 |
|||||||
 |
|
||||||
|
|||||||
|
|
||||||
S VYZNAMNYM SOCIALNYM ASPEKTOM
ide o poistenie urcene vyhradne pre zamestnancov vyznamnych spolocnosti. Pobocka Slovenskej poistovne, a.s., v Banskej Bystrici, patri v ramci celeho Slovenska medzi tie pobocky, ktore maju uzatvorenych najviac takychto zmluv a vacsina z nich ma celoslovensky vyznam. Nie zanedbatelnym faktorom pri uzatvarani tychto urazovych poisteni je skutocnost, ze zamestnavatel sleduje nielen zabezpecenie svojich zamestnancov, ale toto poistenie ma zaroven vyrazne socialne podfarbenie. Tento druh poistenia je totiz mozne uzatvarat aj len na osem hodin, to znamena, len na pracovnu cinnost zamestnanca u jeho zamestnavatela. Nase doterajsie skusenosti su zatial take, ze firmy si pre svojich zamestnancov vyberaju moznost dvadsatstyrihodinoveho poistenia, cize poistuju aj mimopracovnu cinnost svojich zamestnancov. V tom je okrem ineho vyznamny socialny aspekt tohto poistenia. Rovnako sa rozhodlo aj vedenie Zeleziarni Podbrezova, akciova spolocnost. *Nasi citatelia uz vedia, ze ide o urazove poistenie na dvadsatstyri hodin a ze sa vztahuje nielen na pracovny, ale i mimopracovny cas a toto poistenie nie je ani uzemne ohranicene. Mozete nam tieto informacie doplnit? - Na zaklade uzatvorenia tejto poistnej zmluvy su zamestnanci poisteni na rizika smrti urazom, trvale nasledky a cas nevyhnutneho liecenia. Cas nevyhnutneho liecenia ponuka nasa poistovna ako jedna z mala, konkurencne poistovne tento druh poistenia vacsinou uz neponukaju. A co sa tyka skutocnosti, ze urazove poistenie nie je uzemne ohranicene, chcel by som doplnit, ze sa vztahuje na cely svet a v pripade vzniku poistnej udalosti v zahranici pre nasu likvidaciu poistnej udalosti je potrebny ako prvotny doklad potvrdenie lekara z danej krajiny o poskytnuti lekarskej pomoci. Je pre nas ctou, ze sa nam podarilo ziskat dalsieho velmi vyznamneho klienta. So Zeleziarnami Podbrezova sice v oblasti poistovania spolupracujeme uz dlhe roky a nasa spolupraca je, myslim si, obojstranne prospesna, ale napriek tomu je nam ctou, ze sa nam podarilo takuto poistnu zmluvu so silnym a spolahlivym partnerom uzatvorit. Budeme sa snazit o vytvorenie vsestrannych a idealnych podmienok, aby zmluva pocas platnosti i po jej ukonceni bola prinosom a jej komfort bol z nasej strany maximalny. Zhovarala sa O. Kleinova |
V ramci Tyzdna europskej kvality sa uskutocnila v dnoch 10.- 11. novembra 1999 VI. medzinarodna konferencia k Svetovemu dnu kvality v Ziline, ktorej sa zucastnili aj zastupcovia nasej spolocnosti. O priblizenie priebehu konferencie sme poziadali Ing. Petra Petku, manazera kvality: - Predmetom konferencie bola jednak podpora manazmentu podnikov v projektoch zameranych na kvalitu pre sucasnost, ale hlavne pre buducnost firiem a jej zamerom bolo ukazat smer zlepsovania komplexnej kvality v sucasnosti i v dalsich rokoch. Cyklus prednasok poukazal na vyvoj noriem radu ISO 9000 na ceste k budovaniu komplexneho manazerstva kvality (TQM). Na prvy pohlad sa moze zdat, ze realizacia komplexneho manazerstva kvality je jednoduchsia cesta k dosiahnutiu uspechu. Skutocnost je vsak podstatne zlozitejsia, lebo komplexne manazerstvo kvality spociva na predpokladoch fungujuceho systemu kvality. Budovat TQM bez systemu kvality je prakticky skoro nemozne. ROZDIEL MEDZI OBIDVOMA PRISTUPMI Zakladnym zaujmom kazdeho podnikatelskeho subjektu je presadit sa na trhu prostrednictvom vyrobkov, ci poskytovania sluzieb. Firma bude prosperovat, ked si udrzi konkurencnu poziciu vo svojom segmente trhu. Vyzaduje to, aby ziskala zakaznika a poskytla mu urcite uzitkove vlastnosti vyrobku alebo poskytovanej sluzby. Tie su kombinaciou kvality a ceny rozlozene v case. Kvalita je v porovnani s tym subor vlastnosti vyrobku alebo sluzby, ktore splnaju pozadovane alebo predpokladane potreby zakaznika. Ludsky faktor vsak moze po stranke kvality vyrazne ovplyvnit vysledky podnikania. Pracovnici mozu nerespektovat, ci menit pracovne postupy, z ich pohladu mozno aj malo vyznamne, ale podnikatel si nemoze byt isty, ze to, co vyraba na zaciatku dna, ci tyzdna, je to iste aj na konci. Ziaden kontrolor pri vystupnej kontrole alebo technicky pracovnik preverujuci vyrobnu dokumentaciu preto nemoze zabezpecit rovnomernu kvalitu celej produkcie. Zavislost na finalnej kontrole je nakladna a nespolahliva cesta pri odstranovani chyb a triedeni vyrobkov na dobre a chybne. V porovnani s tym system kvality, ktory je zamerany na definovanie procesov a vyrobnych postupov , dava podnikatelom a ich zakaznikom zaruku, ze vsetky vykony suvisiace s produkciou vyrobkov, ci sluzieb, maju predpoklady rovnomernej a definovanej kvality. Ako moze podnikatelsky subjekt uspokojovat poziadavky zakaznikov? Za ucelom uspokojovania poziadaviek zakaznika je nutne:
Preco tradicna inspekcna /kontrolna cinnost nepostacuje? Serioznymi vyskumami sa dokazalo, ze az 15 percent rozhodnuti kontrol nie je spravnych v dosledku unavy a tym aj zhorsenia koncentracie kontrolorov. Z tohoto dovodu sa podnikatelsky subjekt nemoze spoliehat iba na kontrolu, ktora zisti iba kde sa chyba vyskytla. System kvality sa napriek tomu zameriava na procesy a pomaha v prvom rade robit veci spravne. Co mozno ocakavat od systemu kvality? System kvality pomoze:
Vacsina strednych, ale predovsetkym malych organizacii ma problemy pri zavadzani systemu kvality. Najcastejsimi pricinami su:
