 |
|||||||
 |
|
||||||
|
|||||||
|
|
||||||
|
SCHVALENIE EMISIE DLHOPISOV
- Mimoriadne valne zhromazdenie schvalilo zmenu stanov spolocnosti, vyplyvajucu z novely Obchodneho zakonnika a vzalo na vedomie odstupenie clena dozornej rady Ing. Jozefa Zlukyho, pricom novy clen nebol navrhnuty. Najvyznamnejsim bodom mimoriadneho valneho zhromazdenia bolo schvalenie emisie dlhopisov v obdobi od 1. januara 2000 do 31. decembra 2001, v nominalnej hodnote 1,150 mld. Sk. * Co ocakava Predstavenstvo ZP a.s. od vydania emisie? - Realizacia emisie bude dalsim vyznamnym krokom vo financnej restrukturalizacii cudzich zdrojov v spolocnosti, ked sa opat zvysi podiel dlhodobych zdrojov ku kratkodobym. Vydanim emisie sa Zeleziarne Podbrezova a.s., budu uchadzat o doveru financnych investorov, na zaklade dlhodobo priaznivych hospodarskych vysledkov spolocnosti. Zdroje ziskane z obligacii chce spolocnost pouzit na splatenie nevyhodnych kratkodobych uverov a na dalsie rozvojove programy v roku 2000 a 2001. K zvyseniu uverovej zadlzenosti z tohto dovodu nedojde, naopak, ocakava sa pokles o 50 az 100 mil. Sk do konca roka 2001. * Akcionari boli na zhromazdeni oboznameni aj s hospodarskymi vysledkami. Podla predpokladov, skoncime tento rok so ziskom? - Vedenie ZP a.s., predpoklada, tak ako o tom hovoril ekonomicky riaditel Ing. Marian Kurcik v rozprave, ze aj rok 1999 bude ukonceny so ziskom cca 65 mil. Sk po zdaneni, a to aj napriek tomu, ze vplyvom celosvetovej hutnickej krizy budu vykony spolocnosti v tomto roku nizsie, ako v roku 1998 o viac ako 10 percent. Rok 1999 tak bude uz piatym uspesnym rokom od revitalizacie spolocnosti. Zaznamenala V. Kukolova
|
| Ucastnici Medzinarodneho studentskeho tyzdna
navstivili aj Podbrezovu Hutnicka fakulta Technickej univerzity
v Kosiciach je od roku 1990 clenom prestiznej medzinarodnej organizacie International
Federation of Mining and Metallurgy Students (Studentska medzinarodna federacia banikov
a hutnikov), ktora zdruzuje 22 univerzit Europy a Kanady. Ako usporiadatelska
krajina ma I.F.M.M.S. Kosice kazdorocne prvoradu povinnost – zorganizovat
medzinarodny studentsky tyzden a v nom oboznamit zahranicnych studentov nielen
so studiom na domacej univerzite, ale aj zabezpecenie prezentacie vyznamnych hutnickych
a banickych podnikov Slovenska formou exkurzii. Studentska medzinarodna federacia banikov a hutnikov v Kosiciach je nerozpoctovou organizaciou, svoje aktivity zabezpecuje formou sponzoringu a je potesitelne, ze medzi sedemnastich sponzorov zahranicnej vymeny skusenosti studentov z odboru banictva a hutnictva patria aj nase Zeleziarne Podbrezova a.s. Delegacia zahranicnych studentov v prevadzke oceliaren. |
Blahozelame Ak ste odpovedali v 21. kole, ze futbalove ihrisko zacal budovat Imrich Kalisky v roku 1933, dostali ste sa do zrebovania. Stastie uz po druhykrat prialo Magdalene Misutovej z personalneho useku a vecne ceny jej venoval Ing. Jozef Marcok, technicky riaditel. Na vase odpovede z 22. kola cakame do 9. decembra 1999. |
