 |
|||||||
 |
|
||||||
|
|||||||
|
|
||||||
Prihovara sa vam Ing. Vladimir Sotak, generalny riaditel ZP a.s.:
Tradicne na sklonku roka prehodnocujem Predstavenstva ZP a.s e vykonnost vsetkych utvarov nasej spolocnosti vo vazbe na kazde pracovne miesto. Aj v sucasnosti sme zrusili organizacnu strukturu a s cielom presvedcit zamestnancov nasej i dcerskych spolocnosti, ze za vyplatenu mzdu musia odviest aj pozadovanu pracu, overujeme opodstatnenost jednotlivych pracovnych funkcii. V minulosti sa nam totiz stavalo, ze niektori zamestnanci sice vyzadovali mzdu, ale neplnili si svoje povinnosti. Som presvedceny, ze nase niekolkorocne usilie v tomto smere sa zurocuje vzrastom kvality pracovneho kolektivu ZP, ktory dosahuje uz velmi solidnu uroven. Verim, ze do buducna sa nam podari odbornu uroven nasich zamestnancov nadalej zvysovat, comu nesporne napomahaju aj nemale financne prostriedky vynakladane prostrednictvom oddelenia vzdelavania a rekvalifikacie na vzdelavanie pracujucich. / pre ilutraciu, napr. v roku 1998 to bolo 6 milionov 348 tisic Sk. Verim, ze preverovanie pracovnych technicko – hospodarskych i robotnickych funkcii ukoncime do konca roka a po malych upravach, sledujucich zlepsenie efektivnosti riadenia celej spolocnosti zacne platit od januara nova organizacna struktura. Do konca roka nas caka vo valcovni rur s pretlacovacou stolicou velka oprava. Rozhodovali sme sa o termine jej realizacie pred vianocnymi sviatkami alebo po Vianociach s ukoncenim do polovice januara. Vzhladom na sucasny vyvoj situacie na trhu sme pristupili k prvej alternative a tak sa planovana oprava zacne 6. decembra 1999. Z uvedeneho vsak vyplyva, ze vo valcovni rur musi byt v novembri 4 – catovy pracovny rezim. Pre vedenie spolocnosti to znaci zabezpecenie dostatocneho poctu pracovnikov, potrebneho na plnenie vyrobnych uloh. Verim, ze zamestnanci, ktorych veduci pracovnici oslovili, resp. oslovia a budu od nich ziadat preradenie do valcovne rur, pochopia situaciu a uvedomia si, vsetci si uvedomime, ze v prvom rade musime vyrabat a predavat nase vyrobky vtedy, ked je o ne na trhu zaujem. Hospodarske vysledky za devat mesiacov tohoto roku su velmi, velmi dobre, za toto obdobie sme dosiahli zisk 135 milionov Sk. V novembrovej vyplate v decembri dostanete na zaklade tychto vysledkov vianocny plat, ktorym si mozete zabezpecit dostojne vianocne sviatky. V inom clanku v tomto cisle Podbrezovana sa docitate, ze predstavenstvo sa rozhodlo zabezpecit pre svojich zamestnancov urazove poistenie na dvadsatstyri hodin. Ide o dalsi, vyznamny socialny prvok, ktory nam umoznuju dosiahnute hospodarske vysledky. Nasou filozofiou je totiz zasada, ze ak si zamestnanci svoje pracovne povinnosti plnia, je pre nich potrebne zabezpecit dobry socialny program. Velmi dobre poznate moje nazory, co sa tyka socialneho programu, ktory zabezpecuje vedenie spolocnosti a nie odbory, resp. ine organizacie. Onedlho budeme bilancovat tohtorocne dosiahnute vysledky a preto by som zaroven chcel vyzvat cely pracovny kolektiv, aby sme ulohy, ktore nas este za tych niekolko tyzdnov cakaju, splnili a zabezpecili si tym dobru vychodiskovu poziciu do nasledujuceho roku 2000. Bolo by velmi zle, keby oprava vo valcovni rur ci nedostatocne vyuzivanie fondu pracovneho casu v ostatnych prevadzkach spolocnosti sposobili pokles doposial tazko vyrobeneho zisku. Myslim si, ze ciel a jeho zmysel su kazdemu jasne. Na zaklade predpokladov spracovanych obchodnym usekom pri tvorbe planu na rok
2000 by mala nasa spolocnost pokracovat v nastupenom trende aj v nasledujucom
roku a ja som presvedceny, ze budeme hospodarit tak, aby dosiahnute hospodarske
vysledky zabezpecili nasim zamestnancom slusnu zivotnu uroven i solidne socialne
zabezpecenie, samozrejme spokojnost akcionarov a v neposlednom rade aj
spokojnost odberatelov nasich vyrobkov. |
Dalsi vklad ZP a.s., do balika zamestnaneckych vyhod
Z coho pozostava ?, na to sme sa opytali Mgr. Mariana Zimu, personalneho riaditela ZP a.s.: - Odpoviem strucne. Ide o urazove poistenie osob – zamestnancov Zeleziarni Podbrezova, ktoreho naklady bude hradit zamestnavatel a jeho plnenie bude poskytnute zamestnancovi. * Mozete byt konkretnejsi? - Samozrejme! V tomto urazovom poisteni su poisteni vsetci zamestnanci ZP a.s. Poistenie sa vztahuje na poistne udalosti, ktore nastanu pri pracovnej a tiez, a to zvlast zdoraznujem, aj mimo pracovnej cinnosti, to znamena dvadsatstyri hodin denne. Dalsou vyhodou tohoto poistenia je, ze plati bez uzemneho obmedzenia, teda aj pre urazy v zahranici, s vylucenim krajin s vojnovym nebezpecenstvom. * V com a pre koho je pripadne plnenie poistovne? - Ak nastane poistna udalost, tak poistovna je povinna poskytnut plnenie podla jednotlivych kategorii minimalne: - za smrt nasledkom urazu 100 tisic Sk, - za trvale nasledky urazu podla ich rozsahu 200 tisic Sk, - za cas nevyhnutneho liecenia
telesneho poskodenia, sposobeneho urazom Pravo na plnenie ma poisteny, cize zamestnanec ZP a.s., v pripade, ak doslo poistnou udalostou k smrti poisteneho, pravo na plnenie maju pozostali v zmysle paragrafu 817 odst. 2 a 3 Obcianskeho zakonnika. * Pokial poznam problematiku poistenia, tak tento druh je mi neznamy, ako sa teda ZP a.s., k nemu dostali? - Je to uplne novy produkt Slovenskej poistovne, a.s., a bol nam ponuknuty vedenim Slovenskej poistovne, vzhladom na nase vyborne ekonomicke vysledky, pretoze nie kazdy podnik si moze uvedene poistenie pre svojich zamestnancov zaplatit, je totiz plateny zo zisku. A tiez preto, ze skutocne poznaju nas socialny program a vedia, ze ho chceme zmysluplne doplnat. * Odkedy zacne uvedene poistenie platit a dokedy? - Zaciatok poistenia je 1. november 1999 a bude platit do 31. decembra 1999. Pre rok 2000 predpokladame uzavretie novej poistnej zmluvy. * Aky bude postup pri nahlasovani poistnych udalosti? - Kazdy zamestnanec bude vo vlastnom zaujme povinny neodkladne nahlasovat poistne udalosti zamestnavatelovi vo vlastnej prevadzke, resp. odbore. Nasledne kroky budu vykonavat v spolupraci odborne utvary podniku, a to oddelenie bezpecnosti a hygieny, pravne oddelenie a personalny odbor. Presny postup bude popisany v POKYNE GR. * Co od tohto poistenia ocakavate pre podnik, co pre zamestnancov? O zamestnancoch som hovoril, ale zhrniem: Je to novy vyznamny prvok socialneho programu, ktory financne zabezpeci: Zamestnancov a ich rodiny v pripade nepredvidatelnej udalosti a mal by to byt pre zamestnancov dalsi silny motivacny faktor, ktory by upevnil vztah zamestnavatel – zamestnanec. Co prinesie pre podnik? Mal by stabilizovat kvalitnych pracovnikov, cele pracovne timy a tym sa podielat na zefektivneni prace a zvyseni ekonomickeho rastu ZP a.s., v neposlednom rade prispeje k zlepseniu i tak kvalitneho imidzu nasej firmy. Zaver? Nasi zamestnanci budu poisteni dvadsatstyri hodin denne, tristosestdesiatpat dni v roku, celosvetovo, pocas i po pracovnom case. .Za rozhovor podakovala O. K. |