Vsetky organizacie, bez rozdielu velkosti, maju zauzivany sposob, realizuju svoju cinnost, pritom je vo vacsine malych organizacii pouzivany sice efektivny, ale nedokumentovatelny system. Normy skupiny ISO 9000 pre systemy kvality vsak stanovuju aj take prvky, ktore pomahaju systematicky plnit poziadavky zakaznika. Nie su teda zavedenim niecoho, co je pre firmy uplne nove. Vacsina strednych a malych firiem vykonava mnohe ukony, ktore uvedene normy vyzaduju. Potrebne je vsak zdoraznit, ze certifikacia systemu kvality sa nemoze zamienat certifikaciou vyrobku. Kazda firma je svojim sposobom jedinecna a preto nemozno stratit zo zretela svoj podnikatelsky pristup k systemu kvality. Pri vyhotoveni zoznamu vsetkych cinnosti, ktore sa pri podnikani vykonavaju, vratane tych, ktore nie su bezne, sa firme vyznam poziadaviek normy ukaze jasnejsie. KOMPLEXNE MANAZERSTVO KVALITY Europska nadacia pre manazerstvo kvality (EFQMM) a Europska organizacia pre kvalitu (EOQ) vypracovali koncepciu zameranu na pomoc organizaciam pri zlepsovani ich vykonov. V dalsom prezentovany model nema charakter predpisu. Obsahuje niektore namety zamerane na dosiahnutie organizacnej excelentnosti. Spravanie, iniciativy a aktivity zalozene na dalej uvedenych principoch su casto oznacovane za komplexne manazerstvo kvality (TQM). Model tvori sedem hlavnych poziadaviek: 1. Zameranie na zakaznika Zakaznik je hlavnym rozhodcom o kvalite vyrobku alebo sluzby. Poziadavky a potreby zakaznika a sposob ich realizacie je treba dosledne analyzovat a rozumiet im. Spokojnost zakaznika sa hodnoti a analyzuje vychadzajuc z jeho lojality. 2. Partnerstvo s dodavatelmi Je budovane na dovere a primeranej integracii podporovanej zlepsovanim prinosov pre zakaznikov aj dodavatelov. 3. Rozvijanie potencialu a zainteresovanosti pracovnikov Plny potencial pracovnikov je realizovany prostrednictvom ich podielu na tvorbe hodnot, dovere a povereni k vykonavaniu procesov. Je to vseobecna poziadavka, podporovana prilezitostami na vzdelavanie a rozvoj ich schopnosti. 4. Procesy a fakty Cinnosti sa systematicky riadia podla casoveho sledu procesov. Kazdy proces ma svojho vlastnika, proces ma byt zrozumitelny a ma mat aktivity zalozene na prevencii pre kazdodennu pracu a pre kazdeho pracovnika. Zakladom pre riadenie su fakty, merania a informacie. 5. Sustavne zlepsovanie a inovacie Taka je kultura sustavneho zlepsovania. Sustavne vzdelavanie je zakladom pre lepsie vysledky. Originalne myslenie a inovacie su podporovane. Vzajomne porovnavanie je vyuzivane ako prostriedok podpory inovacii a zlepsovania. 6. Vedenie a ciele Veduci pracovnici rozvijaju kulturu organizacie. Oni riadia zdroje a vedu organizaciu k vynimocnosti. Vsetky aktivity v celej organizacii su systematicky vedene v sulade s politikou a strategiou. Spravanie pracovnikov je v sulade s hodnotami vytycenymi organizaciou a s jej politikou a strategiou. 7. Verejna zodpovednost Organizacia a jej zamestnanci si osvojili eticky pristup k realizacii poziadaviek prostredia a legislativnych predpisov. Reprezentovana je spolupraca s verejnou spravou a podporou jej zamerov pri uspokojovani potrieb obcanov, vratane environmentalnych poziadaviek. Prehlad tez v tomto kontexte nie je vycerpavajuci a nemenny. Je zamerany na usilie, ako zlepsovat a rozvijat organizacie. Budovanie systemu kvality je dlhodoby proces, ktory sa neda dosiahnut za niekolko tyzdnov. Vyzaduje sustavnu a cielavedomu pracu, po ktorej nasleduje certifikacia systemu kvality. Nie je vsak cielom, ale iba prostriedkom pre overenie spravnosti dokumentacie. Az sustavne vylepsovanie systemu prinasa efekt a pripravuje podmienky pre realizaciu TQM. Zaznamenala O. Kleinova |
OKTOBER VO VYROBE Uplynul dalsi mesiac roku 1999, v poradi uz desiaty a do konca roku zostavaju posledne dva mesiace. Ak sa na minuly mesiac pozrieme z hladiska zabezpecovania vyrobnych uloh, mozno s ich plnenim vyslovit spokojnost, pretoze stanovene zamery operativneho planu boli naplnene a bol dosiahnuty predpokladany hospodarsky vysledok. Konstatovanie je o to prijemnejsie, ze stanovene zamery boli splnene v mesiaci, kedy sa zacal prejavovat nedostatok zakaziek v niektorych druhoch vyrobkov, hlavne presnych bezsvikovych rur v taharni rur I, a vyrobkov hutnickej druhovyroby. Napriek tomu vzrastli poziadavky na dodavky navarovacich oblukov a zvarovanych rur velkych priemerov. Tieto skutocnosti si vynutili zmeny rezimu prace v taharni rur I z trojzmenneho na dvojzmenny a v stredisku oblukaren z dvojzmenneho na trojzmenny patdnovy rezim. Ostatne druhy vyrobkov sa zakazkami podarilo naplnit v zmysle stanovenych zamerov. V oktobri boli v jednotlivych vyrobnych prevadzkach dosiahnute vysledky: Oceliaren svoje vyrobne ulohy splnila na 82,4 percenta, do splnenia planovanych uloh jej chybalo vyrobit 4042 ton ocele. Nesplnenie bolo sposobene tym, ze z titulu nizkeho dopytu na predaj prevadzka pokracovala v trojzmennom patdnovom rezime striedania zmien. Pre nedostatok zakaziek na predaj prevazovala vyroba pre vnutropodnikovu spotrebu, co malo za nasledok, ze ulohy vyroby na predaj boli splnene len na 69,1 percenta a ulohy nakladky na 59,6 percenta. Vo valcovni rur boli v minulom mesiaci splnene vyrobne ulohy v distribucnej vyrobe na 92,7 percenta, z toho vyroba polotovarov pre nase dalej spracujuce prevadzky tvorila z uvedenej vyroby 29 percent a realizacia 71 percent. I ked planovane mesacne ulohy neboli v prevadzke splnene, vplyvom stale sa zlepsujucej zakazkovej naplne boli v oktobri v distribucnej a v hrubej vyrobe dosiahnute najlepsie tohtorocne vysledky. Na upravarenskych operaciach sa podielali pracovnici samotnej valcovne rur, ako aj pracovnici taharne rur II. Z expedicneho miesta valcovne rur s pretlacovacou stolicou bolo expedovanych 7777 ton a z expedicneho miesta taharne rur II 1133 ton, v prevaznej miere kotlovych rur. Vo zvarovni rur velkych priemerov vplyvom ziskania velmi dobrej zahranicnej zakazky boli dosiahnute pomerne dobre vysledky. Prevadzka svoje vyrobne ulohy splnila na 138,8 percenta a ulohy nakladky na 129,2 percenta. Pre plynarensky priemysel bolo vyrobenych a odberatelom dodanych 6 ton bezsvikovych izolovanych rur. Svoje ekonomicke vysledky si prevadzka vylepsila pracou vo vykonoch, ktore v minulom mesiaci