|
O odpoved na najaktualnejsiu otazku tychto dni sme poziadali Ing. Ivetu Kralikovu, veducu odboru prace a miezd: -V navaznosti na ustanovenie Kolektivnej zmluvy na rok 1999, clanok 5.16.3, bude vianocna mzda v roku 1999 vyplatena podla stanovenych zasad. *Mozete konkretizovat spominane zasady? - Zakladnou pre vypocet vianocnej mzdy jednotlivym zamestnancom bude uhrn vyplatenych miezd za obdobie od 1. januara do 31. oktobra 1999, ktore budu ocistene o vyplaty odmien z fondu veduceho (vyplatene v stanovenom obdobi), vyplaty odmien pri zivotnych a pracovnych vyrociach, dovolenkovu mzdu (vyplatenu v mesiaci jun 1999) a vyplaty z ostatnych osobnych nakladov a davky nemocenskeho poistenia. Zamestnancom, ktori poberaju doplatok ku mzde z dovodu choroby z povolania alebo pracovneho urazu, bude poskytnuty doplatok vianocnej mzdy. Zakladnou pre vypocet doplatku bude sucet mzdovych druhov 1704 a 1705 za stanovene obdobie. Zamestnancom, ktori maju narok na doplatok ku mzde z dovodu choroby z povolania alebo pracovneho urazu, ale poistovna im ho zatial nevyplatila, mzdova uctovnicka prepocita zarobok za tie mesiace, za ktore nedostali doplatok, na vysku priemerneho zarobku. Zamestnancom, ktori boli v case od 1. januara 1999 do 31. oktobra 1999 praceneschopni z dovodu pracovneho urazu alebo choroby z povolania, prepocita mzdova uctovnicka zarobok za mesiace praceneschopnosti na uroven priemerneho zarobku. *Aka bude tohtorocna vianocna mzda? -Vyska vianocnej mzdy, resp. doplatku vianocnej mzdy, bude predstavovat 11,6 percenta z uhrnu vyplatenych miezd konkretneho zamestnanca (resp. uhrnu vyplatenych doplatkov) za obdobie od 1. januara do 31. oktobraI 1999. Vsetkym zamestnancom, ktorym vznikol narok na vyplatu vianocnej mzdy, bude tato vyplatena vo vyplate za mesiac november 1999 (pod mzdovym druhom 1414, doplatok vianocnej mzdy z dovodu pracovneho urazu alebo choroby z povolania pod mzdovym druhom 1708). *Kto dostane a kto nedostane vianocnu mzdu ? - Bude vyplatena zamestnancom Zeleziarni Podbrezova a.s., ktori budu
v evidencnom stave k 30. novembru 1999 vratane a zamestnancom
v mimoevidencnom stave, t.j. na zakladnej vojenskej sluzbe a materskej
dovolenke, za obdobie, ktore odpracovali v case od 1. januara 1999 do 31. oktobra
1999. |
POZVANKA V piatok, 17. decembra 1999, o 17. hodine sa v kino-divadelnej sale Zavodneho klubu OZ KOVO v Podbrezovej uskutocni VIANOCNY KONCERT DYCHOVEJ HUDBY ZP a.s., pod vedenim Pavla Sianskeho, so solistkami Zuzanou Giertlovou a Adrianou Luptakovou. V programe vystupi tanecno-mazoretkova skupina pri Obecnom urade Podbrezova, v choreografii Miroslava Prochazku. |
| Smutocne podakovanie |
Dakujeme vsetkym pribuznym, byvalym spolupracovnikom, priatelom a znamym, ktori odprevadili na poslednej ceste nasu drahu zosnulu
Annu PETRASOVU,
a kvetinovymi darmi sa pokusili zmiernit nas hlboky zial.
Za dostojnu rozlucku dakujeme aj Dychovej hudbe ZP a.s. a OcU
v Podbrezovej.
Manzel, dcery a synovia s rodinami, vnucata a ostatna smutiaca rodina.