| Slovenska spolocnost pre kvalitu
v spolupraci s Ministerstvom hospodarstva SR v ramci Europskeho tyzdna
kvality, ktory potrva od 8. do 12. novembra 1999, pripravila mnozstvo zaujimavych
podujati. Okrem ineho sa 8. novembra uskutocni v Primacialnom palaci
v Bratislave slavnostne odovzdavanie Ceny Slovenskej republiky za kvalitu za rok
1999. Najvyznamnejsim podujatim v ramci Europskeho tyzdna kvality uz tradicne byva medzinarodna konferencia venovana Svetovemu dnu kvality, ktorej sa zucastnuju aj zastupcovia nasej spolocnosti. Ta tohtorocna, v poradi uz VI., sa uskutocni v dnoch 10. – 11. novembra 1999 v Ziline, pod heslom: Kvalita – vyzva pre buduce tisicrocie. VI. medzinarodna konferencia k Svetovemu dnu kvality pod
mottom: V roku 1998 bola v Parizi podpisana predsedom Europskej unie a predsedami EOQ a EFQM Europska charta kvality. Jej zamerom je zvyhodnovat Europu v medzinarodnej sutazi prostrednictvom kvality, ako rozhodujuceho faktora konkurencnej schopnosti . Cielom VI. medzinarodnej konferencie je napomahat tomuto usiliu prostrednictvom prezentacie najnovsich poznatkov nielen na Slovensku, ale aj v zahranici, na temy: * naklady na kvalitu, p.p. |
Blahozelame V 18. sutaznom kole odpovedali spravne ti sutaziaci, ktori nam napisali, ze SOU hutnicke bolo odclenene od Svermovych zeleziarni, s. p., 31. marca 1991. Stastena sa tentokrat usmiala na p. Pavla Daucika z oceliarne, ktoremu blahozelal a cenu venoval Mgr. Marian Zima, personalny riaditel. |
|
Nezamestnanost v Banskobystrickom kraji
| Pokles v okresoch |
| Miera nezamestnanosti v Banskobystrickom kraji sa ku koncu septembra znizila o 0,6 percenta a dosiahla uroven 21,1 percenta. Pokles nezamestnanosti zaznamenali vo vsetkych trinastich okresoch. |
Ku koncu septembra evidovali okresne urady prace (OUP) viac ako 73 – tisic nezamestnanych, z nich takmer 70 – tisic moze bezprostredne po predlozeni ponuky vhodneho volneho pracovneho miesta nastupit do zamestnania. V porovnani s rovnakym obdobim minuleho roku sa ich pocet zvysil o bezmala 14 – tisic. Do evidencie OUP v septembri prislo takmer 4 300 nezamestnanych a odislo z nej bezmala 6 400. Pre nespolupracu vyradili zhruba 500. Najvyssi pokles miery nezamestnanosti o 1,5 percenta zaznamenali v okrese Banska Stiavnica. Okresom s najvyssou mierou nezamestnanosti je Rimavska Sobota s 35,2 percenta. Pod hranicou 10 percent sa nachadza Banska Bystrica s najnizsou mierou nezamestnanosti v kraji – 8,9 percenta. Ku koncu septembra mali OUP v ponuke 549 volnych miest, co je v porovnani s predchadzajucim mesiacom menej o 444. Na jedno miesto pripada 133 evidovanych nezamestnanych.
V okrese Brezno bolo k 30. septembru 1999 evidovanych 7 746 nezamestnanych, z toho disponibilnu cast tvorilo 7 347 evidovanych nezamestnanych. Miera nezamestnanosti dosahovala uroven 20,48 percent. Z uvedeneho poctu bolo 3 639 zien, 190 mladistvych, 500 absolventov, 321 obcanov so zmenenou pracovnou schopnostou. Zo vzdelanostnej struktury evidovanych nezamestnanych v nasom okrese k 30. septembru vyplyva, ze najvyssi pocet tvori kategoria ucnovskeho vzdelania, ktorych je 2653 (34,25%), so zakladnym vzdelanim je evidovanych
2 304 (29,74%) a s uplnym stredoskolskym vzdelanim je evidovanych 1258 (16,24%) nezamestnanych. Nasleduje kategoria evidovanych s dosiahnutym vzdelanim v strednom odbornom ucilisti s maturitou, ktorych je 627 (8,09%), bez vzdelania je 380 (4,91%), s ukoncenym gymnaziom 226 (2,92%), s vysokoskolskym vzdelanim 161 (2,08%), s ukoncenim strednym odbornym ucilistom 121 (1,56%),
V porovnani s predchadzajucim mesiacom (k 31. augustu evidovali 7 980 nezamestnanych, z coho disponibilna cast tvorila 7 570 a miera nezamestnanosti tvorila 21,10%), badat tiez mierny pokles.
kl
| Policia hlasi |
Z oktobroveho policajneho zapisnika vyberame:
2. oktobra o 6. hodine neznamy pachatel odcudzil spred vratnice neuzamknuty
bicykel.
***
prevadzke energetika vznikla skoda za 4 000 Sk, ked na usadzovacej nadrzi
neznamy pachatel odcudzil zvaraci agregat, kable, klieste a hadice k autogennej
suprave.
***
Z nakladneho vozidla cestnej dopravy Tatra 148 boli odcudzene dve
autobaterie v hodnote 6 000,- Sk. Pri vysetrovani bolo zistene, ze pachatel presiel
cez oplotenie garaze, kadial vyniesol uvedene baterie.
***
Neznamy pachatel sa zaodel v satni taharne rur 2, kde odcudzil panske
nohavice za 950,- Sk.
***
Z taharne rur 2 bola nahlasena kradez penazenky , hodiniek
a platobnej karty. Po prehliadke satne neboli zistene znamky nasilneho vniknutia do
skrinky.
***
Na Planieri doslo k vlamaniu do kancelarie energetiky. Pachatel vnikol cez
okno zo strechy garazi do chodby, kadial presiel do kancelarii majstrov , vylamal dvere
a odcudzil pocitac s tlaciarnou, cim sposobil energetike skodu cca 60 000,- Sk.
Pripad vysetruje OO PZ.
***
Z taharne rur 2 bolo odcudzene cerpadlo v hodnote 4 500,- Sk. Neznamy
pachatel sa dostal do skladu vylomenim dveri.
***
Pracovnik taharne rur 2 oznamil, ze mu bola v case osobnej hygieny
odcudzena zlata obrucka v hodnote 2 200,- Sk.
***
Z trolejovych stoziarov RP skladov bolo odcudzene asi 100 m medeny
trolejovy vodic v hrubke 1,5 cm.
| SPOMIENKA |
22. oktobra uplynul rok odvtedy, co nas navzdy opustil vo veku 61 rokov manzel, otec, stary otec
JOZEF VOJTEK z Valaskej.
Spominaju manzelka, syn a dcera s rodinami.
