museli poziciavat od inych. V sucasnosti, ked si dopredu poziadame o vozidlo, tak ho aj dostaneme a v takomto pripade sa nam pozicovna snazi vyhoviet a pridelit nam z novsich typov. Paci sa nam, ze osobne auta su v cistom stave a natankovane. Horsie je to v pripadoch, ked potrebujeme vozidlo neplanovane a dostaneme z automobiloveho parku starsi typ, t.j. vozidlo, ktore ma uz najazdenych vela kilometrov, horsi technicky stav a nevyhovuje na dlhsie trasy. Pracovnici oceliarne v nutnych pripadoch prepravy osob do noveho zavodu vyuzivaju aj sluzby firemneho taxika. Ing. Robert Plsik, veduci Vsp Piesok -Z mojej strany je tazko hodnotit sluzby pozicovne, nakolko ich vyuzivame len asi jeden az dvakrat mesacne. Taxisluzbu si objednavame hlavne na konci mesiaca – v case uzavierok. Srotove pole ma pridelene vozidlo, ktore ako vzdialenejsie pracovisko ZP a.s., vyuziva na zabezpecenie vyroby a prepravu. Na dlhsie sluzobne cesty vyuzivame referentsky riadene vozidla. Musim vsak kriticky podotknut - hoci tieto sluzby vyuzivame zriedka - stava sa nam, ze nam pozicovna nevyhovie pre nedostatok vozidiel. Ing. Peter Ciesar, veduci Ki -Odbor informatika poskytuje popri projekcnej cinnosti sluzby v oblasti technickej a systemovej starostlivosti informacnych systemov nielen v ramci ZP a.s., ale i pre dcerske spolocnosti a institucie v regione Brezno. Pred zriadenim pozicovne mal odbor k dispozicii dve referentske vozidla, co v zasade bolo postacujuce pre plnenie predmetnych cinnosti a castych pracovnych ciest, vratane dovozu techniky a spotrebneho materialu. Odobratim tychto vozidiel vznikla objektivna poziadavka trvaleho zapoziciavania 2-3 vozidiel denne, co sa vdaka ustretovosti pracovnikov cestnej dopravy dari. Situaciu vsak komplikuje skutocnost kazdodenneho preberania a odovzdania vozidla a tiez znacna neistota, ci vozidla budu k dispozicii.
- Vysledok ankety ma svoju logiku a priniesol to, co sme ocakavali. Velmi zjednodusene povedane, prevadzky a odbory, ktore doteraz referentske vozidla nemali, su s nasimi sluzbami spokojnejsie, menej zas ti, ktori vozidla mali a boli preradene do pozicovne cestna doprava. Anketa vsak zaroven ukazala aj to, ze nie vsetci pochopili hlavny zmysel zriadenia tychto cinnosti, ktorym je jednoznacne maximalne vyuzitie referentsky riadenych vozidiel. Zhospodarnenie urcite nestoji na tom, ze nasa prevadzka bude len znizovat sadzby za 1 km, ktore su na urovni poskytovanych sluzieb z externeho prostredia. Cena musi mat aj “motivacny” charakter. Zhospodarnenie jednoznacne znamena, ze zaujemcovia o uvedene sluzby sa budu spravat ekonomicky – maximalne vyuzivat taxisluzbu a pravidelnu kyvadlovu prepravu ci uz medzi starym a novym zavodom, alebo na trase Podbrezova – Banska Bystrica. V kyvadlovej preprave a v kumulacii sluzobnych ciest vidime znacne rezervy, ktore mozeme odstranit len v spolupraci s uzivatelmi referentsky riadenych vozidiel. Konkretnejsie k pripomienkam - proces odovzdavania a preberania osobnych vozidiel sme v sucasnosti zjednodusili odburanim duplicitnej evidencie. Taxisluzba je v prevadzke od 6.-15,30 hod. s tym, ze objednavky vozidla taxisluzby po 14. hod. zabezpecujeme na tel.c. 5751, 5753, nakolko dopravny dispecing pracuje do 14. hodiny. Na zaver musim podotknut, ze prevadzka cestna doprava sa snazi vyhoviet poziadavkam uzivatelov referentsky riadenych vozidiel v ramci moznosti pozicovne, t. j. prednostne pridelovanie osobnych vozidiel na zahranicne, resp. dlhsie pracovne cesty. Na kratsie trasy je mozne viac vyuzivat kyvadlovu prepravu! |