O skoleniach v nasej spolocnosti V 48. tyzdni oddelenie vzdelavania a rekvalifikacie zrealizovalo jedenast
skoleni ktore absolvovalo: |
V com spociva zmena v porovnani so systemom, ktory sme prevadzkovali od roku 1996 a ktory vacsina z vas pozna ako system Firewall? System Firewall, ktory sme uspesne prevadzkovali, nam zabezpecoval oddelenie toku vnutornych podnikovych dat, od dat prenasanych v sieti internet. Oddelenie vnutropodnikovej siete Zeleziarni Podbrezova a.s. (nazyvanej aj intranet), od globalnej siete (znamej ako internet), zabezpecoval pocitac a software, spolu oznacovany ako system Firewall. Cela nasa siet sa od casu instalacie tohto systemu stala neviditelnou pre vsetkych uzivatelov internetu. Zneuzitie vnutropodnikovych dat zo strany uzivatelov internetu sa zminimalizovalo takmer na nulu. Pristup na siet internet bol povoleny vsetkym pracovnikom Zeleziarni Podbrezova a.s., pricom boli spristupnene bezne internet sluzby, ako su e-mail, WWW, FTP, NEWS... Preco sme teda menili system a co sa vlastne zmenilo v pristupe na
internet? -zabezpecuje oddelenie siete internetu a intranetu sposobom, ktory je modernejsi a hlavne bezpecnejsi. Za posledne roky nastal obrovsky rozvoj v metodach, ktorymi je mozne zneuzit vnutropodnikove doverne udaje. To znamena, ze hackeri pouzivaju nove metody na utoky aj na podobne chranene siete ako je nasa - so systemom Firewall. Pod utokmi sa nerozumie iba zneuzitie dovernych dat, ale aj destrukcia nosicov tychto dat – serverov. Destrukcia niekedy nespociva iba v zniceni operacneho systemu, castokrat je utok zamerany na zahltanie niektorej sluzby servera a tym na vyradenie tejto sluzby pre beznych uzivatelov. Za posledne roky sme aj my zaznamenali taketo utoky, ale system, ktory sme mali instalovany, znemoznil zneuzitiu dat. Stavalo sa nam, ze sme urcity cas bojovali s obranou proti prijimaniu neziaducej posty, ktora “zahlcovala” nas postovy server. Vyvoj v oblasti ochrany vnutropodnikovych dat vsak napreduje, s rozvojom hackerskych metod sa rozvijaju aj metody ochrany. Tieto najnovsie ochranne metody boli teda implementovane na nas existujuci system Firewall, -druhou sucastou implementacie noveho systemu Firewall bolo doplnenie systemu, ktory sme doteraz nemali implementovany, a ktory vyznamne doplna system Firewall v oblasti zabezpecenia vnutropodnikovych dat. Ide o system MimeSweeper, od firmy Content Technologies, ktora je vo svete znama vyvojom a implementaciou software v oblasti bezpecnosti vnutropodnikovych dat. Systemy od tejto firmy su instalovane v takych spolocnostiach, ako su British Steel, Siemen Nixdorf, Hilton International ... Uvedeny system vyznamnym sposobom doplna funkciu systemu Firewall (funkciu zabezpecenia pristupu) a to funkciou, ktora je citatelna aj z nazvu firmy – kontrola na zaklade obsahu dat. Znamena to teda, ze data, pre ktore bol povoleny pristup cez Firewall, su naviac kontrolovane po obsahovej stranke, ktora v sebe moze skryvat rozne druhy hrozieb, ci uz pre uzivatelov osobnych pocitacov, servere, ale predovsetkym hlavne pre informacny system Zeleziarni Podbrezova a.s., ako celok. Myslim si, ze nie je potrebne vysvetlovat, co je pocitacovy virus a ze internet je najidealnejsie prostredie pre jeho sirenie sa po celom svete. Bez systemu na kontrolu dat na zaklade obsahu dat sme sa s touto hrozbou nevedeli komplexne vysporiadat v celej nasej spolocnosti. Zavirene subory, ktore castokrat narusaju nielen chod jednotlivych osobnych pocitacov, ale aj chod samotnej firmy, mozu byt velmi lahko pripajane k elektronickej poste s lakavym textom, alebo umiestnene na zaujimavych www strankach. V poslednej dobe sa na internete rozsirila tvorba stranok obsahujucich velmi progresivne metody, ako su Java a ActiveX. Pomocou tychto metod je mozne zistit kompletnu informaciu nielen zo stanice osobneho pocitaca, ale ziskanim nastavenia siete aj o vnutornej strukture siete. Nehovoriac o tom, ze Java script alebo applet umiestneny na