boli zrealizovane v hodnote 600 tisic korun. Zakazkova napln taharni rur bola v oktobri priemerna, co sa odrazilo na dosiahnutych vysledkoch. Celkove v obidvoch taharnach rur sme vyrobne ulohy splnili na 95,6 percenta, pricom taharen rur I vykazala len 72,9 percentne plnenie a a taharen rur II 105,2 percentne plnenie. Lepsie vysledky sme zaevidovali v plneni nakladky, ktora bola splnena na 101,7 percenta, pricom taharen rur I vykazala 94 percentne plnenie a taharen rur II 104,4 percenta. V stredisku oblukaren vplyvom zlepsenej zakazkovej naplne bol pocas celeho mesiaca uplatnovany trojzmenny patdnovy rezim striedania zmien, celkove za mesiac bolo vyrobenych 300 ton navarovacich oblukov, co predstavuje 95,2 percentne plnenie. Pevne verime, ze vzrast dopytu po navarovacich oblukoch ma trvalejsi charakter a stredisko bude moct aj nadalej pokracovat v trojzmennom patdnovom pracovnom rezime. V prevadzke hutnicka druhovyroba zakazkova napln stale nedosahuje planovane zamery a aj v minulom mesiaci sme zaevidovali nizsie plnenie. Celkove bol v oktobri z prevadzky vyvezeny tovar v hodnote len 6,9 mil. Sk z vyrobkov hutnickej druhovyroby a 0,38 mil. Sk z predaja hydraulickych rur, takze vyrobene ulohy boli splnene len na 44 percent. Zaverom mozno konstatovat, ze i ked v oktobri planovane ulohy neboli v jednotlivych vyrobnych prevadzkach splnene, v ekonomickom vyjadreni ocakavame kladny hospodarsky vysledok. Zakazkova napln na november je pre rozhodujuce prevadzky zabezpecena v zmysle operativneho planu, preto i v tomto mesiaci ocakavame priaznive plnenie vyrobnych uloh. V mene vyrobneho useku dakujem vsetkych pracovnikom nasej spolocnosti za usilie vynalozene pri plneni vyrobnych uloh a do plnenia vytycenych uloh poslednych dvoch mesiacov tohoto roku prajem celemu kolektivu vela pevneho zdravia a pracovnej pohody. |
Blahozelame V 20. kole, na otazku, kedy boli v Podbrezovej na naklady zeleziarni vybudovane prve tenisove kurty, spravne odpovedali vsetci nasi pravidelni i menej pravidelni sutaziaci – bolo to v roku 1909. Stastena priala p. Milanovi Slamenemu z taharne rur II, ktoremu blahozelal a nastenne hodiny s logom ZP a.s., odovzdal Ing. Ludovit Ihring, riaditel pre kapitalovy rozvoj. |
|
SMERNICE S-259/99 Vyvazanie materialu zo ZP a.s., Podbrezova: S-413/99 System vybavovania obchodneho pripadu na vystupe: S-421/99 Reklamacne konanie: S-463/99 Zabezpecenie prevadzky referentsky riadenych vozidiel
ZP a.s. Podbrezova: S-466/99 Statut straznej sluzby a policie ZP a.s.
Podbrezova: S-489/99 Procesna FMEA-analyza moznych chyb a dosledkov
v procese vyroby: DODATKY II. dodatok k PRACOVNEMU PORIADKU
INDIVIDUALNE RIADIACE AKTY A INFORMACNE AKTY GR ROZHODNUTIA c. 14/99 Zrusenie organizacnej a funkcnej struktury PRIKAZY c. 15/99 Vypracovanie vykonavacieho planu na rok 2000 Poznamka: Platne organizacne normy a individualne riadiace akty su v plnom zneni k nahliadnutiu vsetkym uzivatelom INTRANETU na nasledovnej adrese: http://dbmis/informatika/VPN/Index.htm |
V novembri sa uskutocnilo:
Vzdelavanie manazerov v podnikovej sfere si vyzaduje mimoriadnu pozornost. Je to sposobene ich osobitnym postavenim. Na jednej strane nesu zodpovednost za riadenie vyroby, na druhej strane su zodpovedni za priame vedenie robotnickych kolektivov. Rozhodujucou mierou sa podielaju na vysledkoch prace nasej spolocnosti. Vychodiskom dalsieho zdokonalovania ich prace sa musi stat ich zakladna vybavenost pre vlastnu manazersku cinnost. Kurz je praktickou realizaciou tejto poziadavky. Metodou vyuky je individualne studium kombinovane intenzivnymi seminarmi a zazitkovymi treningami, riesenie pripadnych studii a praktickych cviceni. Obsah kurzu tvoria seminare na temu:
Ing. Peter Mlynarcik, veduci odd. vzdelavania a rekvalifikacie |
| Smutocne podakovanie |
Dakujeme vsetkym spolupracovnikom, priatelom, pribuznym a znamym, ze odprevadili na poslednej ceste nasho milovaneho manzela, otca a syna
Ing. Romana WEISENPACHERA,
cim sa pokusili zmiernit nas hlboky zial.
Smutiaca rodina
|
K investicnym akciam z oblasti starostlivosti o zdravie pracovnikov pribudla dalsia, rozlohou mensia “sestra” kantiny v novom zavode, kantina “oceliaren”. Riaditel ZP GASTRO servisu, s.r.o., p. Jozef KRELLA, nam k ukonceniu jej modernizacie povedal: “ ...vsetky modernizacne kroky ZP GASTRO servisu, s.r.o., smeruju k zefektivneniu a zrychleniu nasej obsluhy, so zretelom na dodrziavania harmonogramu a k uspokojovaniu potrieb stravnikov. Prvym novembrovym pracovnym dnom bola ukoncena rekonstrukcia kantiny “oceliaren”, ktoru uskutocnili - firma SUNIK, s.r.o, realizovala vsetky stavebne prace, interierovu cast zabezpecovala KODRETA Myjava a elektroinstalacne prace zabezpecovali pracovnici elektroservisu ZP a.s. “ Kantinu sme navstivili po tyzdni a nahodnych stravnikov sme sa opytali na ich dojmy a pocity zo stravovania v tychto modernych a hygienickych priestoroch: Kazimir KOKAVEC, mechanicka dielna strojarenskej vyroby: Alzbera ORAVCOVA, stredisko doplnkovych prac a cinnosti: Iveta PANCIKOVA, odbor ekonomickych informacii a rozborov: Ing. Ivan KOLAJ, odbor technickeho a investicneho
rozvoja: Michal ZILKA, vyhybkar - Zeleznice SR: Ing. Jaroslav PORUBANEC, kolajova doprava: Ing. Peter KRAJAN, kolajova doprava:
- Myslim si, ze v prvom rade musia byt spokojni
stravnici. Urcite som spokojna, uroven stravovania a stolovania sa podstatne
zlepsila. Prevadzka kantiny “oceliaren”, tak ako hovori jej nazov, je
prisposobena hlavnej prevadzke stareho zavodu, cize mame tiez 3-zmennu prevadzku.
V priemere vydame 500 porcii teplej stravy, z toho v prvej zmene okolo
300, v druhej a tretej po 100 porcii. Jedalen ma kapacitu 116 stoliciek, z
toho okolo 30 miest je vyclenenych pre stravnikov v civilnom obleceni.
Harmonogram sa stravnici snazia dodrziavat, avsak v den, kedy je rezen mame uz rano
naval.