- Kazdorocne sme okolo 10. septembra zacali vykurovat bytove jednotky. Slnecna a tepla jesen nam v tomto roku priala a priemerna denna teplota do oktobra neklesla pod 13O C. Od 5. oktobra sme zacali novu vykurovaciu sezonu, pre ktoru ZP Bytos, s.r.o., vyuzil letne mesiace na uskutocnenie potrebnych oprav v kotolniach a vymennikovych staniciach v Podbrezovej a na Stiavnicke. Okrem toho, nepriechodnost rozvodov teplej uzitkovej vody si vyziadala v tomto roku vymenu potrubia v smere z vymennikovej stanice 120 Stiavnicka az po bytovku 208. Cas nahlodal aj rozvody z vymennikovej stanice VS 190 do 90 bytovych jednotiek, ktorych vymena je naplanovana na rok 2000. Pre plynuly chod kotolni a vymennikovych stanic sme zabezpecovali odborne prehliadky plynu, tlakovych nadob, kominov a skontrolovali sme funkcnost nastavenie horakov. Po skonceni vykurovacej sezony 1998/99, sme v maji zacali s dvomi vyznamnymi opravami: -vo vymennikovej stanici TOB Podbrezova nebola doposial
nainstalovana ziadna regulacia. Firma Enas, s.r.o., Banska Bystrica vypracovala navrh
ekvitermickej regulacie vykurovacej vody sekundarneho okruhu. ZP a.s., Podbrezova, ako
investor, a prevadzka energetika, ako realizator, zabezpecili tuto akciu. Na
cirkulaciu vykurovacej vody sa pouzivali cerpadla, ktore boli v znacnej miere fyzicky
i moralne opotrebovane a svojimi parametrami prietoku a vytlacnej vysky
nezodpovedali potrebe spravne fungujuceho systemu ustredneho kurenia a spravne
fungujucej ekvitermickej regulacii. Z uvedeneho dovodu boli vymenene za nove. Bol
dodany trojcestny zmiesavaci ventil, snimace vonkajsej a vnutornej teploty.
V najchladnejsom byte domu bol umiesteny bytovy termostat. Verime, ze uvedene
opatrenia prispeju k lepsej tepelnej pohode najomnikov bytov. 1.system regulacie vratnej vody do kotlov, Rekonstrukcia kotolne sa chyli ku koncu a boli uskutocnene vsetky opatrenia, aby v zimnej vykurovacej sezone nedochadzalo k vypadkom dodavky ustredneho kurenia a teplej uzitkovej vody. Servisne prace a drobne opravy si vyziadala aj kotolna v D-bloku. * Otazka na zaver nasho rozhovoru sa tyka aktualnej temy hlavne pre Podbrezovcanov, ktorych zaujima, ci za pitnu voda, z dovodu jej “kontaminacie” budu platit menej? - Z dovodu kontaminacie – nie. Kedze ju nepouzivaju ako pitnu vodu, budu mat na vodomeroch mensiu spotrebu. Zaznamenala V. Kukolova |
| Vyssie najomne az od januara |
Povodny termin zvysenia zakladneho najomneho v zmysle vyhlasky 60/64 Zb., 1. oktober 1999, sa posunul z dovodu, ze s nim suvisiaci zakon o prispevku na byvanie nadobudne ucinnost az od buduceho roka. Ceny zakladneho najomneho by sa mali zvysit o 70 percent od 1. januara 2000. Zdrazenie sa dotkne priblizne 200 tisic najomnikov obecnych, statnych a podnikovych bytov, cize asi desatiny slovenskych bytov. V sucasnosti dosahuje vyska najomneho za priemerny trojizbovy byt 350 Sk, po zdrazeni to bude 595 Sk. Nezohladnuje vsak vsetky naklady, ktore ma vlastnik bytu a kryje ich iba z jednej patiny. Preto aj vladou schvalena koncepcia statnej bytovej politiky predpoklada, ze vyska najomneho sa bude postupne zvysovat. Na uroven nakladoveho najomneho, ktore v priemernom trojizbovom byte predstavuje 1 700 Sk, by sa mali ceny dostat do konca roku 2003.