necertifikovanej stranke, moze po navsteve tejto stranky napr. kompletne vymazat obsah disku... Mame stranky, na ktorych mozeme demonstrovat tieto moznosti. Preto hlavnymi cielmi novej kontroly dat v retazci pristupu na internet data su: -zabranenie sireniu virusov elektronickou postou a Web pristupom, Od cias instalacie produktu sa nam napriklad podarilo zachytit viac ako desat post obsahujucich zavirene data, odfiltrovat data, ktore boli nezelane... System okrem zachytenia zavirenych dat uskutocnuje aj ich odvirenie (ak je to mozne) a data s informaciou spravcovi systemu pokracuju ku klientovi. Dalsie moznosti, vyplyvajuce z pouzitia tychto produktov su vyuzitelne predovsetkym v organizacnej zlozke spolocnosti, ako napr. stanovenie a kontrola internych pravidiel spolocnosti pre vyuzitie internetu a elektronickej posty. Stanovenie pravnej zodpovednosti pri nevhodnom pouzivani internetu zamestnancami. Aj v tejto oblasti doslo k urcitej zmene. Bola zavedena evidencia pristupu na internet. Nie vsetci pracovnici, ktori v minulosti mali pristup na internet, maju tento pristup aj v sucasnosti. Pokial veduci prevadzok a odbornych utvarov nasej spolocnosti uznali, ze pracovna napln nesuvisi s pracou na internete, pristup bol zamestnancovi odobrany alebo obmedzeny na niektore sluzby internetu. Urcite sluzby, ktore uz vo svojej podstate cinnosti predpokladali neprofesionalne vyuzivanie internetu, boli uplne zrusene. Podobne aj niektore stranky, obsah ktorych nema nic spolocne s cinnostou ziadneho zamestnanca Zeleziarni Podbrezova a.s., boli zakazane. Dufam, ze vacsina z vas pochopi zmysel tohto kroku. Treba upozornit, ze je to iba zaciatok v systeme implementacie bezpecnostnej politiky firmy, tak ako to navrhla aj certifikacna firma D T. Blizsi technicky popis systemu si mozu zaujemci precitat na stranke http://dbmis/informatika/proxynew.htm. Ing. M. Steno, hlavny administrator pod. siete |
| Pre milovnikov korculovania Oznamujeme zamestnancom ZP a.s., ale i rodinnym prislusnikom, ktori maju zaujem o korculovanie, ze na Zimnom stadione v Brezne su vyhradene hodiny pre ZP a.s. nasledovne: -sobota od 11. do 12,30 hod. Sauna na Zimnom stadione v Brezne je pre ZP a.s., k dispozicii kazdy stvrtrok od 16. do 17. hod. a od 17,15 do 18,15 hod. |
Najdolezitejsi a najcastejsie pouzivany zakon v hygienickej sluzbe je Zakon c. 272/94 – O ochrane ludi a Metodicky pokyn c. 13/86 pre vykonavanie hygienickeho dozoru na pracoviskach – vyhlasovanie rizikovych prac. Starostlivost o zdravie ludi upravuje zakon c. 272/1994, ktory stanovuje prava a povinnosti organov statnej spravy, obci a inych pravnickych a fyzickych osob, statneho zdravotneho dozoru na useku ochrany zdravia ludi. Ochrana zdravia ludi je suhrn opatreni spocivajucich v predchadzani vzniku ochoreni a inych poruch zdravia, v zlepsovani zdravia prostrednictvom starostlivosti o zdrave zivotne a pracovne podmienky. Pracovne podmienky pre ucely tohoto zakona su: fyzikalne, chemicke a biolgicke faktory, posobiace na zdravie a pracovnu vykonnost cloveka v pracovnom procese. Su ovplyvnovane rezimom prace a odpocinku a technickym stavom pracovneho prostredia. Podrobnosti o zabezpecovani zdravych zivotnych a pracovnych podmienok stanovuje Ministerstvo zdravotnictva Slovenskej republiky vseobecne zavaznymi predpismi. V zmysle tohoto zakona je osobitne potrebne chranit zdravie cloveka pred nepriaznivymi ucinkami:
1.chemickych latok a pripravkov – vyhlaska c. 206/88 o jedoch. Pripravuje sa nova v sulade s Europskou uniou.
Chemicke latky a pripravky – sa urcuju osobitnymi predpismi. Pri praci so zvlast nebezpecnymi jedmi, ostatnymi jedmi, je potrebne mat povolenie na pracu a osvedcenie o zdravotnej sposobilosti, ktore vydava statny okresny lekar v Brezne. Zeleziarne Podbrezova a.s., vlastnia povolenie na pracu s metanolom, dusitanmi, brucinom, kyanidom draselnym, oxidom arzenitym a sirovodikom. Osvedcenie pre pracu s jedmi v ZP a.s. vlastnia piati zamestnanci.