Vecer ucty k starsim
28. oktobra sa uskutocnil v ZK OZ KOVO slavnostny vecer ucty
k starsim, organizovany OcU v Podbrezovej. Atmosferu tohtorocnych oslav pri
prilezitosti Mesiaca ucty k starsich umocnila skutocnost, ze rok 1999 bol zaroven
vyhlaseny aj za Medzinarodny rok starsich.  V slavnostnom
prihovore sa starosta obce Ing. Jan Steller prihovoril pritomnym starsim obcanom, poprial
im predovsetkym vela zdravia a peknu jesen zivota. V kulturnom programe sa predstavila Dychova hudba ZP a.s. so svojim repertoarom venovanym tym skor narodenym a mazoretkova skupina pod vedenim Miroslava Prochazku. Perlickou slavnostneho vecera bolo vystupenie operneho spevaka Stefana Babiaka z Banskej Bystrice, ktory je znamy predovsetkym svojim spevom, uputal divakov aj zaujimavymi historkami zo svojho zivota. Prekvapenim vecera bola tombola, ktorej pat vyhercov ziskalo volne vstupenky na operu do Banskej Bystrice. O.K. |
1. Ako ste spokojny (a) so stravovanim v nasej
firme? Jarmila SKODOVA, taharen rur 1 - Som spokojna, uprednostnujem teplu stravu, je kvalitnejsia. Ja osobne mam rada kompoty a tych je menej, v sucasnosti mame k hlavnemu jedlu viac salatov. Rada by som uz kysle, zamenila za sladsie - kompoty. Sona HAVRANOVA, expedicia taharne rur 1 - Niekedy som s teplou stravou spokojna – je dobra, inokedy nie, zalezi to od toho co navaria. Chcela by som spestrenie napojoveho listka, aby sa nepodaval stale len caj, ale napriklad aj mineralku, mlieko... Sona MEDVEDOVA, oblukaren taharne rur 1 - Som s teplou stravou spokojna. Prekvapilo ma, ze prave teraz v chladnejsom pocasi, bol caj studeny. Kvalita stravy je dobra, len prilohy, ako ryza a tarhona, su dost male. Dnes boli velmi dobre hovadzie rezne. Vyuzivam aj ponuku automatov, kde si kupujem zemle. Pecivo sa mi zda dost suche a ani koliesko salamy to velmi nezlepsi – ale to sa odvija od ich ceny. Privitali by sme spestrenie ponuky kusoveho predaja v automatoch – pecivo s vacsim vyberom pomazaniek (rybacia, vajickova ...), pripadne zemle so salatmi. Michal MIKLOVIC, taharen rur 2 - V celku som s teplou stravou spokojny, ale kedze aj v kuchyni robia len ludia, tak niekedy im to vyjde velmi dobre, inokedy nie. A zial, tie horsie jedla im vychadzaju v poobednajsich a nocnych zmenach. Ondrej NOSKO, odbor automatizacie technologickych procesov - Zatial som s kvalitou stravy spokojny, v poobednajsej zmene by mohla byt lepsia koordinacia pri jej vydaji. Lepsi vyber je doobeda, kde si mame moznost vybrat zo styroch jedal. Cez vikendy je to horsie, polievka je sackova a len jedno hlavne jedlo. Sme zmenari a pri cerpani volna nemame moznost orazit si listok na teplu stravu na nasledujuci den. Pri bufetovom predaji by som privital, keby bol predaj napojov odcleneny, aby sme nemuseli dlhsie cakat. Ondrej FILIPIAK, valcovna rur - So stravou som spokojny, je bohata a pestra. Niekedy mi nevyhovuju polievky, hlavne ked su riedke a chyba mi viac zeleninovych polievok. Cez vikendy mi strava pripada menej chutna. Vyuzivam aj napojove a kusove automaty. Kamil MARCOK, mechanicka dielna - Stravujem sa pestro a mam rad siroku skalu jedal a to ovplyvnuje aj moj sposob stravovania. Nosim si stravu z domu, v kantine si kupujem to najsurnejsie, pripadne z teplej stravy zjem to, co je inak pripravene ako doma. Z domu si nosim podla chuti - jablko, banan. Lepsie by bolo, keby som si v kantine mohol ovocie a zeleninu vybrat sam, podla vlastneho vyberu - zrelosti, farby atd. Alena SOLIAROVA, ZP REO s.r.o. - Stravu kombinujem. Ked nemam orazeny listok na teplu stravu, tak si cestou do prace nieco kupim. Chodim do kantiny v budove informatika, kde je prijemne prostredie. Najviac mi vsak chuti ryza a pokrmy z nej. V sucasnosti je kantina oceliarne tesne pred dokoncenim a jej modernizacia zlepsi kulturu stravovania zamestnancov stareho zavodu. Pred kantinou sme zastavili malu skupinku pracovnikov z prevadzky kolajova doprava, ktori dochadzaju za stravou najdalej: Ing. Jan KOLESAR: - V starom zavode je velmi malo stravy na volno a ked aj je, tak to “nepopularnejsie” jedlo. Nie vzdy sa nam da orazit si listok vopred. Strava na volno je v novom zavode lepsie organizovana, da sa tam lepsie vybrat. Ohrev v mikrovlnkach, ci uz v novom alebo starom zavode, je nekvalitny. Mikrovlnky su asi stare, nakolko jedlo neohrievaju rovnomerne, ale nieco je prehriate a nieco studene. Inak kvalita teplej stravy je dobra, vhodne su zdrave kapustove salaty k hlavnym jedlam. Anna RYSANEKOVA, kolajova doprava - Strava je dobra, som spokojna. Chutia mi vyborne zeleninove salaty. Je chvalyhodne, ze modernizacia kantiny “oceliaren” prebiehala mimo jej prevadzky a stravnikom bola bez prerusenia podavana aj tepla strava. Miroslav TAPAJCIK, kolajova doprava - So stravou som spokojny, je doplnena i pitnym rezimom. Paci sa mi, ze je k strave podavane dost zeleniny. Mozno by bolo dobre, keby - ak to financne vyjde, k strave davali nejaky ten pridavok – jablcko, banan alebo dobry zakusok. Skusil som aj salaty a prekvapilo ma, ze som po nich necitil hlad, boli dobre a tak si ich obcas objednavam. Sme odlahlejsia prevadzka a nasi zmenari by uvitali napojovy a kusovy automat v starom zavode. Bolo by dobre porozmyslat o takejto moznosti aj pre stary zavod. Eva ZITNA, kolajova doprava - S kvalitou teplej stravy som spokojna. Mensi nedostatok vidim v tom, ze niekedy pracovnicky kantiny naberu vopred vela polievky a potom je studena. Buchty, ked nie su naparene, tak mi tak nechutia. Salaty su vyborne. |
- Pripomienky zamestnancov ku skladbe jedalneho listka vyplyvaju z roznorodosti chuti a zvykov. Aj v buducnosti budeme jedalny listok zostavovat tak, aby sme vyhoveli co najviac zamestnancom, ale moznosti su dane najma cenami surovin. Objednavanie – razenie listkov, je mozne na niekolko dni vopred ale je potrebne svoju poziadavku uplatnit osobne u predavaciek ZP GASTRO servis-u, s.r.o. Aj touto cestou chcem poziadat zamestnancov ZP a.s., aby viac vyuzivali
objednavanie stravy prostrednictvom orazeneho listka na dalsi den. Tym si zabezpecia jedlo
podla vlastneho vyberu a nam pomozu presnejsie odhadovat pocet porcii na vyrobu
jedal. Napojove a kusove automaty ZP GASTRO servis, s.r.o., zakupil na leasing. Ziskom plynucim z predaja v automatoch splaca gastroservis leasingove splatky. Prevadzkovanie kusoveho a napojoveho automatu v starom zavode nedava predpoklad na splatenie predpisanych splatok. ZP GASTRO servis, s.r.o., nema volne financne zdroje na priamy nakup automatov. Dalej znovu upozornujem na dodrziavanie harmonogramu nastupov na stravu podla jednotlivych prevadzok, odborov a utvarov firmy, co plati aj pre II. zmenu. Po rekonstrukcii jedalne “oceliaren” budu vytvorene rovnake podmienky pre zamestnancov noveho a stareho zavodu, preto by bolo potrebne, aby sa zamestnanci – stravnici spravali adelvitme k vytvorenemu prostrediu a poskytovanym sluzbam, a neodcudzovali drobny inventar – pribory, taniere, podnosy... Podakovala V.Kukolova Kuchar Jan Kan pri vyrobe knedli. Foto O. Kleinova. |
S Ing. Luborom Schwarzbacherom, veducim odboru technickeho a investicneho rozvoja |
Finalizacia kotlovych rur valcovanych za tepla v roku 2001
| Poslanie obsluznych prevadzok je
neodmyslitelnou sucastou vyrobneho procesu v nasej spolocnosti a preto je
samozrejme, ze aj tu sustavne modernizujeme a zdokonalujeme technologicke zariadenia.