Krateny vynatok z Pravdy 30.9.
NEPREHLIADNITE !!! ZP GASTRO servis, s.r.o., oznamuje svojim zakaznikom, ze v POTRAVINACH na Kolkarni v Podbrezovej je mozne vyuzivat platbu prostrednictvom platobnej karty. |
Grapefruit Podobne ako ostatne citrusove plody, aj grapefruit ma vyznamny podiel vo vode rozpustnej vlakniny, ktora zvysuje pocit sytosti. Zaroven sa podiela na regulacii hladiny cukru aj cholesterolu v krvi. |
|
| HOROSKOP KOZOROZEC Problem, ktory vas v posledne dni trapi vyriesite len trpezlivostou a dodrzanim vsetkych pravidiel. Nedajte sa odradit ani pociatocnym neuspechom. VODNAR Vasa nepristupnost znepokojuje okolie, ktore sa snazi urobit vsetko, co vam na ociach vidi. Stacilo by vsak, keby ste si vysvetlili najnovsie nedorozumenia. RYBY Vytvorili ste si situaciu, ktora je pre vas velmi vyhodna. Nebojte sa este viac angazovat a vase snazenie bude mat uspech. BARAN Dostanete lakavu pracovnu ponuku. Ak sa nebudete vediet sami rozhodnut, zdoverte sa vam blizkej osobe a spolu zvazte vsetky klady a nedostatky noveho miesta. BYK Diplomatickym konanim ste si ziskali vela novych priatelov a ako to uz v zivote byva, aj nepriatelov. Je len na vas, aby ste co najskor zistili, kto ku ktorej skupine patri. BLIZENCI Niekoho prilis natahujete, vam to robi dobre, avsak dotycny tape a nevie sa v tom vyznat. Bolo by aj pre vas prospesne vyjasnit si, co tym vlastne chcete dosiahnut, aby nedoslo ku konfliktu. RAK Zvazte vase presvedcenie, ze robite co vam sily stacia. Niekedy staci racionalnejsie mysliet a konat. Usetrite si tak viac casu a namahy. LEV Potrebujete pre zivot nove impulzy a neuvedomujete si, ze mate v podstate vsetko vo vlastnych rukach. Nacerpajte viac zivotnej energie a nebojte sa obcas aj “stratit hlavu”. PANNA Nestastim pre vas je pondelnajsie vstavanie. Hoci sa den zda strateny, vzdy sa presviedcate, ze necakane prinasa ovela viac kras. VAHY V zavaznom rozhodovani potrebujete dobru radu. Obratte sa preto na tych priatelov, ktorym plne doverujete a ktori vas nesklamali. SKORPION Nemali by ste vsetko brat prilis vazne. Riadte sa heslom, ze zivot je nielen skolou ale aj hrou a uvidite, ze sa vam bude lahsie dychat. STRELEC Za kazdu cenu sa snazite presadit sam seba a nezastavia vas v tom ani mensie podrazy. Verte, ze citlivejsim pristupom k rieseniu problemov a k ludom dosiahnete ovela viac. Ovplyvni to aj vasu rodinnu a pracovnu pohodu. |
| Blahozelame nasim jubilantom |
V novembri 1999 si pripomenu pracovne jubileum
30-rocne
Marta BICIANOVA, Jolana KOVACIKOVA, Tibor KALISKY
25-rocne
Viera KORDIKOVA, Jan BELKO
20-rocne
Anna HORCIKOVA, Viera FASKOVA, Frantisek MUCHA, Peter KOSIK, Katarina BLAZEKOVA
Zivotne jubileum
55-rocne
Jozef VANO, Kamil MICHALCIK, Lubomir CELLAR
50-rocne
Ondrej REPKA, Edita PAVLIAKOVA, Ondrej MAJER, Milan LONGAUER, Marian LEITNER,
Jozef STELLER, Milan STERBA
| Jedalny listok od 25.-30.10.1999 Pondelok
25.10. Polievka: Hras. krem., chlieb II.-III. zmena Polievka: Rascova s vajcom, chlieb Utorok 26.10. Polievka: Fazulova kysla, chlieb II.-III. zmena Polievka: Hovadzia s cest., chlieb Streda 27.10. Polievka: Karfiolova, chlieb II.-III. zmena Polievka: Zem. s koprom, chlieb Stvrtok 28.10. Polievka: Slep. s cest., chlieb II.-III. zmena Polievka: Sosovicova kysla, chlieb Piatok 29.10. Polievka: Borsc s masom, chlieb II.-III. zmena Polievka: Gulasova, chlieb Sobota 30.10. Polievka: Hovadzia. s cest., chlieb |
Jedalny listok od 01.-06.11.1999 Pondelok 1.11.