2.ionizujuce ziarenie – vyhlaska MZ SR c. 65/72.
So zdrojmi ionizujuceho ziarenia sa moze zaobchadzat len na zaklade povolenia, ktore vydava Okresny urad v Brezne. V prevadzkach Zeleziarni Podbrezova a.s., su v piatich pracoviskach nainstalovane radioaktivne ziarice.
3.podrobnosti na ochranu zdravia pred nepriaznivymi ucinkami elektromagnetickeho pola - urcuje vyhlaska MZ SR c. 123/93. V Zeleziarnach Podbrezova a.s., skodliviny elektromagnetickeho pola neevidujeme.
4.hluk a vibracie – urcuje Vyhlaska MZ SR c. 14/77 Zb., ktora stanovuje sposob hodnotenia hlucnosti na pracoviskach, v zivotnom a pracovnom prostredi.
Za ucelom predchadzania vzniku ohrozeni podmienenych pracou (choroby z povolania) organy na ochranu zdravia urcuju rozhodnutim take prace a profesie, pri ktorych by tieto ohrozenia mohli vzniknut. Sucasne sa zriaduju preventivne opatrenia na ochranu zdravia, ktorych dodrziavanie je kontrolovane a vyhodnocovane. Vyhlasovanie rizikovych prac sa riadi Metodickym pokynom c. 13/86 MZ SR. V zmysle metodickeho pokynu sa jednotlive pracoviska a prace, ktore sa na tychto pracoviskach vykonavaju, zaraduju do styroch kategorii, charakterizovanych mierou posobenia pracovnych podmienok na zdravotny stav a pracovnu pohodu zamestnancov. Vychadzame predovsetkym z hodnotenia: -pracovnych podmienok, hlavne tych, pre ktore su vseobecne
zavaznymi predpismi a technickymi normami stanovene hygienicke poziadavky, alebo
najvyssie pripustne hodnoty skodlivin, Pre rok 1999 bolo Statnym zdravotnym ustavom v Banskej Bystrici v nasej akciovej spolocnosti vyhlasenych 173 profesii z 13 pracovisk za rizikove. V tychto profesiach pracovalo k 31. oktobru 1999 1598 zamestnancov, z toho 267 zien. Celopodnikova evidencia rizikovych prac je sledovana a vyhodnocovana pomocou vypoctovej techniky od roku 1996. Prostrednictvom programu su zadane udaje o rizikovych pracach v jednotlivych prevadzkach spracovane do vystupnych zostav podla roznych potrieb, ako napr. pocty zamestnancov v rizikovych pracach podla prevadzok, rizikovych faktorov, kategorii rizikovych prac, prehladu profesii exponovanych danemu rizikovemu faktoru a prislusnej kategorii. Udaje su aktualizovane jedenkrat mesacne, pripadne podla potreby a nasledne su archivovane. Zamestnanci su exponovani osmimi rizikovymi skodlivinam
v roznych kombinaciach rizikovych faktorov.