- Jedinu vec, aby si objednavali stavu den dopredu prostrednictvom stravnych listkov. Je neskoro stazovat sa na druhy den, ze uz nemame stravu. Nedokazeme presne odhadnut take velke mnozstvo teplej stravy na “volno”. Napriklad – niekedy denne vydavame v prvej zmene aj nad 400 jedal, a z tohto mnozstva si vopred objedna stravu okolo 100 stravnikov a 300 porcii je na volny predaj. Popritom neprichadza do uvahy vyhovorka typu – som zmenar, nemam si ako stravu dopredu zabezpecit. Sme tu pre nasich stravnikov a dokazeme im na poziadanie vyhoviet aj tyzden dopredu. Dobre uvarene jedlo, pekne naservirovane na tanieri, podane v kulturnom a peknom prostredi je zakladom kulturneho stravovania. A aby nam naozaj dobre chutilo, mozeme nieco pre to urobit aj my sami. Nespoliehajme sa na to, ze si zajtra urcite nieco zajeme, ale konkretne si vyberme jedlo, na ktore mame chut a dopredu si ho objednajme. V. Kukolova |
SYMPOZIUM DEFECTOTEST DS 2000 9. novembra 1999 sa v zasadacke taharne rur 2 uskutocnilo sympozium DEFECTOTEST DS 2000, ktore zorganizovali firmy FOESTER TECOM, Praha a nemecky INSTITUT Dr. Förster, Reutlingen. Ucastnikmi tohoto pracovneho stretnutia boli okrem zastupcov nasej spolocnosti aj zastupcovia dalsich firiem, napr. FARMET,a.s., KOVOHUTY Krompachy, AGIDEL, s.r.o., PROFIL, s.r.o. RAKOVO, Technicka univerzita Zvolen... Predmetom sympozia bolo zoznamenie sa ucastnikov s koncepciou systemu DEFECTOTEST DS 2000, novou platformou pre kontrolu hutnickych polotovarov na povrchove chyby, jeho technicke riesenie a prakticke predvedenie skusobneho systemu CIRCOGRAPH DS 6.430., ktory pracuje skusobnym systemom virivych prudov s digitalnou technologiou, pre automaticku vysoko citlivu viackanalovu on – line kontrolu na povrchove chyby drotov, tyci a rur vyrobenych z feromagnetickych alebo austenitickych oceli, ako aj nezeleznych kovov. Skusanim uvedenych materialov sa zisti nielen to, ci je skusany material chybny, alebo je bez chyb, ale aj kde presne a ake chyby sa nachadzaju, co ma velky vyznam pre dalsie spracovanie, alebo pouzitie skusaneho materialu. Mozne je pritom rozsirenie uvedeneho zariadenia o kanal DEFECTOMAT, kde uz tato kombinacia poskytuje najvyssi stupen ucinnosti skusania.
Samotna obsluha je vedena programom pracujucim pod WINDOWS, zobrazenie skusobneho procesu je v realnom case, vratane cinneho signalu. Sucastou sympozia bola aj mala prezentacia firmy FOESTER
formou vystavnych panelov s prehladom vyrobneho programu, ako Na zaver sympozia podakovali zastupcovia firmy FOESTER TECOM, s.r.o. a INSTITUT Dr. Förster GmbH. za mile prostredie a moznost na pode ZP a.s., usporiadat “Sympozium DEFECTOTEST DS 2000”. Ing. Jozef Turis, ved. odboru riadenia kvality |
Zmenou vlastnickych vztahov nutne dochadza aj k zmene v uhradzani platieb prispevkov do fondu oprav, ako aj preddavkov za sluzby, spojene s uzivanim bytu v zmysle uzatvorenych zmluv o sprave, najneskorsie do posledneho dna v beznom mesiaci na ucet spravcu ZP Bytos, s.r.o. Spravca musi mat uvedene platby zaplatene tak, aby bol schopny do 15 dni v nasledujucom mesiaci uhradzat faktury za sluzby jednotlivym dodavatelom. V pripade platieb s mesacnym oneskorenim vznika pre spravcu riziko uhrady nakladov za sluzby v lehote splatnosti. ZP Bytos, s.r.o., v sucasnosti spravuje cca 320 bytov v osobnom vlastnictve a 850 bytov v najomnom vztahu, ktore sa v sulade s planom o odpredaji bytov pripravuju na odpredaj v zmysle zakona c. 182/93 Zb. V zmysle zakona c. 60/64 je najomca povinny uhradzat platby za najomne a sluzby spojene s uzivanim bytu najneskor do 5. dna nasledujuceho mesiaca. ZP Bytos, s.r.o., ako spravca bytov v osobnom vlastnictve a v najomnom vztahu, uz zaciatkom roka 1999 podnikol kroky k zosuladeniu platieb v zmysle platnych predpisov. K 1. januaru 1999 uzatvoril zmluvu so Zeleziarnami Podbrezova a.s., o poskytnuti preddavkov na najomne za svojich zamestnancov v beznom mesiaci. Po ukonceni mesiaca dochadza k pravidelnemu financnemu vysporiadaniu medzi Zeleziarnami Podbrezova a.s. a ZP Bytos, s.r.o., medzi Zeleziarnami Podbrezova a.s. a zamestnancom vo vyplatnom obdobi. Samotny zamestnanec to ani nezbada. Je to len dobra vola zamestnavatela – ZP a.s., ktory nam v tejto veci vysiel v ustrety. Nevyrieseny problem zostal v domacnostiach, ktore platia formou tzv. “inkasa”. “Inkasom” sa zabezpecuju platby priblizne 600 domacnosti. Uvedene platby sa realizuju s mesacnym oneskorenim, tzn., ze v mesiaci novembri ma uzivatel na inkasnom listku zaznamenanu platbu za mesiac oktober. V snahe zosuladit vsetky platby do bezneho mesiaca sme v juli tohto roku listom oslovili uvedene domacnosti, kde sme problem vysvetlili a zaroven navrhli sposob, ako chybajuci mesiac vyrovnat tak, aby sme k 1. januaru 2000 zacali uhradzat v beznom mesiaci. Na uvedeny list zareagovalo urcite percento oslovenych a uvedenu, tzv. “ trinastu” platbu zrealizovali. Pred bliziacim sa koncom roka, tak ako kazdy dobry hospodar, aj ZP Bytos, s.r.o., urobil analyzu stavu domacnosti, ktore platia formou “inkasa”. Domacnosti, ktore nezareagovali na prvy list sme opatovne oslovili a zaroven prilozili vyplnenu postovu poukazku. Reakcia na uvedeny list bola zo strany oslovenych v prevaznej miere negativna. Vsetkym tym, ktori si uvedeny list vysvetlovali ako krivdu voci nim zo strany ZP Bytos, s.r.o., sa dodatocne ospravedlnujeme a chceme len v zavere poznamenat, ze pracovnicky ekonomickeho useku listom nesledovali nic ine, ako snahu konat v ramci zakonnych noriem tak, aby bola zabezpecena prevadzkyschopnost kazdeho bytoveho domu, ktory spravuje ZP Bytos, s.r.o. Ing. Vera Bulakova |