Utorok 2.11. Polievka: Paradajkova, chlieb,Svieckova na smotane, knedla Brav. maso na samp., ryza, salat Svajciarske sojove zem., salat Cestov. salat so sunkou a kapiou II.-III. zmena Polievka: Hubova, chlieb Streda 3.11. Polievka: Drzkova, chlieb II.-III. zmena Polievka: Slov. Sajtlava, chlieb Stvrtok 4.11. Polievka: Kap. s klobasou, chlieb II.-III. zmena Polievka: Sedliacka, chlieb Piatok 5.11. Polievka: Hov. s pec.hal., chlieb II.-III. zmena Polievka: Paradajkova, chlieb Sobota 6.11. Polievka: Slep. s cest., chlieb |
V dnoch 16. a 17. oktobra sa uskutocnilo I. a II. kolo Slovenskeho pohara v cyklokrose a zaroven cyklisti sutazili aj o Pohar ZP a.s. Preteky usporiadal Cyklisticky klub ZP Sport, a.s., a zucastnilo sa ich 60 pretekarov z celeho Slovenska. Dejiskom pretekov bolo okolie NsP v Brezne, kde na narocnom terene za pekneho slnecneho pocasia sa v sobotu uskutocnilo I. kolo Slovenskeho pohara, v ktorom v kategorii dorastencov zvitazil nas Michal PRACHAR, 4. bol Jan Rosik a 6. Lubos Hricak. V kategori kadet bronz ziskal Lubomir GLOVNIAK a 8. bol Martin Molcan. V kategorii muzov sme obsadili od bronzoveho umiestnenia, aj nasledujuce dva miesta - 3. bol Peter MEDVED, 4. Roman Bronis , 5. Miroslav Kovacik a 7. Peter Medved. Druhym kolom, v nedelu, skoncili preteky cyklokrosarov, v ktorom nasi reprezentanti podali opat dobre vykony - v kategorii dorast bol 2. Michal PRACHAR, 5. Lubos Hricak a 7. Jan Rosik, v kategorii kadet bol strieborny Lubomir GLOVNIAK a 8. Martin Molcan, v kategorii juniori 7. miesto si vybojoval Ladislav Sidlo, v kategorii muzov zvitazil Roman BRONIC, 3. skoncil Pavol Medved , 7. Miroslav Kovacik, 9. Jozef Vrablik a 11. Peter Medved. Celkove poradie v pretekoch o “Pohar Zeleziarni Podbrezova a.s.”: Podbrezovsky cyklisticky klub, zorganizovanim I. a II. kola Slovenskeho pohara, odstartoval serial cyklokrosovych sutazi na Slovensku. Dobra technicka priprava hovori o vysokej urovni organizatorov, ktorym patri podakovanie za pekny sportovy zazitok. Stava sa uz neodmyslitelnou skutocnostou, ze pri organizovani podbrezovskych sportovych podujati s celoslovenskou a medzinarodnou reprezentacnou ucastou pomaha hlavny sponzor Zeleziarne Podbrezova a.s. a ZP Sport, a.s. J. Morozuk |
| Teple letne dni vystriedala chladna jesen a to je vzdy cas, ked sa vodacki turisti obzeraju a hodnotia svoju sezonu |
“Nikdy nevstupis do tej istej rieky” |
| Otvorenie sezony sme mali naplanovane –
ako je to v nasom oddieli uz tradiciou – na velkonocny vikend. Hoci tohto roku
bola Velka noc uz zaciatkom aprila, predpovede pocasia davali sance na to, aby sme
otvorenie sezony nemuseli posuvat, ako to bolo v niekolkych poslednych rokoch. Ranne
teploty +3O C v piatok, 2. aprila, sprevadzane dokonca riedkymi studenymi
kvapkami dazda, pocas prepravy clnov sice vela optimizmu nevlievali, ale nakoniec
predpovede predsa len nesklamali a v peknom pocasi sme symbolickym klucom