Pre porovnanie mozem uviest, ze v Slovenskej republike pracuje 143803 zamestnancov, z toho 35 681 zien, v prostredi s vyskytom jedneho alebo viacerych rizikovych faktorov. Na pracoviskach s nadmernym hlukom pracuje 99387 osob, z toho 19522 zien. V riziku hluku a prasnosti pracuje 37971 osob, z toho 4911 zien. V riziku chemickych skodlivin pracuje 19980 osob, z toho 4039 zien a v riziku vibracii 10867 osob, z toho 700 zien. V rizikovych pracach v Zeleziarnach Podbrezova a.s., za obdobie od januara do oktobra 1999 okrem planovanych merani priemyselnych skodlivin boli vykonavane aj merania na poziadanie. Za uvedene obdobie bolo vykonanych 207 merani, zameranych na: -hlucnost 119 merani Statnym zdravotnym ustavom boli vykonane merania chemickych latok a merania hlucnosti. Jarmila Kupcova. |
| Citatelska sutaz k 160. vyrociu zalozenia podbrezovskych zeleziarni |
| Vyvoj sportovej cinnosti od roku 1919 do roku 1945 |
| Vyberame z kroniky TJ Banik Podbrezova,
ktoru zostavil Eduard Frimm: Pokracovanie z minuleho cisla TENIS V ramci sportoveho klubu bol v roku 1922 vytvoreny samostatny tenisovy oddiel, ktory vyvijal pomerne aktivnu cinnost. V pociatkoch zaujem o tenis prejavovali najma clenovia rodiny Ing. Lamera, surodenci Bohmerovci, rodina Ing. Leitnera, Ing. Alexandrovskeho, Ing. Starkeho, A. Cunderlikova a K. Plasila. Prejavom aktivity a urovne tenisu na to obdobie bola skutocnost, ze v roku 1925 bol pozvany majster republiky a ceskoskovensky reprezentant Kozeluch na priatelsky zapas s clenmi SK Podbrezova na podbrezovske kurty. Tenisove druzstvo Podbrezovej bolo v tych rokoch pozyvane na tenisove sutaze v ramci Banskobystrickeho kraja. Supermi im boli druzstva z Banskej Bystrice, Zvolena, Kremnice, Krupiny a Rimavskej Soboty. Tenisovy oddiel mal velmi skromne prijmy a vsetky naklady si clenovia financovali sami. Zeleziarne im uvolnili len niekolko vagonikov starych ulomkov cervenych tehal na pomletie - za poplatok, ktore im posluzili na upravu povrchu kurtov. Zaujem o tenis ozil najma po roku 1930. Tenisove kurty uz nestacili a tak sa v roku 1935 zacali prve prace na rozsireni tenisovych kurtov. Pricinil sa o to predovsetkym K. Plasil. Na styroch novoupravenych tenisovych kurtoch sa najaktivnejsie zapisali okrem K. Plasila bratia Sramkovci, A. Cunderlikova, Lamerova, Ihringova... Sutaziaci tim dosahoval pomerne dobre vysledky, umiestnovali sa prevazne v strede tabulky. Pekne vysledky zacali dosahovat aj mladsi hraci, napr. Zanyiova ziskala majstrovsky titul Stredoslovenskej zupy a Lamerova ml. sa stala dorasteneckou majsterkou zupy. V roku 1942 bol pri tenisovych kurtoch postaveny sportovy pavilon. V obdobi rokov 1919 - 1945 ziskal tenis v Podbrezovej velku popularitu.Povazoval sa sice za sport velmi nakladny, ale postupne sa staval pristupny. Uznanie si zasluzili najma zanietenci, ktori aj napriek zlym financnym podmienkam dokazali rozsirit a upravit stare pieskove tenisove kurty a tenisti, ktori sa zucastnovali pretekov v ramci kraja, drzali urcitu uroven tenisu v osade Podbrezova. VOLEJBAL Priznacne pre zaciatky tohoto sportu v Podbrezovej bolo, ze zanietenci si prve volejbalove siete naplietli sami, zakupili si lopty a upravili improvizovane ihrisko. Neskor zacali organizovat prve sportove hry, na ktore pozyvali superov z okolitych obci. Zapasy sa konali na futbalovom ihrisku na Skalici, neskor, v roku 1942, vyrastlo volejbalove ihrisko pri tenisovych kurtoch. Volejbal vsak v zaciatkoch nezaznamenal vyraznejsie uspechy. KOLKARSTVO Najzivsim prostredim kolkarstva v tomto obdobi bola Skalica, kde sa po roku 1934 zacali organizovat pravidelne turnaje. Kolkaren bola vytazena denne. Zo znamych aktivnych hracov tohoto