| Citatelska sutaz k 160. vyrociu zalozenia podbrezovskych zeleziarni |
| Vyvoj sportovej cinnosti od roku 1919 do roku 1945 - futbal |
Vyberame z kroniky TJ Banik Podbrezova,
ktoru zostavil Eduard Frimm:
FUTBAL: Zaciatky futbalu boli slubne uz pred rokom 1918, coho dokazom su spomienky z listu J. Saitza z roku 1964, ktory pise: “ Futbal v Podbrezovej sa hraval uz v poslednych rokoch prvej svetovej vojny (1917 – 1918), kedy vtedajsi zamestnanci zeleziarni pestovali tuto hru, pravda len z pasie, neorganizovane a nepravidelne. Uz vtedy hravali na “niekedy volnom” priestranstve za starou zinkovnou, obklopenou vodnymi kanalmi a Hronom. Tento priestor vtedy patril Lesnej sprave na Stiavnicke a sluzil na odkladanie “kluchat”.Hrat bolo mozne, len ked tu “kluchty” neboli”. A tak v roku 1919 – 1920, kedy bola o futbalove potreby este velka nudza, v Podbrezovej sa uz futbal hral. Prvu loptu a niekolko kopaciek dostali od Vojenskej posadky CSA, docasne sidliacej v Podbrezovej. V tomto obdobi zacali do Podbrezovej prichadzat naspat z diosgyörskych zeleziarni Slovaci, talentovani futbalisti, ktori priniesli z Madarska nove metody hry. Medzi nimi boli napriklad Jozko Busniak, “vysoky” Stubna, “maly” Koza, Janko Polony, ktory hraval v Budapesti... Hracske muzstvo posilnili aj monteri pracujuci na vystavbe elektrarne v Jaseni a obyvatelia okolitych obci. Chybalo im vsak ihrisko a vystroj. Po velkych prosbach bol priestor za zinkovnou prepozicany na zriadenie docasneho futbaloveho ihriska. Hraci si teren vyrovnali, odstranili vacsie kusy trosky, a postavili si branky. Hrat tu futbal bolo sice velmi tazke, kedze z troch stran ihrisko obkolesovala voda, lopta bola neustale mokra a pri hlavickovani hrozil otras mozgu. Pri nepodarenom kope klzkej a tazkej lopty zasa hrozilo bolestne vyklbenie clenku. Na dovazok, po kazdom zapase boli vsetci hraci od troskoveho prachu cierni ako kominari. Chlapcov drzala len sportova sudrznost a obetavost starsich fanusikov. Nebol totiz ziadny klub, neboli ziadne financie a predsa trenovali od svitu do sumraku. Pri zakladani Robotnickej telovychovnej jednoty (RTJ) v roku 1920 boli futbalisti pricleneni do tohoto spolku a bol zalozeny aj samostatny futbalovy odbor. Prvym “jednatelom” za futbalovy odbor bol Robert Weber. Po prichode cvicitela a “jednatela” Jindricha Singera z Ciech, ktory propagoval prostne cvicenie, futbalisti boli odluceni od RTJ. A tak v roku 1921 doslo k zalozeniu samostatneho Sportoveho klubu (SK) v Podbrezovej, ktoreho predsedom sa stal pokladnik zeleziarni Viktor Helm, podpredsedom a trenerom futbalistov Ernest Lehocky, “jednatelom” Robert Weber, hospodarmi bratia Chudikovci, pokladnikom Arpad Almassy... Prvy hracsky tim tvorili Jozef Busniak, bratia Fajlikovci, V. Goldberger, Dezider, Jan a Konstantin Chudikovci, Eduard Jancik, Juraj Kovac, N. Koza, Stefan Lollok, Emil Longauer, bratia Michal a Eugen Nemsilovci, Otto Oleriny, Jan Polony, Jan a Leopold Rosiarovci, Julius Saitz, N. Stubna, Rudolf a Ernest Teperovci , Jan Zuffa a dalsi... Boli to vlastne priekopnici futbalu v Podbrezovej. Sportovy klub postihli problemy, ked ihrisko za zinkovnou zobrali pre potreby zeleziarni. Hraci zacali trenovat na lukach Chvatimechu a niekedy chodili aj hore na Diel. Za takychto stazenych podmienok zacal postupne stracat podbrezovsky futbal existencne podmienky a tak ti schopnejsi hraci prestupili do SK Brezno, kde si v tom case budovali za malou stanicou nove ihrisko. Sportovy klub Brezno moze dakovat len podbrezovskym futbalistom (tak to stoji v kronike z tohoto obdobia), ze na slavnostnom otvoreni futbaloveho ihriska prekonal, v tom case obavane I. muzstvo SK Zvolen. V Podbrezovej nastalo obdobie stagnacie futbalu. Nebolo ihriska a Podbrezovcania videli vychodisko v prestupe do Brezna, kde postupne tvorili jadro SK. Neznamena to vsak, ze zanikol SK Podbrezova. Jeho funkcionari totiz neustale hladali vychodisko z neutesenej situacie. Moznosti videli v zluceni so susednymi klubmi. K prvej fuzii doslo v roku 1931 – 1932, so SK Tatran Horna Lehota. Hrali na ihrisku za Enderezziho vilou v Hnusne a klub bol premenovany na SK Podbrezova – Horna Lehota. Fuzia vsak nezaznamenala ziadny prinos. V tych rokoch bol na Skalici majitelom seriozneho hostinca Imrich Kalisky, ktory fandil futbalu. Sam si rad futbal zahral a postupne v nom dozrelo rozhodnutie, vybudovat na vlastne naklady futbalove ihrisko na svojich pozemkoch pri Hrone na Skalici. V roku 1933 zacal s vystavbou a nastalo obdobie nadsenych priprav pre zostavenie kvalitneho muzstva. Vznikla dalsia fuzia SK Podbrezova – Lopej. Kym stavali ihrisko, zapasy hravali v Lopeji a v Hnusne. Zaujem o futbal stupal, najma po dobudovani ihriska, ktore majitel prenajal v roku 1934 za pomerne nizke najomne tomuto klubu. V okoli bolo vela agilnych a huzevnatych futbalovych druzstiev, ktore bojovali v I. – III. triede Stredoslovenskej futbalovej zupy o postup do divizie. Futbalove druzstvo SK Podbrezova v tomto obdobi zacalo financne podporovat vedenie podbrezovskych zeleziarni a aj vdaka tomu sa mu podarilo prebojovat do I. triedy Stredoslovenskej futbalovej zupy v roku 1936 a v roku 1941 do divizie, kde sa udrzalo az do roku 1948/49. V tom case uz podbrezovsky futbal reprezentovalo muzstvo dospelych, dorastencov i ziakov, ale o tom nabuduce. Pokrac. v bud. cisle.