odomkli Hron a splavili jeho horny usek z Benusa do Podbrezovej. Mimoriadnou aktivitou sa vyznacoval maj. Zacali sme hned prveho, splavom Podbrezova-Banska Bystrica, pokracovali zopakovanim si useku Benus-Podbrezova a ukoncili prvym “expedicnym” splavom tejto sezony – patdnovym splavom z Budovej do Kozaroviec. Spolu so siestimi brigadami v lodenici sa pocet dni, venovanych tomuto konicku, vysplhal v tomto mesiaci na neuveritelnych trinast, nehovoriac este o tom, ze na oprave vesiel sa pracovalo priebezne po poobediach a veceroch doma. Hnacim motorom v aktivite na vode bolo krasne pocasie s dostatkom vody v Hrone, chut do prace v lodenici bola podporovana potrebou vyriesit mimoriadne prijemny problem – preusporiadat celu lodenicu a pripravit v nej miesto pre dva nove clny. Prisiel tuzobne ocakavany 22. maj, kedy sa vdaka sponzorstvu ZP a.s. rozrastla nasa lodenica o Zlteho Tucniaka a Zltu Vydru. V letnych mesiacoch sme este absolvovali dalsie styri jednodnove, jeden dvojdnovy a jeden stvordnovy splav roznych usekov Hrona, cim sa pocet kilometrov absolvovanych na vode vysplhal na uctyhodnych styristosestdesiattri. Pocas celej sezony nas tesila mimoriadna priazen pocasia, ked z devatnastich dni na vode bolo az sedemnast slnecnych a prsalo nam len na dvoch kratkych usekoch pred koncom etap. Tiez potesilo obnovenie spoluprace s “na chvilu zabudnutym” vodakom Lacom a nasi novi clenovia, ktori svojou aktivitou zacinaju byt posilou nielen na vode, ale aj vo chvilach, ked sa s usmevom casto v lodenici spomina heslo “vodactvo je drina”. Jedinou vecou, ktora nas tak trosku mrzi, je skutocnost, ze vsetky spomenute kilometre sme tento rok absolvovali na Hrone. O akejkolvek jednotvarnosti sice nemoze byt ani reci, lebo kazdy, kto ma Hron rad, velmi dobre vie, ze slova “Nikdy nevstupis do tej istej rieky” neustale platia, spestrenie sezony na inych riekach vsak vzdy byva bonbonikom a udalostou, na ktoru kazdy z nas dlho a rad spomina. |
| SPORTLINIA 99 Od 29. septembra do 2. oktobra sa konala v Banskej Bystrici v hale BB-expo vystava sportovych potrieb a sportoveho oblecenia. Okrem mola, kde vystupili zname osobnosti sportoveho diania (Zigalova.., a modelky predvadzali oblecenie na rozne sportove prilezitosti) nesporne najvacsou atrakciou bola umela stena nasich horolezcov. Clenovia Horolezeckeho klubu ZP Sport, a.s., pomahali pri jej stavani a v spolupraci s firmou Vertical tech tri dni umoznili verejnosti bezplatne a bezpecne sa pokusit o TOP-svoj vrchol. Uz po tretikrat tu prezentovali aj fotografie svojich uspechov v horach. Zaujem verejnosti vyvrcholil v posledny den vystavy, ked sa uskutocnili preteky deti a mladeze. Vdaka patri vsetkym horolezcom, ale aj sponzorom, ktori dali pekne ceny pre tych najuspesnejsich. Marcela Velicova |