obdobia boli napr. bratia Donovalovci, Frimmovci, M. Strmen, J. Dolniciar, bratia Kovacovci, Ebergenyi a dalsi. Kolkarske organizovane sutaze v tom obdobi este neexistovali. Vyspeli hraci chodili sutazit do okolia o vecne ceny. BOX V SK Podbrezova existoval v tomto obdobi aj samostatny oddiel boxu. Vystupvali niekolkokrat na futbalovom stadione, ale i v kinosale. Najpritazlivejsim bolo vystupenie podbrezovskeho boxera Lichnera so “skutocnym” cernochom. Aj napriek tomu, ze box bol aktivnym sportom v tomto obdobi len tri roky a v roku 1937 zanikol, medzi najuspesnejsich boxerov sa zapisali K. Mydlo, bratia Nemkyovci, Kovacik a Lichner. SANKOVANIE Sankarska draha na Bendicke v roku 1919 zanikla, a tak tento sport zacal postupne zanikat a do popredia sa dostavalo v zime korculovanie a lyzovanie. KORCULOVANIE Za ladovu plochu sluzili v zimnom obdobi tenisove kurty. Zaujem o korculovanie sa zacal sirit medzi mladezou najma po roku 1930. Priprava ladovej plochy si vyzadovala vela namahy a nasli sa len dvaja - traja zanietenci, ktori sa o to starali. Do roku 1942 im chybala aj vykurovana miestnost, ktora by sluzila na prezliekaren. Na lade sa sice organizovali pravidelne detske karnevaly, ale aj napriek tomu, culejsi ruch nastal okolo klziska az v obdobi, kedy sa zacal prejavovat zaujem o hokej. HOKEJ Pociatky hokeja spadaju do rokov 1933 - 1935.Po namahavom odstranovani snehu, casto v nocnych hodinach, sa prehanali zaujemci o tento sport po lade. Boli to velmi vesele zapolenia. V branke casto bolo vidat brankara bez korcul. V tom obdobi vystroj mali len hokejisti vo velkych mestach. Pre formujuce sa rady hokejistov SK Podbrezova financne prostriedky nemal a preto mali zaujemci vlastne palice a puky, vedenie klubu im zabezpecilo len hokejove branky. O mantineloch a chranicoch len snivali pri osetrovani krvavych podliatin v starej bude, sluziacej za obliekaren. Kazdorocne organizovali priatelske zapasy s oddielmi z Brezna, Ondreja, Nemeckej, Piesku... Skutocnost, ze Podbrezova v tomto obdobi nepatrila v hokeji do organizovanej sutaze, sposoboval len nedostatok financnych prostriedkov. Za prvych podbrezovskych hokejistov mozno oznacit K. Plasila, A. Fajlika, L. Zuriana, E. Frimma, R. Pijara a bratov Longauerovcov. LYZOVANIE Po Bendicke, nad zeleznicnou koloniou a za Skalicou sa zdokonaloval v lyzovani dvadsatclenny oddiel, z toho jedna zena, Semeradova. Zjazdova technika nebola komplikovana - kto neovladal telemarky, pomahal si palicami alebo padom.Odvaznejsi lyziari, ako napr. bratia Chudikovci, J. Urbansky, Ing. Psotka, G. Strobl a ini sa obcas odhodlali k lyzovacke na Dumbieri. Nebolo to jednoduche, pretoze ziadne vleky neexistovali, autobusy nechodili, cesty upravene neboli, toboz ziadne ziazdovky, nemali ani bezpecny vystroj a napokon aj technika jazdy na taketo tereny bola primitivna. Boli to preto skutocni odvazlivci, ktori sa vybrali trangosskou dolinou na Dumbier. Len velmi malo lyziarov vlastnilo tulene pasy na vystup do strmych kopcov. Mladez si lyze vyrabala svojpomocne. V 30 rokoch sa uz zacali lyziarske moznosti zlepsovat, cesty zacali upravovat, na Dumbieri postavili chatu, pribudli chaty na Chabenci, na Certovici. Prekrasne lyziarske tereny zacali lakat a na jar v rokoch 1933 - 1937 boli chaty v okoli preplnene lyziarmi. V Podbrezovej nastupila mladsia generacia lyziarov, K. Plasil, B. Izak, E. Frimm, A. Fajlik, G. Bruoth, I. Holeczy, A. Percian, G. Tatliak, E. Kilvady, Filip. Pravidelne v nedelu sa chodili lyzovat na hole a oboznamovali sa stale s narocnejsimi terenmi. Zaujem o lyzovanie sa sustredil v Klube ceskoslovenskych turistov a lyziarov. Od roku 1934 sa zacali pravidelne organizovat lyziarske preteky na