Jednou z najvyznamnejsich pripravovanych investicnych akcii, ktorou sa zaoberame
priblizne jeden rok, je vystavba paroplynoveho zariadenia, niekedy nazyvaneho kogeneracnou
jednotkou, na vyrobu elektrickej energie zo zemneho plynu, ktoreho prednostou bude, ze
z odpadoveho tepla spalin plynovej turbiny sa toto teplo v kotle (je rieseny
s prikurovanim) premeni na paru, ktoru mozno nasledne vyuzit na technologicke
i vykurovacie ucely. “Srdcom” tohoto zariadenia bude plynova spalovacia turbina MERCURY 50, najnovsi model americkej firmy SOLAR. Turbina MERCURY 50 predstavuje novu generaciu turbin, ktorych elektricka ucinnost prevysuje ucinnost spalovacich motorov. Turbina spolu s generatorom tvori kompaktny celok, ktory bude kompletizovat jedna svajciarska firma.
- vystavby izolovanej kazety na tekute kaly z produkcie ZP a.s .Izolovana kazeta bude v prevadzke v buducom roku, nakolko jej vystavba teraz vrcholi. Kazeta je naprojektovana tak, ze po jej naplneni kalmi (o cca 5 rokov) sa bude moct zvacsovat. Z hladiska bezpecnosti sa stali nevyhovujucimi vstupne brany do hal zvarovne rur velkych priemerov a hutnickej druhovyroby. V tomto roku boli nainstalovane nove, posuvne dvere, zodpovedajuce predovsetkym bezpecnostnym, ale aj estetickym poziadavkam. V predposledny oktobrovy tyzden sa zacali prace s odovzdavanim noveho portaloveho zeriavu v RP skladoch, ktory bude sluzit na manipulaciu s materialom. Zial, musim v tejto suvislosti podotknut, ze pri vybere dodavatela sme tento krat nemali najstastnejsiu ruku, o com svedci nedodrzanie zmluvne potvrdeneho dodacieho terminu.
Pristavena budova a dalsie nove technologicke zariadenia budu sluzit ku skvalitneniu servisnej cinnosti, predovsetkym v starostlivosti o autopark referentskych vozidiel nasej spolocnosti. Sucastou pristavby je aj cisticka odpadovych vod, cim autoservis dosiahol naplnenie legislativnych poziadaviek . Ako kazdorocne, aj v tomto roku v sucinnosti s gestorom – odborom informatiky, sme velku pozornost venovali zdokonalovaniu informacnych systemov nasej firmy, ako po hardwarovej, tak i po softwarovej stranke. Na informacne systemy sa v nasej spolocnosti rocne vynaklada niekolko desiatok milionov Sk a nie je tomu inak ani v tomto roku. Sucast investicii uz neodmyslitelne tvori aj plnenie poziadaviek vychadzajucich zo socialneho programu ZP a. s., ktory je skutocne bohaty. Dlhodoba koncepcia v tejto oblasti zahrna vybudovanie sportoveho arealu na Taloch.
Z rozsiahleho rozhovoru (dnesny je pokracovanim z predchadzajuceho cisla) vyplyva, ze v nasej spolocnosti sa aj v tomto roku, zatial za desat hodnotenych mesiacov, vynalozili uz stovky milionov na modernizaciu a pritom nejde len o modernizaciu technologie. Dnes skutocne malokto pracuje vo firme, v ktorej sa rocne vynaklada nemalo investicnych prostriedkov aj na zabezpecenie sportovej cinnosti za ucelom udrziavania dusevneho a telesneho zdravia zamestnancov, co je v nasej spolocnosti samozrejmostou. Zaznamenala O. Kleinova |
| Zo sveta ocele |
IISI: svetova spotreba ocele v roku 1999 a 2000
Na zaklade odhadov IISI predpoveda, ze celosvetova spotreba ocele vzrastie v tomto roku o 0,8 percenta (takmer na 700 mil. ton) a v roku 2000 o dalsich 2,9 percenta priblizne na 720 mil. ton. IISI poukazuje na to, ze v obdobi rokov 1995 – 2005 bude najvacsi rast v Cine 4,8 percent a v Juznej Amerike 2,5 percenta rocne. Pre strednu a vychodnu Europu sa predpoklada 2,4 percentny rocny rast. V Europe, ako aj v Azii sa ocakava, ze v roku 2000 prevezmu veduce postavenie dlhe vyrobky, zatial, co v Juznej Amerike dojde k poklesu spotreby plochych vyrobkov.
Rusko v blizkosti limitnych kvot
Rusko je velmi blizko k splneniu rocnych limitnych kvot pre vyvoz plochych vyrobkov do EU v roku 1999. Do 30. septembra vyuzilo 91 percent zo svojej vyvoznej kvoty pre teple zvitky a 96 percent z limitu pre teple zvitky urcene na valcovanie. Ukrajina zasa vyuzila viac ako 100 percent kvot pre hrube plechy. Tiez vyuzila 82 percent svojich exportnych kvot pre teple zvitky.
Skoda ma v Cechach najlepsi imidz
Vyrobca automobilov Skoda je z pohladu ceskych konzumentov najsympatickejsi a najuspesnejsi podnik krajiny. Vyplyva to z reprezentativnej vzorky ankety agentury Image Sensor. Na druhom mieste je pivaren Plzen, a na tretie miesto umiestnili ceski konzumenti firmu Nestle. Najziadanejsi je SPT Telecom, za nim stanica NOVA napojovy koncern Coca – Cola. Najvacsi pokrok dosiahli automobilove zavody Mlada Boleslav pred oboma operatormi s mobilnymi telefonmi Radio – Mobil a Euro Telem.