Vitazne tazenie P. Fasku a S. Ziaka V sobotu, 9. oktobra, sa uskutocnil cestny beh o Pohar Matice slovenskej v Martine. Na dvadsatkilometrovej trati v konkurencii 475 bezcov zvitazil Pavol FASKO. Dezider Smitka v kategorii muzov nad 50 rokov obsadil 8. miesto.Nasledujucu sobotu sa uskutocnil cestny beh na 13 km v Hronovciach, okres Levice. Zo 75 clenneho peletonu v celkovom hodnoteni zvitazil Pavol FASKO, ktory zabezal aj svoj tratovy rekord. V kategorii muzov nad 40 rokov skoncil Stefan ZIAK na 2. mieste. V nedelu, 17. oktobra, obaja bezci absolvovali 16 km cross na Tlstom javore, ktory vo svojich kategoriach zdolali vitazne – v hlavnej kategorii zvitazil Pavol FASKO, v kateg. muzov nad 40 rokov zvitazil Stefan ZIAK. |
Memorial J. Psotku
V sobotu, 9. oktobra, sa vo Vysokych Tatrach uskutocnil 15. rocnik vysokohorskeho behu Memorial Jozefa Psotku. Ani v tomto roku nechybali v stoclennom
startovom poli clenovia Horolezeckeho klubu ZP Sport, a.s. Najlepsie sa z nich darilo
Ing. Miroslavovi LEITNEROVI, ktory si vybojoval 4. miesto, Richard Zilka dobehol do ciela
16., Drahomir |
| Pripravy lyziarov na zimu |
| Ako sa pripravuju clenovia Lyziarskeho klubu ZP SPORT,
a.s., na buducu lyziarsku sezonu? Z informacii, ktore nam poskytol clen vyboru Ing.
Lubomir Kupec vyberame: 18. septembra sa zisli clenovia Lyziarskeho klubu ZP SPORT, a.s., na prvej schodzi pred bliziacou sa lyziarskou sezonou. Zlucenim s byvalym Lyziarskym oddielom Hronstav Brezno sa rady nasich lyziarov nielen rozrastli, ale zaroven sa posilnil pretekarsky tim, ktory bude v buducich sutaziach reprezentovat farby ZP a.s. A ake su ich prve kroky v pripravach na dalsiu sezonu? Od dna konania prvej schodze sa kazdu sobotu stretavaju rodicia aj deti na svahoch ZP SKI Tale, a.s., kde upravuju spolocnymi silami tereny na zimnu lyzovacku. V novej sezone zacinaju aj s novym trenerskym timom - Ing. Pavlom Lopusnym, Mgr. Danielou Jorcikovou a Ing. Pavlom Zilkom. V klube je registrovanych vyse tridsat deti roznej vekovej kategorie od pripravky po starsich ziakov. 30. oktobra odchadzaju na patdnove sustredenie na Hintertux. Verime, ze treningom na ladovci si nasi lyziari nielen vylepsia kondiciu, ale ziskaju nove skusenosti, ktore nesporne zurocia v nasledujucich mesiacoch na sutaziach, kde budu reprezentovat aj nasu firmu a my im prajeme umiestnenia len na stupienku vitazov. O. Kleinova |
Vydareny vikend rozohralo ”A” druzstvo Na domacich drahach privitali kolkari 16. oktobra 1999 Spoje Bratislava, ktore pred tyzdnom zdolali majstra – Inter Bratislavu. Tak, ako sme predpokladali, zapas bol nielen velmi zaujimavy, ale aj napinavy az do posledneho hodu, kedy nase druzstvo zvitazilo sposobom, ze utvorili rekord drahy v kategorii jednotlivcov, a to Jovan Calic 1040 bodov a druzstvo 5697 bodov. Aj reprezentant Slovenska zo Spojov Bratislava - Jozef Zemen pokoril 1000 bodovu hranicu, ked ziskal celkove 1038 bodov. Zostava a vysledky: Podbrezova ”A” – Spoje