|
|
| HOROSKOP KOZOROZEC Nerobte si zo vsetkeho tazku hlavu. Hlavne sa pokuste zit kludne a ak by vam v tom niekto chcel branit, tak si to s nim vydiskutujte. Viac dbajte na svoje zdravie. VODNAR Mate pred sebou velku prilezitost a preto sa snazte ukazat len v tom najlepsom svetle. Zabudnite na niektore doterajsie aktivity a chopte sa novych. Neverte kazdemu peknemu slovu, ktore pocujete. RYBY Myslite pozitivne, zbavte sa zabran, ktore vami v poslednom case lomcuju. Potrebujete hlavne ziskat stratenu sebadoveru, viac si verit a vsetkym naokolo dokazete, ze vo vas nieco je. BARAN Robite co mozete, aby ste pomohli ludom vo svojom okoli. Viete poradit, usmernit a nelutujete cas ani namahu, ktoru treba vynalozit, pretoze viete, ze to prospeje dobrej veci. BYK Hoci sa vam bude zdat, ze vo vasom okoli je momentalne akosi ticho a klud, budte predsa len opatrny. Tak sa vyhnete niektorym chybam a ziskate si naskok pred ostatnymi. BLIZENCI Ak budete chciet, vela v tychto dnoch dokazete. Vsetko zavisi len od vas. Skuste nieco originalne, trebars uplatnit svoje napady. Nedajte sa odradit od nicoho, lebo ak aj nieco vyzera hrozivo, nakoniec sa na dobre obrati. RAK Pripravte sa na utok okolia. Kazdy bude totiz od vas nieco chciet. Neda sa povedat, ze vam to pojde na nervy, ale pre istotu si na tu nahanacku naordinujte velmi dobry liek – aktivny oddych v prirode. LEV Ste momentalne prepracovany, no nie je dobre, ze chcete byt len perfektny. Mali by ste relaxovat, nevenovat sa len praci, ale aj aktivnemu oddychu. Darit sa vam bude najma vo financnej sfere. PANNA Budete ovplyvat humorom, ktory vam pomoze zdolat bezne problemy. Nerobte si z mnohych veci tazku hlavu, pretoze prave to vam pomoze ziskat naskok pred pripadnymi nepriatelmi. VAHY Zoznamite sa s osobou, ktora moze ovplyvnit vasu buducnost. Napriek tomu budte opatrny a vsetko si vopred dokladne preverte. Nie vsetky ciele, ktore pred sebou mate, musite ihned splnit. SKORPION Ocitnete sa v dobrej spolocnosti, ktora vam pomoze dostat sa dalej. Mozete sice stretnut aj neprijemnych ludi, no lahko si s nimi poradite, len musite spravne argumentovat. STRELEC Nejake veci sa skomplikuju, no nebude to nic nenormalne, vsetko zvladnete. Budete sice potrebovat zmobilizovat sily, no pri dobrej organizacii prace sa vam vsetko podari lahko zvladnut. |
| Jedalny listok od 22. – 28. 11.
1999 Pondelok 22.11. Polievka: Drobkova, chlieb II.-III zmena Polievka: Goralska, chlieb Utorok 23.11. Polievka: Pohronska, chlieb II.-III. zmena Polievka: Rol. s krup.hal., chlieb Streda 24.11. Polievka: Zel. s liat. cestom, chlieb II.-III. zmena Polievka: Hov. s krup.hal., chlieb Stvrtok 25.11. Polievka: Zem. gulasova, chlieb II.-III. zmena Polievka: Kapustova, chlieb Piatok 26.11. Polievka: Fazulova kysla, chlieb II.-III. zmena Polievka: Zeleninova, chlieb Sobota 27.11. Polievka: Hrstkova, chlieb Nedela 28.11. Polievka: Slepacia, chlieb |
Jedalny listok od 29.11.-6.12.1999 Pondelok
29.11. Polievka: Slep. s cest., chlieb II.-III. zmena Polievka: Sedliacka, chlieb Utorok 30.11. Polievka: Paradajkova, chlieb II.-III. zmena Polievka: Slepac. s cest., chlieb Streda 1.12. Polievka: Karfiolova, chlieb II.-III. zmena Polievka: Hrachova s par., chlieb Stvrtok 2.12. Polievka: Borsc s masom, chlieb II.-III. zmena Polievka: Kelova, chlieb Piatok 4.12. Polievka: Hov.s pec. hal., chlieb II.-III.zmena Polievka: Rascova s vaj., chlieb Sobota 5.12. Polievka: Hrachova, chlieb Nedela 6.12. Polievka: Zeleninova, chlieb |
Kolkarska extraliga po prestavke pokracovala 6. novembra 6 kolom, ked A - druzstvo vycestovalo za svojim superom do Hlohovca. Podbrezova opat potvrdila, ze patri k absolutnej spicke a ziskala dalsie body do tabulky po kvalitnom vykone. Zostava a vysledky: Slovakofarma Hlohovec: Zeleziarne Podbrezova A 4973:5236 2:18 I. liga zien pokracovala 7. kolom. Podbrezova privitala na svojich drahach zeny z Dukly Sala a po kvalitnom vykone opat zvitazila. Ako novacik si v I. lige pocinaju velmi uspesne. Zostava a vysledky: Zeleziarne Podbrezova – Duslo Sala 2445:2368 15:5 II. liga muzov pokracovala 7. kolom. B druzstvo Podbrezovej privitalo na svojich drahach druzstvo z Banskej Bystrice. Tento zapas mal osobitny naboj v tom, ze nelichotive postavenie oboch druzstiev v II. lige velilo vyhrat. V horsom postaveni boli Podbrezovci, nakolko boli na poslednom mieste. Nakoniec kolektivnym a bojovnym vykonom v jesennej casti najlepsim na domacich drahach, zdolal supera. Zostava a vysledky: Zeleziarne Podbrezova B – Banska Bystrica A 5145:5016 14:6 |
Osemnastrocny Milan Bobak dosiahol na 100 metrov volny sposob, cas 0:58,8, jedenastrocna Lucia Skrovinova zaplavala 200 metrov prsia za 3:09,30 a len devatrocna Sabina Kastanova zdolala 100 metrov v polohovych pretekoch za cas 1:42,0. To je len niekolko vykonov plavcov PK FLIPPER, ZP SPORT, a.s., ktore dosiahli na oblastnych plaveckych pretekoch v jesennej casti plaveckej sezony 1999. Po kvalitnej letnej priprave, hlavne na letnom sustredeni, ktore sa konalo v Drienici, dosiahli trinast prvych, strnast druhych a sestnast tretich miest. Bilancia by bola este lepsia, keby do zivota nasho klubu nezasiahla ”totalna zdravotna marodka”, 60 percent nasich plavcov. Boli sme nuteni odvolat nasu ucast na dvoch pretekoch. Zdravotne problemy poznacili aj II. kolo oblastnej sutaze druzstiev muzov a zien, ktore sa konalo 6. novembra v Handlovej. Hlavne druzstvo zien, ktore len v patici (pat plavkyn) udrzalo pekne 10. miesto. Druzstvo muzov obsadilo 7. miesto. V novembri a decembri nas cakaju plavecke preteky na celoslovenskej urovni a hlavne majstrovstva Slovenska, kde nasi zverenci chcu dokazat svoju vykonnost a zamiesat poradie na stupnoch vitazov. Najblizsie to budu preteky plaveckych nadeji Vianocny pohar v Bratislave, ktory sa uskutocni 20. novembra, kde budu pretekat plavci rocnika 1989 - 1994, v Niznej na Orave sa uskutocnia Majstrovstva SR kategorie ”C” a v Humennom kategorie ”B”. Do Trencina prihlasime nasho juniora Milana Bobaka, ktory si svoju nominaciu vyplaval dosiahnutym casom na 100 metrov volnym sposobom a na 50 metrov volny sposob (casom 0:26,20). Michal Miklovic |