Vdaka ZP a.s., je v starom zavode i casti obce
Do uplynuleho roku slovenska technicka norma (STN) pripustala 50 mikrogramov arzenu na jeden liter pitnej vody. Po jej sprisneni na 10 mikrogramov na liter pitnej vody pramen Krala Matyasa, zasobujuci donedavna okrem stareho zavodu aj obec Podbrezova a Lopej, slovenskej technickej norme nevyhovuje z dovodu vyskytu 15 mikrogramov arzenu na liter vody. Na zaklade rozhodnutia statneho okresneho hygienika bola voda z tohoto pramena preklasifikovana na uzitkovu a Stredoslovenske vodarne a kanalizacie (StVaK) zabezpecuju dodavku pitnej vody cisternami. Ide vsak o docasne riesenie. Co dalej? Naliehavost odpovede na tuto otazku umocnuje skutocnost, ze sa blizi zima a cisterny nebude mozne pouzivat. Informacie o dalsich krokoch a odpovede na otazky suvisiace s problematikou kontaminovanej vody a zasobovanim obyvatelov nahradnym sposobom, dostali obcania Podbrezovej na verejnom zhromazdeni konanom 28. oktobra v popoludnajsich hodinach v ZK OZ KOVO v Podbrezovej. Starosta obce Ing. Jan Steller privital hosti kompetentnych hovorit k danej problematike, Ing. Elenu Gregorovu, zastupkynu Okresneho uradu v Brezne a veducu odboru ochrany a tvorby zivotneho prostredia, MUDr. Kvetoslavu Koppovu, zastupkynu Statneho zdravotneho ustavu, MUDr. Pavla Adamka, statneho okresneho hygienika okresu Brezno, p. Juliusa Puchyho, veduceho StVaK – stredisko Brezno, Ing. Milana Leitmana, riaditela StVaK zavodu O1 Banska Bystrica, Ing. Jozefa Cernana , Ing. Pavla Fasku, zastupcov ZP a.s. a prednostku OcU Ing. Annu Porubsku. V uvode MUDr. Kvetoslava Koppova priblizila obcanom vyznam sprisnenia STN a zaroven ich ubezpecila, ze “nejde o ziadne znecistenie, ale geologicke podlozie a mineraly su v oblasti pod Nizkymi Tatrami takeho zlozenia, ze sa z nich arzen vylucuje prirodzenou cestou do podzemnych vod a dostava sa tak do pitnej vody”. Statny zdravotny ustav uskutocnil rozbor vzoriek mocu od dvadsatstyri obcanov Podbrezovej. “S uspokojenim mozno konstatovat, ze vyskyt sa pohyboval od 4 do 36 mikrogramov na liter, pricom limit pre zvysenu expoziciu je 40 mikrogramov na liter mocu”, povedala MUDr. K. Koppova. Ing. Milan Leitman nadviazal na riesenie problematiky do buducna a informoval o zamere uskutocnit prepojenie zo skupinoveho vodovodu Piesok - Podbrezova do lokalit, ktore boli zasobovane doposial z pramena Krala Matyasa. “ V sucasnosti sa uskutocnuju rokovania, projekcne a ostatne pripravne prace musia prebehnut v skratenych terminoch a prepoj musi byt realizovany do konca roka. Prekladkou potrubia by sa mal vyriesit aj problem poruchovosti. Chceli by sme tym dosiahnut, tak, ako kedysi, zasobovanie sidliska a dalsich casti obce z tohoto vodovodu. Ci sa nam to podari, zalezi nielen od financii, ale aj od pocasia”, povedal okrem ineho. Pokial by sa planovane prepojenie nepodarilo, za riesenie oznacil Ing. M. Leitman zriadenie verejnych vytokov, ale pripustil aj moznost nakupu balenej vody v predajniach potravin. Zaverom vyslovil polutovanie nad tym, ze prijatiu sprisnenej normy nepredchadzali ziadne pripravy, ziadalo si to napr. zmapovat situaciu, vycislit potrebne upravy ... Ing. Pavol Fasko informoval pritomnych o postupe ZP a.s., po zakaze dodavania pitnej vody z pramena Krala Matyasa. “Vsetky uskutocnene kroky sledovali jeden ciel – v maximalnej miere znizit dopad na svojich zamestnancov, ale i obcanov obce. ZP a.s., zrealizovali prepojenie pitnej vody nerezovym potrubim z noveho zavodu (zasobovany pitnou vodou z pramena Tale – chlorovna – v sprave StVaK) so starym zavodom. Prepojenie sa tyka aj casti obce Podbrezova – Hviezdoslavova ulica, Sturov rad, Stiavnicka – lesoprojekt, Svermov rad, Chalupkova stvrt a Sladkovicova ulica. Ucinnost zrealizovanych opatreni bola overena laboratornymi rozbormi vzoriek vody, ktore boli 5. oktobra 1999 odobrate zo styroch miest, reprezentujucich novu situaciu prepojenia verejneho vodovodu. Vsetky vzorky vody vyhoveli STN – PITNA VODA, a z toho vyplyva, ze v uvedenych castiach obce i v starom zavode pricinenim ZP a.s., uz povodne vydane rozhodnutie neplati a voda z prepojenej casti vodovodu je pitna.
Nasledovala diskusia, v ktorej pritomni odpovedali na rozne otazky obcanov. Okrem mnohych zaujimavych informacii sa dozvedeli, ze vodu v cisternach dovazaju z pramena Vagnar, je pravidelne kontrolovana, ze nahradne zdroje dokazu dostatocne pokryt potrebu.... Zaznamenala O. Kleinova |
| Citatelska sutaz k 160. vyrociu zalozenia podbrezovskych zeleziarni |
| Vyvoj sportovej cinnosti od roku 1840 do 1918 |
Vyberame z kroniky TJ Banik Podbrezova, ktoru zostavil Eduard Frimm:
V zaciatkoch sa este neda hovorit o organizovanom sporte, aj ked v niektorych sportovych odvetviach sa zacali javit prve naznaky. Mozno to vsak charakterizovat ako uspokojovanie pohybovych poziadaviek jedincov, uskutocnovane roznymi zabavnymi formami, poznamenanymi pecatou prisnej stavovskej odlucenosti a silnych zakorenenych spolocenskych zvyklosti. Na sklonku 19. storocia sa o sportovu cinnost zaujimali predovsetkym ti “viac situovanejsi”, ktori si potrpeli na spolocenske zvyklosti, tradicie, modu.
Zo sportovej cinnosti tohoto obdobia su v kronike zmienky o rozvoji niekolkych sportov. Prirodne podmienky okolia osady a mnozstvo ryb v potokoch a v Hrone i zver v lesoch, priamo lakali nadsencov polovnictva a rybarstva. Uradnici radi holdovali takemuto druhu zabavy. Polovacky sa koncili hostinami, na ktore pozyvali vyznamne osobnosti. Polovat a rybarcit bolo mozne len vo vyhradenych reviroch, ktore patrili zemanom, feudalom, urbaru, resp. statu. Tento druh sportu bol poznamenany veselymi, ale i tragickymi udalostami (ukazky najdete v diele G. K. Zechentera Laskomerskeho).
Rozsirenym zabavnym sportom bolo “kolkovanie”. Podbrezova mala v rokoch 1909 – 1918 parketovu, parou vykurovanu krytu kolkaren. Pri hostinci na Skalici boli dve letne kolkarne (s betonovou a hlinenou drahou). Hracsku vyspelost v kolkarstve dokazovali jedinci, najma v jednorazovych sutaziach, organizovanych skor so zabavnym ako sportovym zameranim. Vyskytli sa vsak aj pripady hazardnych hier v kolkoch.
Pomerne zaujimavou spolocenskou zvyklostou pre situovanejsie vrstvy bolo sankovanie a korculovanie. Oblubene bolo rodinne sankovanie vo velkych saniach konmo, na zeleziarnami poskytnutych zaprahoch. Na Bendicke bola na tento ucel udrziavana sankarska draha. Mladez sa sankovala aj po cestach v okoli svojho bydliska na zeleznych sankach, vyrobenych v zeleziarnach. Na klzanie a korculovanie boli pre mladez idealne vyliate zamrznute luky v okoli Hrona. Stastlivcov, ktori mali korcule bolo vsak velmi malo. Obcas sa niekomu postastilo najst v srote korcule “Halifaxky”. Pociatky korculovania v Podbrezovej splyvali s hravym pohybom. Prvky vyspelejsieho korculovania bolo badat na klzisku vybudovanom v Podbrezovej v r.1909 zasluhou podnikoveho riaditela Rudolfa Spanbauera, na naklady zeleziarni. V zime klzisko, v lete zacalo sluzit na tenisove kurty. A tak sa zacali pisat aj prve dejiny rozvoja tenisu. Tento sport mal crty charakteristicke vysadne pre “pansky” ” sport. Tenis hralo len niekolko rodin z radov veducich uradnikov.