Bratislava 5697:5513 12:8 Podbrezovske druzstvo zien vycestovalo na svoj majstrovsky zapas na vychod do Velkeho Sarisa. Jednym dychom sa da povedat, ze ako novacik v 1. lige prijemne prekvapili a ziskali dalsie cenne body. Zostava a vysledky: Velky Saris – Podbrezova 2352:2403 6:14 ”B” druzstvo muzov odohralo doma svoj dalsi majstrovsky zapas, ked privitali druzstvo z Kosic. Opat, aj po dobrej hre, na vysledok to nestacilo a prehrali na body. Zostava a vysledky: Podbrezova ”B” - HS Kosice ”B” 5023: 5010 9:11 Podbrezovsky kolkarsky oddiel sa moze pochvalit aj ucinkovanim dorastu a dorasteniek, zaradenych v III. lige medzi muzmi. O prekvapenie sa postarali v domacom zapase , ked zdolali druzstvo Kremnice, ktore este vo vlanajsom rocniku utocilo na postup do II. ligy. Zostava a vysledky: Podbrezova ”D” dorastenci- Kremnica 2394: 2363 12:10 L. Bosko |
VANKOVEJ REKORD Extraliga v kolkoch pokracovala 9. oktobra 1999 dalsim kolom. ”A” druzstvo Podbrezovej hralo opat na superovych drahach, a to vo Vrutkach, ktore vo vlanajsom rocniku obsadili tretie miesto. Podbrezova, ako novacik, ziskala po kvalitnom vykone opat cenne body na svoje konto. |
Rozlucka s leteckou sezonou Druhy oktobrovy vikend sa niesol v znameni lucenia sa sportovych letcov ZP SPORT, a.s., so sezonou. Akciu, na ktorej sa zucastnilo priblizne sestdesiat priaznivcov lietania, sponzorov a ich hosti, otvoril a viedol riaditel ZP SPORT, a.s., Vladimir Vanik. Centrom podujatia sa stal vrchol kopca Chvatimech a chata ZP SPORT – Bernardin. Aj ked sa uz hlasilo uprsane a sychrave pocasie, akcia ”Zamkneme nebo” sa uskutocnila v tradicnej atmosfere, ktora sprevadza tento tvrdy, ale zaroven krasny sport. Bola to atmosfera plna zabavy, priatelskych stretnuti, samozrejme lietania a spomienok, nielen na tu minulu sezonu, ale aj na roky, ked lietanie na dovtedy nepoznanom zavesnom klzaku na Slovensku este len zacinalo, a to prostrednictvom uz historickych nahravok L. Borgulu zo ziarskeho klubu lietania. Spolocenskej akcii ”Zamkneme nebo” predchadzalo skolenie observerov balonov, co su vlastne rozhodcovia pre tento sport, kde 15 priaznivcov lietania urcenu kvalifikaciu ukoncenu skuskou aj ziskalo. Skolenie sa uskutocnilo v suvislosti s planovanym podujatim roku 2000 – medzinarodnou fiestou v Podbrezovej. Klubova rada zavesneho lietania pripravila navrh sportoveho kalendara na rok 2000. Balony a padaky poletovali so svojimi pilotmi a pasaziermi nad krasnou horehronskou krajinou a tak sa z lietania mohli potesit aj hostia akcie, ktorym sa podobny pohlad len tak lahko nenaskytne. V sobotu, v case ked podujatie vrcholilo, sa Chvatimech otriasal spevom, smiechom a prekarackami ucastnikov podujatia. Chutove a cuchove organy drazdila vona pecenych dobrot a gulasu z kuchyne GASTRO servisu, s.r.o. Samotnemu aktu ”Zamkneme nebo” predchadzalo strucne, ale na uspechy bohate zhrnutie cinnosti