v novembri uvadza: 20., v sobotu a 21., v nedela: SPRAVA VO FLASI 26., v piatok: ASTERIX A OBELIX 27., v sobotu a 28., v nedelu: DIVOKY ZAPAD 30., v utorok, v ramci Filmoveho klub: VERTIGO |
v novembri uvadza: 20., v sobotu: KUNDUN – zivot dalajlamu 21., v nedelu: DIEVCA TVOJICH SNOV 23., v utorok: MEDVEDIKOV SEN 27., v sobotu: ASTERIX A OBELIX 28., v nedelu: INSPEKTOR GADGET 30., v utorok: PIADIMUZICI |
Uz tradicne ako prvi v novom roku zacinaju svoju cinnost lyziari. Tak aj nasa Lyziarska skola pri ZP SPORT, a.s., zacne svoju cinnost uz 2. januara 2000. Pokial budu vyhovovat snehove podmienky, vycvik sa bude konat v nasledovnych dnoch: 2., 6., 8., 9., 15., 16., 22., 23., 29., a 30. januara, spolu desatkrat cez soboty a nedele, v case od 9. do 14. hodiny. Lyziarsky vycvik sa uskutocni pri vleku za chatou Biela Medvedica v Bystrej. Doprava ucastnikov bude zabezpecena autobusom OZ KOVO, s odchodom z Podbrezovej cez Brezno k lyziarskemu vleku v Bystrej. Vyucbu lyzovania zabezpecia instruktori Jan Keller, Anka Dobiasova, Bianka Kvakova, Pavol Budaj, Michal Fillo, Mario Keller a Lubomir Fillo. Zaujemcovia o vycvik sa mozu prihlasit do 20. decembra 1999 na sekretariate ZP SPORT, a.s., kde je potrebne zaplatit aj ucastnicky poplatok. Pri vybere do lyziarskej skoly budu uprednostneni uplni zaciatocnici – nelyziari. V pripade nenaplnenia kapacity, budu zaradeni do vycviku aj pokrocili lyziari – clenovia oddielu, so zlavou, neclenovia s priplatkom a vyhradne so suhlasom veduceho lyziarskej skoly.
|
V decembri blahozelame jubilantom pripominajucim si pracovne jubilea: 20 – rocne Anna Nedeliakova, Bozena Szantoova, Ivan Kruzlic, Elena Suhajdova, Marta Martinekova, Katarina Janosikova, Drahoslava Kapustikova, Jaroslav Nedeliak 30 – rocne Stefan Schöber zivotne jubilea: 50 – rocne Emil Jakubec, Tomas Perichta, Eva Mojzisova, Kamil Kuracina, Stefan Potkany, Marian Zlevsky, Viera Kordikova, Jaroslav Kucera, Jozef Strcula, Peter Suhajda a Zecova Eva 55 – rocne Martin Fillo, Jan Jagersky |
Extraliga muzov v kolkoch pokracovala 13. novembra dalsim kolom. Podbrezova privitala na domacich drahach druzstvo z Kosic. Dramaticky a zaujimavy zapas sa skoncil uspesnym zaverom v prospech podbrezovskych kolkarov a potvrdenim druheho miesta v tabulke extraligy. Zostava a vysledky: Podbrezova A – Hutne stavby Kosice A 5522:5286 12:8, Aj prva liga zien odohrala svoje majstrovske zapasy. Podbrezovske zeny cestovali do Bratislavy, kde ich cakali kvalitne superky, s ktorymi dokazali dlho drzat zapas v napati. Aj ked zapas prehrali, treba pochvalit cele druzstvo za bojovny vykon. Zostava a vysledky: Spoje Bratislava - Podbrezova 2507:2432 13:7 Druha liga muzov mala na programe dalsie kolo. B – druzstvo cestovalo do Sarisa, kde po slabom vykone celeho druzstva vysoko prehralo a opat si skomplikovalo postavenie v tabulke. Zostava a vysledky: Velky Saris – Podbrezova B 4932:4739 14:6 V tretej lige podbrezovski dorastenci a dorastenky odohrali svoj zapas doma so Zarnovicou a vysoko prehrali. Druzstvo nepodalo zly vykon, ale predchadzajuce vysledky doma velili lepsi vysledok. Zostava a vysledky: Podbrezova D – Zarnovica 2192:2507 2:20 |
PODBREZOVA PREKVAPENIM JESENE Stadion Zeleziarni Podbrezova bol v sobotu, 6. novembra, dejiskom posledneho futbaloveho derby jesennej casti II. ligy, medzi supermi z cela tabulky - domacim FO ZP a FC Rimavska Sobota. Podbrezovcania v jesennej casti sutaze svoj ciel - umiestnit sa v prvej osmicke, splnili a navyse, v 17. kole sa im otvarala moznost skorigovat alebo vyrovnat bodove skore s druhou Rimavskou Sobotou . Na travnik vybehla domaca zostava: Hanak – Gajdosik, Pauk, Kmet, Styvar, Bukovec (78. Zazrivec), Bazik, Rusko, Krochta, Gajan (88. M. Nemec), D. Nemec (79. Bohdal) pod vedenim trenera Ladislava Hudeca. Ani tzv. “dvanasty hrac” nesklamal, viac ako 4 000 miest na oboch tribunach sa zaplnilo fanusikmi Zeleziara z Podbrezovej, ako aj z blizkeho a vzdialenejsieho okolia. Domaci hraci svojich fanusikov nesklamali, respektu zo supera sa zbavili v zaverecnej stvrthodine prveho polcasu, ked v 30. minute padol neuznany gol, odpiskany ako faul na brankara Vrabela. Lopta opat skoncila v superovej branke v druhej polovici zapasu - v 48. minute, po priamom kope Bazika. Od tohto okamihu zatlacili domaci hosti do defenzivy. Skore zdvihol v 72. minute D. Nemec a v poslednej minute zapasu na konecnych 3:0 zvysil nestarnuci Milan Nemec. Zaverecny hvizd rozhodcu M. Richtarika, ukoncil jesenne futbalove zapolenie Zeleziara a my sme sa niektorych z pritomnych opytali, ako su spokojni s poslednym zapasom a s celkovym ucinkovanim nasho A-muzstva v prvej polovici sutaze: Jozef LUKAC, dochodca zeleziarni (Brezno): - Zapas bol vynikajuci, pacil sa mi. V anglickej lige by sa nemohlo stat, ze taky gol ako padol v 30. minute, nebude uznany. Najprv rozhodca ukazal na stred ihriska, akoze gol plati a potom, neviem, ci sa dohodol s postrannym rozhodcom, ale odpiskal faul na brankara. Na futbalove zapasy do Podbrezovej chodim pravidelne a jesen hodnotim ako vynikajucu. Dufam, ze si stvrte miesto udrzime. Rezervy vidim v strelbe, na ktoru by mali treneri klast ovela vacsi doraz, nakolko v niektorych zapasoch nase druzstvo vystrelilo na superovu branu 2-3 razy a to je velmi malo. Juraj POLIAK: - Bol to vynikajuci zapas. Nie som z Podbrezovej, ale na domace zapasy sem dochadzam az z Hrochote. Nechodim