Zaujem o futbal sa zacal prejavovat v zeleziarnach v rokoch 1911 – 13, kedy niekolki zaujemcovia poziadali vedenie zeleziarni o uvolnenie vhodneho priestoru na futbalove ihrisko. Za zinkovnou rur bol v tom case velky sklad palivoveho dreva, obohnany vodnym kanalom pre splavovanie dreva ( pre potreby vykurovania plamencovych peci vo valcovni). Na prechodne uvolnovanom priestore tohoto skladu, s povolenim vedenia zeleziarni, hravali tu futbal zamestnanci zeleziarni pod vedenim kapitana muzstva Viktora Helma, pokladnika zeleziarni. Do roku 1918 futbal organizovany nebol, v osade vsak uz bol pomerne uceleny kolektiv zaujemcov i aktivnych hracov, z ktorych vsak vacsina pri hromadnom odchode zamestnancov madarskej narodnosti v roku 1919 odisla do Madarska. Ti, co zostali sa stali priekopnikmi a organizatormi prvej futbalovej organizovanej “JEDENASTKY”. – docitate sa v nasledujucich kapitolach.
Zamestnanci zeleziarni prejavovali zaujem aj o ine druhy sportov, ako napr. bicyklovanie, serm, clnkovanie, turistiku... Boli to vsak sporty, ktore do verejnosti prenikali velmi pomaly a skor mali sukromny, casto aj utajeny charakter. Tvrdo zakorenene spolocenske zvyklosti branili otvorenemu prejavu postupujucich novsich pokrokovych smerov sportovych disciplin.
Rozsirilo sa vsak plavanie – kupanie v Hrone, na hati pri Stiavnicke a Hlbocine pri skale na Skalici. Takmer kazdy chlapec v osade sa naucil plavat.
Socialne pomery osadnikov Podbrezovej v rokoch 1840 – 1918 boli podstatne odlisne v porovnani s obyvatelmi ostatnych sidlisk v blizkom okoli. V osade sa v tom case nachadzala najvacsia zeleziaren Uhorska, ktora ich existencne zabezpecovala. Odhliadnuc od skutocnosti, ze sport bol v tom case viac – menej stavovskou vyhodou, vyvoj niektorych sportovych disciplin v Podbrezovej bol v porovnani s okolim spolocenskou vynimkou a pozoruhodnostou.
Otazka Kedy boli v Podbrezovej na naklady zeleziarni vybudovane prve tenisove kurty? |
|
KOZOROZEC
22.12.-20.1.
Dolahla na vas tuzba minat vo velkom a preto pozor na penazenku. Zasluhou zlepsenia vasho zdravotneho stavu, sa vam dari realizovat aj ulohy, na ktore ste nemali dost fyzickych sil.
VODNAR
21.1.-20.2.
Ste zalubeny do tvrdej kazdodennej reality. Za vsetko mozete dakovat lubostnemu partnerovi a jesennemu pocasiu, co vas ovplyvnuje pri vsetkom, co robite.
RYBY
21.2.-20.3.
BARAN
21.3.-20.4.
BYK
21.4.-20.5.
Nevyhybajte sa stretnutiu s clovekom, ktory moze podstatne ovplyvnit vasu buducnost. Nic neurychlujte a hlavne, budte prirodzeny a uprimny..
BLIZENCI
21.5.-21.6.
Posobenim kozmobiologickych vplyvov siahnete aj hlbsie do vlastneho vrecka. Doprajte potesenie nielen svojim blizkym, ale hlavne sami sebe. Jeden vikend mozete venovat labuznickym chutkam.
RAK
22.6.-22.7.
Prekonanim tazkej prekazky dosiahnete mimoriadny uspech a uznanie zainteresovanych. Ale pozor, ovacie a gratulacie prijimajte triezvo, nemusia byt myslene uprimne. Vyuzite vikend na nacerpanie novych sil.
LEV
23.7.-23.8.
PANNA
24.8.-23.9.
Caka vas dolezite rozhodnutie, pri ktorom si uvedomite, ze pecene holuby padaju len v rozpravkach. V laske sa vam bude darit a nezkali ju ani najmensi mracik.
VAHY
24.9. –23.10.
Otvaraju sa pred vami nove a necakane moznosti. Velmi slubne sa skonci aj stretnutie s osobou, s ktorou uz dlhsie sympatizujete. Vas zodpovedny pristup k praci najde u nadriadenych odozvu.
SKORPION
24.10.-22.11.
STRELEC
23.11.-21.12.
Nastartovali ste s nezadrzatelnym elanom a take je aj vase pokracovanie v praci. Uspechy posilnuju vase sebavedomie a pocit istoty. Nedajte sa odradit pesimistickym postojom okolia k vysledkom vasej prace.
| Jedalny listok od 08.-13.11.1999 Pondelok
8.11. Polievka: Fazulkova, chlieb II.-III. zmena Polievka: Goralska, chlieb Utorok 9.11. Polievka: Sedliacka, chlieb Polievka: Drzkova, chlieb Streda 10.11. Polievka: Kelova, chlieb Polievka: Slep. s rez., chlieb Stvrtok 11.11. Polievka: Rol. s kr. hal., chlieb Polievka: Hrach. s par., chlieb Piatok 12.11 .I. zmena Polievka: Surdica, chlieb Polievka: Krupkova, chlieb Sobota 13.11. Polievka: Zeleninova, chlieb |
Jedalny listok od 15.-20.11.1999 Pondelok
15.11. Polievka: Furmanska, chlieb Polievka: Fazul. kysla, chlieb Utorok 16.11. Polievka: Sosovicova, chlieb Polievka: Borsc s masom, chlieb Streda 17.11. Polievka: Hov. s pec. hal., chlieb II.-III. zmena Polievka: Paradajkova, chlieb Stvrtok 18.11. Polievka: Zem. s koprom, chlieb Vypr. morc. rezen, zem., salat Bravc. maso na rasci, ryza, salat Miesana zel., vol. oko, zemiaky Svajciarsky salat z tofu II.-III. zmena Polievka: Frankfurtska, chlieb Piatok 19.11. Polievka: Drzkova, chlieb Polievka: Hov. s cest., chlieb Sobota 20.11. Polievka: Francuzska, chlieb |
Aktuality spod vysokeho sita v rocniku 1999/2000 |
Muzi len z okresu Brezno
Clenovia Volejbaloveho klubu pri ZP Sport, a.s., zacali svoju treningovu cinnost – zameranu na pripravu na okresnu sutaz vo volejbale v rocniku 1999/2000, po letnej prestavke v telocvicni na Stiavnicke. Zo stretnutia veducich volejbalovych druzstiev okresu Brezno, tzn. ucastnikov uvedenej sutaze, vyplynula jedna zasadna zmena, tykajuca sa dalsieho ucinkovania banskobystrickych druzstiev v sutazi. Ekonomicka narocnost zapasov, hranych na ihriskach v Banskej Bystrici, ovplyvnila rozhodnutie, ze banskobystricke druzstva muzov si vytvoria vlastnu okresnu sutaz. Na zaver okresnych kol sa stretnu dve najlepsie druzstva z oboch okresov (t.j. z Brezna a Banskej Bystrice).
Sutaz muzov nasho okresu zacala 18. oktobra 1999 a nasu firmu v nej
reprezentuju dve druzstva:
-muzi ZP 40, vitaz vlanajsej sutaze, v tomto rocniku bude hrat pod nazvom ZP
Sport, a.s.,
-druzstvo muzov ZP MIX, tretie z vlanajsieho rocnika.