klubu, ktore uskutocnil predseda klubu Mgr. Marian Zima. Medzi najvyraznejsie patri vitazstvo Ing. Karola Slabaka v namahavej medzinarodnej sutazi ”Krizom cez Portugalsko”, kde okrem hlavnej ceny ziskal aj cenu za najhodnotnejsi vykon uletenia vytycenej trasy v doterajsej historii tohoto podujatia. Dalej to bolo zorganizovanie medzinarodnych majstrovstiev Slovenska v zavesnom lietani a 14. rocnik Pohara Podbrezovej. Podujatie vyvrcholilo vitazstvom Ing. Juraja Sladkeho, ktory sa stal aj majstrom Slovenska 99, dalsi sa umiestnili Ing. Bohus Kolesar a Ing. Jozef Kunik, clenovia ZP SPORT, a.s. Medzinarodne balonove majstrovstva Slovenska v Nitre boli tiez skvelou vizitkou pilotov klubu a ich timov. Majstrom Slovenska sa stal Ing. Karol Slabak a s 37 bodovou stratou za nim skoncil Martin Novak. Za najuspesnejsieho pilota sezony bol v tomto roku vyhlaseny Karol Slabak, ktory bol svojimi klubovymi kolegami odmeneny poctivym ”hoblom”. Nasledovalo uz tradicne krstenie novych vzduchoplavcov – pasazierov balonov. Tentoraz sa zabavnemu aktu krstenia podrobili Ing. Vladimir Zvarik, Ing. Maria Krivanova a manzelia Plsikovci. Ohna, zeme, vetra a vody si po poklaknuti veru uzili dost, samozrejme na velku radost tych, ktori to uz maju za sebou. Akt uzamknutia neba predviedol symbolickym klucom Ing. Juraj Sladky, ktory podakoval vsetkym priaznovcom, sponzorom a hlavne materskej organizacii ZP SPORT, a.s., za pomoc a spolupracu v roku 1999. Sportove zapolenia pilotov paraglidingu, lety na prenosy pristatia vyvrcholilo vyhlasenim vitaza a aj ukoncenim podujatia. Vitazom sa stal Ing. Jan Kolesar (zvany koliesko). cenu mu venoval a odovzdal starosta obce Podbrezova Ing. Jan Steller. Zaver podujatia sa niesol uz v nalade, ziskat co najviac v tej buducej sezone. |
futbal * futbal * futbal |
| Podbrezova – Stropkov 1:0 (0:0) Zapas dvoch kandidatov na prvu osmicku zacal opatrne. V 13. min. pohrozili domaci, ked po peknej akcii Bohdal na dvakrat neprekonal brankara hosti. Najskor hlavou nastrelil brvno, potom odrazenu loptu brankar vyrazil. V 35. min. sa znovu vyznamenal hostujuci brankar, ked vyrazil trestny kop Bazika rovno zo sibenice. V 38. min. mali sancu hostia, ale Kupec zoci – voci brankarovi Hanakovi neuspel. Druhy polcas zacali lepsie domaci a s prichodom M. Nemca sa spresnila kombinacna hra, ktora priniesla zasluzeny gol, o ktory sa pricinil prihravkou M. Nemca a strelou Bazik. Sanca Doku, ked isiel sam na brankara hosti, uz zostala nevyuzita. Stropkov bol zdatnym superom, ale typicka natlakova hra zeleziarov priniesla zasluzene vitazstvo. Gol : Bazik 79., Senica – Podbrezova 2:2 (1:2) Prvy polcas patril hostom, ktori sa v priebehu osem minut ujali dvojgoloveho vedenia. Domaci este do prestavky znizili a po zmene stran supera pritlacili, ale z velkej prevahy strelili len vyrovnavajuci gol. Goly: Fila 38., Klejch 75. – Bazik 25., Styvar 33. , |