len sam, sme tu viaceri a jednym z dovodov, okrem dobreho futbalu, je aj to, ze od nas hraju v A-muzstve Kmet a Bazik. Aj dnes sme im fandili a s ich vykonmi sme boli velmi spokojni. Jan KUREK: - Nechodim na vsetky zapasy, no dnesny zapas bol celkom dobry, boli vynikajuce sance. Od minulej sezony sa Zeleziar zlepsil, hraci si pocinaju lepsie a to je aj dovod, preco pridem na ich stretnutia aj na jar. Dusan PISOJA, utocnik Zeleziara, dnes na tribune medzi divakmi s nohou v sadre: - Chlapci hrali vyborne. Dobre sa “obuli” do Rimavskej Soboty a podali fantasticky vykon. Je velmi zle sediet na tribune a nemoct sa zucastnit boja tam dolu. Nohy mi len tak skacu, chcel som chlapcom pomoct, no neda sa. Je mi velmi luto, ze ma zranenie vylucilo z posledneho zapasu. Verim vsak, ze po 4 tyzdnoch sadry a asi mesacnej rehabilitacii vsetko pojde dobre a budem moct trenovat a nastupit v jarnej casti ligy. Na dojmy z dnesneho zapasu sme sa opytali aj asistenta trenera a hraca Milana NEMECA, milacika publika (v jeseni strelil s tym dnesnym 4 goly), ktory uz v nejednom zapase dokazal v poslednych 10-15 minutach zaktivizovat muzstvo, takticky rozhybat a naviazat na seba superovu obranu, cim vytvaral svojim spoluhracom golove sance. S jeho prichodom na travnik hraci Zeleziara ozivali, uspesne kombinovali utocnu hru, co sa im v zavere domacich zapasov aj vyplacalo: - Ak vas zaujima, ako sa citim po zapase, musim povedat, ze dobre. Chlapci odviedli kus dobrej roboty. Chceli sme dnes vyhrat a podarilo sa nam to, takze v podstate sme spokojni. Radsej vystupujem v ulohe trenera ako hraca, pretoze ako hrac sa citim dost stary. Ale, niekedy treba vyjst na travnik aj ako hrac. Neocakaval som takyto vysledok, ale ocakaval som dobry vykon nasich chlapcov a som velmi rad, ze potvrdili, ze vedia hrat futbal, dobry futbal, a to nielen dnes.
*Ocakavali ste takyto vysledok? - Neocakaval, dokonca som si tak v kutiku duse hovoril – len neprehrat. Vyvoj zapasu - v prvom polcase hral super velmi dobre, moje prianie potvrdzoval, v druhom sme vsak dokazali zmobilizovat vsetky svoje sily, a vysledok hovori sam za seba. * Ako hodnotite prvu cast II. ligy r. 1999/2000? - Urcite to bola najkrajsia polsezona v podbrezovskom futbale od cias IV. ligy az dodnes. Doma sme nestratili ani jeden bod a zo superovych ihrisk sme doniesli 11 bodov. Plus 11 bodov - keby som bol o tom snival pred zaciatkom sezony, tak ani ten sen by nebol taky, aka je skutocnost. Dnesny zapas - to bolo to najdostojnejsie vyvrcholenie jesennej sezony, ake sme si vedeli predstavit. Vzdy sme sa doma - neviem ci trapili, ale svojim sposobom sme zapasy na domacej pode vyhravali tazko a vacsinou v zavere. Dnes sme vsak dokazali supera aspirujuceho na postup doslova o triedu prevysit a vysledok 3:0 je tou najkrajsou bodkou za sezonou. *Hlavny sponzor sportu – ZP a.s., umoznil divakom vstup na vsetky druholigove zapasy zadarmo. Dnesna divacka kulisa je doposial najpocetnejsia. Ako by ste zhodnotili navstevnost a co by ste divakom, zaroven aj fanusikom nasho futbalu, chceli odkazat? - Ked mam zhodnotit divacku atmosferu, ktora na nasom stadione zakazdym vladne, tak je mojou povinnostou podakovat vsetkym divakom, ktori nas poctivo chodili povzbudzovat na kazdy zapas, a povzbudzovali nas aj vtedy, ked sa nam nedarilo, ale nakoniec sme predsa len vyhrali. Prave nasi divaci boli tym potrebnym “dvanastym hracom” a za to im patri obrovska vdaka a to nielen moja, ale aj celeho realizacneho timu, vsetkych hracov.
- Dnesne stretnutie mozem hodnotit iba ako velmi kvalitny druholigovy zapas, prebiehajuci s velkym nasadenim na obidvoch stranach. Myslim si, ze Podbrezova bola fyzicky lepsie pripravena ako Rimavska Sobota, ktora v druhom polcase stratila hlavne na udernosti, ktorou sa vyznacovala v prvej polovici stretnutia. V druhom polcase utok na cele s Pisarom, absolutne prestal byt motorom muzstva a tym daval priestor k zakladaniu rychlych, ako aj postupnych, protiutokov vasho muzstva. Pri hodnoteni jesennej casti druhej ligy mozem konstatovat, ze ta spicka je troska vyrovnanejsia, ako tomu bolo v minulom roku. Mame tu viac aspirantov, ktori sa mozu medzi sebou popasovat o postup do Mars superligy. Medzi nich sa zaradil Puchov a Podbrezova, ktora v minulom roku neaspirovala jednoznacne v takomto obdobi na prve priecky ako novacik sutaze, no je zrejme, ze este povie svoje slovo. Myslim si vsak, ze rozhodne az jar a tvrda zimna priprava. Co sa tyka Podbrezovej, je to mile prekvapenie a je potrebne udrzat si doterajsi nasadeny trend. * Ako hodnotite celkovu uroven slovenskeho futbalu? - Musim konstatovat, ze uroven slovenskeho futbalu je daleko za nasimi predstavami (hlavne uroven reprezentacie, Mars superligy, ligy). Bude si to vyzadovat este tvrdu pracu. Mladeznicke kategorie nam naznacuju, ze by sme sa v tomto smere mohli trosku pohnut. Sestnastrocni nam postupili na majstrovstva Europy, osemnastrocni vonku porazili v kvalifikacnom turnaji Portugalsko. Dvadsatjednotka sa nam dostala do zaverecnych kol, v priebehu tyzdna-dvoch zaciname v podstate barazove stretnutia o postup na majstrovstva Europy. Z uvedeneho vyplyva, ze je tu zakladna, ktoru je potrebne vyuzit. Aj v prvej lige sa zacinaju objavovat mlade talenty, len musime mat trochu viac trpezlivosti. Dalsi kvalifikacny cyklus zacina v podstate az o rok a pol. Medzinarodna futbalova asociacia (FIFA), viac menej stanovila, ze prve kvalifikacne zapasy majstrovstiev sveta zacinaju az na jar roku 2001. Cize, pred nami je rok a pol na budovanie kvalitneho mancaftu, ktory by mal vychadzat z uvedenych uspechov mladych.
Tabulka po 17. kole
|
CIRCOGRAPH DS ma
schopnost zistovat pozdlzne trhliny a kanal DEFECTOMAT naviac spolahlivo zistuje
priecne a kratke bodove chyby.