Domace zapasy odohra druzstvo ZP Sport, a.s., vzdy v piatok od 19.-22. hod.
a v pondelok od 19.-22. hod. budu hrat na domacich ihriskach muzi ZP MIX.
Ivan Prosovsky
Rozpis volejbalovej sutaze muzov r. 1999-2000 – jesenna cast |
| Kolo | Datum | zapasu Superi |
| 3. | 9.11.1999 | TATRAN C. Balog-ZP Sport |
| 4. | 15.11.1999 | ZP MIX-TATRAN C. Balog |
| 19.11.1999 | ZP Sport-Dubova | |
| 5. | 22.11.1999 | Dubova-ZP MIX |
| 22.11.1999 | VK Brezno-ZP Sport | |
| 6. | 29.11.1999 | ZP MIX-VK Brezno |
| 3.12.1999 | ZP Sport-Dubova juniori | |
| 7. | 9.12.1999 | Dubova juniori-ZP MIX |
| 10.12.1999 | Predajna-ZP Sport |
| Nase juniorky novacikom sutaze V krajskej sutazi neregistrovanych zien vo volejbale je v porovnani s minulym rocnikom prihlasenych 7 zenskych volejbalovych druzstiev, z toho su dve druzstva z okresu Banska Bystrica. Novacikom sutaze je druzstvo ZP juniorky z Volejbaloveho klubu ZP Sport, a.s. V sezone 1999/2000 je planovanych devat turnajov, v ktorych sa zucastnia podla sutazneho rozpisu styri druzstva a v zaverecnom desiatom turnaji sa stretnu vsetky prihlasene druzstva, pricom budu odohrane len chybajuce vzajomne zapasy. Na zaver bude konecne vyhodnotenie – umiestnenia druzstiev v sezone 1999/2000. Vznikom noveho druzstva – ZP juniorky, a preskupenim hraciek medzi jednotlivymi druzstvami sa vyrovnali sily na obidvoch stranach siete, co slubuje do buducnosti pekne volejbalove stretnutia v kazdom turnaji. Pocas novej volejbalovej sezony vsetky zenske druzstva odohraju na zaklade platnych volejbalovych pravidiel po tri vzajomne zapasy. Bodovaci system sutaze predpisuje za vitazny zapas (vcetne kontumacnej vyhry) dva body, za prehraty zapas 1 bod a kontumacna prehra je bez bodu. Do sutaze sa prihlasili druzstva GBA Brezno, ZP zeny, SKP Banska Bystrica, Gymnazium Brezno, Podkonice, Brezno a ZP juniorky.
Prve kolo sa uskutocnilo v sobotu, 25. septembra, v telocvicni na Stiavnicke za ucasti troch druzstiev a neucasti SKP B. Bystrica, s vysledkami zapasov: GBA Brezno-ZP juniorky 2:0 (25:13, 25:15), Podkonice-ZP juniorky 2:1 (24:26, 25:11, 15:8), GBA Brezno-Podkonice 2:0 (26:24, 25:23). SKP Banska Bystrica prehrala kontumacne s kazdym z ucastnikov turnaja. Novacika sutaze – druzstvo ZP juniorky nezaskocili skusenosti ostatnych druzstiev a to co mali dievcata zatial natrenovane aj predviedli v jednotlivych zapasoch. Trener Ing. Roman Zachar bol spokojny s hrou svojich najmladsich zverenkyn, hlavne so zapasom proti vitazovi minulych sutaznych rocnikov – druzstvu GBA Brezno. Zostava druzstva ZP juniorky: kapitanka Hana Januskova, Jaroslava Klackova, Jana Fischerova, Margareta Vanikova, Miroslava Starcokova, Ivana Mukova, Katarina Weissova, Ivana Turcanova, Henrieta Schallerova. Druhy turnaj sa uskutocnil 16. oktobra 1999 v telocvicni na Stiavnicke a zucastnili sa ho styri druzstva zien. Vysledky: ZP zeny-Gymnazium Brezno 1:2(25:21, 16:25, 11:15), GBA Brezno-Brezno 2:1 (25:20, 24:26, 15:10), ZP zeny-Brezno 2:0 (25:18, 25:20), GBA Brezno-Gymnazium 2:0 (25:20, 25:19), GBA Brezno-ZP zeny 0:2 (19:25, 15:25). Vsetky zucastnene predvadzali peknu a obetavu hru pod volejbalovou sietou. Druzstvo dievcat z GBA Brezno opat vyhralo vsetky vzajomne zapasy a nadalej pokracuje v serii vitazstiev. Dievcata z Gymnazia Brezno potrapili v uvodnom zapase nase zeny, ktore hrali v novej zostave, a presnejsou hrou doviedli podla ocakavania zapas k vitazstvu. Zostava druzstva ZP zeny: kapitanka Sona Luptakova, Ing. Dagmar Maculova, Eva Janekova, Slavka Wagnerova, Lenka Moravcova, Lucia Kvackajova, Ing. Ivana Avukova. Ing. I. Avukova |
Zo zapisnika turistu Zapadne TatryTohtorocna jesen, so svojim ustalenym pocasim sa naozaj vydarila. Vyuzili sme to trikrat na vysokohorsku turistiku v oblasti Zapadnych Tatier. Z Liptova sa nam ponukali tury skutocne alpskeho charakteru. Vysli sme za svitania a vratili sa za sumraku. Prvy okruh bol z obce Jalovec cez vrch Babky, Sivy vrch, Brestovu a Salatin (2 050 m). Sivy vrch uz z dialky ziaril belobou skal. Vabil jedinecnymi prirodnymi krasami, labyrintom bral po hrebeni, skalnym mestom. Tento vrch nadchne kazdeho navstevnika. Cez sedlo Palenica sme vystupili na vrch Brestova a dalej na Salatin. Pod nami sa rozprestierala Hlboka dolina, ktorou sme zisli k vychodisku prvej tury. Druhy okruh sme odstartovali z obce Ziar strmym vystupom na vrch Baranec (2 184 m). Cez Ziarske sedlo sme zvolili najkrajsiu, ale zaroven aj najtazsiu hrebenovku cez vrch Placlivo, Tri kopy, Banikov (2 178 m) a popri Sarafiovom vodopade ku Ziarskej chate. Cestou sme prekonavali viac exponovanych miest nad priepastami, ktore su zabezpecene retazami. Z bezpecia chaty sme sledovali vrtulnik so zachrancom, ktory odvazal zraneneho turistu z tejto hrebenovky. Tretia tura smerovala od Pribyliny, popri autokempe, cez krasny bralnaty hreben
Otrhancov, az na vrchol Jakubinej (2 194 m). Z oboch stran zivali na nas strminy, po
hrebeni sa vsak islo bezpecne. Pekne boli pohlady na Rackove plesa pod nami. Podla zelenej
znacky sme vystupili na hranicny vrch s Polskom – Hruby vrch (2 137 m) a po
statnej hranici sme sa dostali na Koncistu (2 071 m) a na Klin (2 176 m). Tento vrch
je nenarocny, odmenil sa nam vsak krasnym rozhladom. Cez Gaborovo Vystupy, lezenie v labyrinte skal, zostupy do hlbokych sediel strmymi travnatymi ubociami s bohatou kvetenou – to su charakteristicke crty Zapadnych Tatier. Vratili sme sa obohateni nielen o prekrasne dojmy, vyhlady, ale aj o nevsedne poznatky.
Ing. Peter Mlynarcik+foto |
| V tychto dnoch dostala Dychova hudba
Zeleziarni Podbrezova dakovny list od usporiadatelov EURO-Musiktage Bosel nasledujuceho
znenia:
Clenovia Dychovej hudby ZP a.s.este raz vyjadruju svoje podakovanie za ucast na medzinarodnom festivale hlavnemu sponzorovi - vedeniu Zeleziarni Podbrezova a.s., ZO OZ KOVO pri ZP a.s. a Obecnemu uradu v Podbrezovej. Taktiez dakuju jednotlivcom – dochodcom, ktori prispeli v tomto roku na nasu hudbu – pani Anne Bulikovej z Nemeckej, rodine Langovej z Podbrezovej a pani Lubici Hlasnej z Hronca. |
| Zo 14. rocnika malej sportovej olympiady zeleziarov a ich rodinnych prislusnikov |
| SPORTOVY DEN ZELEZIAROV 1999 |
| V posledne stvrtkove slnecne popoludnie v oktobri sa uskutocnil Sportovy den zeleziarov a ich rodinnych prislusnikov 1999, sponzorovany Zeleziarnami Podbrezova a.s., v spolupraci so ZO OZ KOVO. Sportovo, organizacne a spolocensky nad priebehom pohybovej aktivity ucastnikov bdel organizacny vybor ZP Sport, a.s., v ktorom mali svoje zastupenie vsetky sportove discipliny. |
 Uz
tradicne sa ucastnici tesili na futbalovy duel medzi starym a novym zavodom, ktory sa
odohral na ihrisku Skalica, pod rozhodcovskou pistalkou Dusana Uhrika. Po piatykrat si
vitazstvo odnieslo muzstvo zo stareho zavodu, ktore zdolalo svojho supera (5:2).
Pocasie prialo aj “bielemu” sportu. Na tenisovych dvorcoch v Podbrezovej sa odohrali dvojhry a stvorhry muzov a zien. Vitazom dvojhry muzov sa stal Peter KLEIN ml., ktory spolu s Ladislavom LONGAUEROM vyhral aj stvorhru. V dvojhre zien zvitazila Ing. Eva TASLEROVA a vitazstvo zo stvorhry si odnasali Gabriela LONGAUEROVA a Milada DVORSKA.
Najmasovejsou disciplinou malej olympiady byval lahkoatleticky viacboj, z ktoreho neskorsi termin konania vylucil plavanie a sprint. Z jednotlivych disciplin sa uskutocnil beh na 3000 m muzov, beh na 1000 ziakov a hod granatom v jednotlivych kategoriach. Vitazstvo v behu na 3000 m si nenechali ujst nasi popredni maratonisti, ked v kategorii do 40 rokov zvitazil Pavol FASKO, nad 40 rokov Stefan ZIAK a nad 50 rokov Dezider SMITKA. V behu na 1000 metrov ziakov prvy do ciela dobehol Michal SKALOS pred druhym Miroslavom LONGAUEROM a tretim Tomasom PALIDEROM. Zo starsich ziakov najdalej granatom dohodil Matej SCHWARZBACHER, 2. bol Michal SKALOS a 3. Tomas PALIDER, v kategorii mladsich ziakov vyhral Jakub KUKOL pred Tomasom HERICHOM. V kategorii muzov zvitazil Ondrej BIRES pred Deziderom SMITKOM a Stefanom ZIAKOM. “Aj napriek neskorsiemu datumu, zaujem nasich zeleziarov a ich rodinnych prislusnikov o aktivny sport je velky. Mladi ludia sa zucastnili sportoveho dna a s velkym elanom bojovali o vitazstva v jednotlivych sportovych disciplinach vo svojich kategoriach”, povedal Vladimir Vanik, riaditel ZP Sport, a.s., na zaverecnom spolocenskom posedeni, kde vyhodnotil najlepsie sportove vysledky. Diskoteka bola zaverom 14. rocnika sportoveho dna, v ktorom si svoju fyzicku kondiciu v bojoch registrovanych i neregistrovanych sportovcov otestovalo 150 zeleziarov a ich rodinnych prislusnikov. S pozvankou na 15. rocnik, ktory ako dufame, sa uskutocni v niektory z letnych dni roku 2000, sa lucili medzi sebou skalni i novacikovia. V. Kukolova/foto I. Kardhordova |
futbal * futbal * futbal |
| PODBREZOVA-ZIAR NAD HRONOM 2:1 (1:1) V 17. minute este trestny kop Bazika zneskodnil brankar hosti,
o dve minuty si ho vsak zopakoval a z 20 metrov otvoril skore. V 21. minute
zazvonilo ziarske brvno po Krochtovej bombe z 25 metrov. V 39. minute po chybe domacej
obrany rychly Juska sikovne vyrovnal. V druhom polcase prebrali domaci iniciativu
a odmenou ich kombinacnej hry bol vitazny gol striedajuceho Milana Nemca hlavou v 83.
minute, po Krochtovom centri. SLOVAN B-PODBREZOVA 2:2 (1:0) Hostujuca strana sa spravala nenapadne, trpezlivo odolavala miernym, miestami i nebezpecnym atakom hostitelskej strany a ked inkasovala, vzdy sa pozviechala a po zasluhe vyrovnala. Pravdou ale je, ze v 68. minute jej odpustil rozhodca Mriglot cistu jedenastku za faul na Borisenka. A prave tento hrac v 21. minute zacal ako prvy z domacich pokusat strelecke stastie, aby o tri minuty neskor, po Kalmarovom priamom kope, trafil hlavou do cierneho. V 51. minute sa prestahovali zeleziari do sestnastky svojho hostitela a dvojminutovy zavar ukoncili presnou trefou Pauka. V 74. minute, kratko po prichode na ihrisko a pri prvom kontakte s loptou, dal najmladsi hrac na ihrisku, 16-rocny Csolle hlavou druhy gol domacich. Potom sa to mlelo na jednej i druhej strane, az sa cely obrad skoncil stastnym vyrovnavajucim golom Bohdala tri minuty po nadstavenom case. Hned po zapase pozval trener A-muzstva Stanislav Jarabek do pripravy svojho timu z rezervy Kalmara, Puchnera, Pukalovica, Kozmera a Bielika. Goly: 24. Borisenko, 53. Pauk, 74. Csolle, 90+. Bohdal. Zlte karty – Borisenko, Styvar. Rozhodoval Mriglot pred 326 divakmi. Stano Sladek
|
sedlo sme zostupili Rackovou dolinou k vychodisku
tury.
Zmodernizovana
dvojdrahova kolkaren bola dejiskom rivality kolkarov a ich troch skupin –
registrovani hraci, neregistrovani hraci a zeny. V domacej atmosfere si
prvenstvo na 60 hodov zdruzenych v kategorii registrovanych hracov vybojoval Radoslav
FOLTIN (278b.), 2. bol Gejza KNAP(264b.) a 3. Karol PAULECKO (255b.). Neregistrovani hraci
sa nedali zahanbit svojimi vykonmi, kde hlavne vitaz tejto kategorie Ivan BALCO (269b.) sa
svojimi vysledkami priblizil, ba dokonca vyrovnal, vykon registrovanych hracov. 221 bodov
vynieslo druhe miesto Ladislavovi ADAMEKOVI a 221 bodov tretie miesto Milanovi SRNKOVI. Zo
zien si vitazstvo vybojovala Silvia LEHOCKA (248b.), 2. skoncila Zuzana CHLADEKOVA (209b.)
a 3. Desana PETRINCOVA (208b.). 
Pri
vstupe do klubovne sachistov v dome sportu nebolo pocut okrem casomier, ako sa povie,
“ani musku lietat”. Kralovska hra s bielymi a ciernymi sachovnicami si
podmanila pozornost 12 hracov, ktori sutazili v dvoch skupinach - registrovanych
a neregistrovanych hracov. Majstrovsky sa darilo v prvej skupine Dusanovi
TURNOVI, 2. skoncil Ing. Julius SABO a 3. Ing. Boris JAKUBEC. Z neregistrovanych
sachistov zvitazil Miroslav KALISKY pred Ing. Petrom MLYNARCIKOM (na hornej snimke)
a Klementom CELLAROM.