Dumbieri O velku cenu Slovenska, ktore sa konali vzdy v maji. V roku 1942 tragicky zahynul A. Halas a odvtedy sa konal na jeho pocest memorial. Na Dumbieri organizovali aj Slalom funkcionarov, kde sa schadzali najlepsi pretekari z celeho Slovenska. V tomto obdobi este lyziarsky sport v Podbrezovej nezaznamenal nejake vyrazne uspechy. Pretekarmi sa stali bratia Molcanovci a Izak. Inak, ostatni sa venovali lyzovaniu viac - menej pre vlastne potesenie. Zanietenymi organizatormi boli K. Chudik, Ing. Alexandrovsky, Almassy, Plasil, G. Tatliak, E. Frimm a dalsi. TURISTIKA Pred rokom 1918 bolo v okoli Podbrezovej velmi malo tych, ktori poznali krasy okolitej prirody. Chystanie dreva, zbieranie lesnych plodov... to boli zvacsa prilezitosti pobytu osadnikov v prirode. Postupne zacali nastupovat zmeny aj vo vyuzivani volneho casu. Odvazne tury zacali podnikat aj turisti. Napr. v lete sa skupina osadnikov vybrala na rebrinaku na vylet do hor. Tak ako lyziari, aj turisti, ktori sa vybrali do hol, boli povazovani za odvazlivcov, pretoze chodniky neboli upravovane, znacene. V roku 1921 sa zacala vyvijat cinnost Klubu cleskoslovenskych turistov. V roku 1925 bol v Podbrezovej zalozeny turisticky oddiel Dumbier. Rozvoj turistiky uspesne pokracoval a tak si vynutil potrebu vybudovania ciest, noclaharni a chat, ci inych zariadeni. Turisticky oddiel v Podbrezovej vybudoval noclaharen pre turistov v mestianskej skole. Svoju aktivnu cinnost zameral predovsetkym na budovanie ciest a chat v Nizkych Tatrach a budovaniu vlastnej chaty na Trangoske.V tomto obdobi Klub ceskoslovenskych turistov zacal s vystavbou Stefanikovej chaty, ktora bola dokoncena v roku 1929 a jej prvym chatarom bol Robert Petrla, clen podbrezovskeho turistickeho klubu. Polozenie zakladneho kamena na vystavbu vlastnej chaty na Trangoske sa uskutocnilo 13. augusta 1933 a v roku 1935 bola chata dokoncena. Najvacsiu zasluhu na jej vystavbe mal Ing. Alexandrovsky, veduci oceliarne. Prvym chatarom bol J. Chudik. Aktivnymi funkcinarmi turistickeho oddielu boli Almassy, Chudik, Ing. Cajanek, Ing. Lacko, Holman, Plasil, Halasy, Tatliak ... So zabezpecenim rentabilnosti chaty na Trangoske bolo vela problemov. Nizke Tatry totiz neboli navstevovane tak casto a podbrezovskej chate konkurovali chaty na Chabenci, Dumbieri, na Certovici, ktore lyziarom, najma navstevnikom z Ciech a Moravy, lepsie vyhovovali. Aj napriek tomu sa stala chata vyhladavanou a navstevovali ju milovnici prirody z celeho Ceskoslovenska. Turisti sa zaoberali aj dalsou cinnostou, zacali so znackovanim turistickych chodnikov, stavali cesty... Turistika v obdobi od roku 1918 - 1944 zaznamenala vyrazny vzostup. V novembri roku 1944 vsak chata na Trangoske zhorela do tla. Podobny osud postihol aj chatu na Dumbieri i na Chabenci. Spolocensky vyznam telovychovy a sportu v obdobi 1918 - 1945 sa vyrazne menil. V osade Podbrezova postupne vzrastal nielen zaujem o sportovu cinnost, ale aj uroven sa zvysovala, o co sa v znacnej miere pricinili mnohi nezistni priaznivci sportu a nesporne velkou oporou rozvoja sportu v Podbrezovej uz v tomto obdobi boli podbrezovske zeleziarne.
|
O priprave na poslednu strednu opravu na sklonku roka
Tohtorocna stredna oprava v prevadzke valcovna rur, tak ako ste uz spominali, je na rozdiel od predchadzajucich rokov, z dovodu prisposobenia sa poziadavkam trhu, rozdelena do dvoch casti. Prva cast, v rozsahu jedneho tyzdna, bola uspesne realizovana v auguste 1999, pred nami je druha cast, ktora je naplanovana v case od 6. do 23. decembra 1999. Rozsah prac na december 1999 bol stanoveny uz v auguste, po ukonceni strednej opravy, v tychto dnoch sa spracovava detailny casovy harmonogram opravarenskych cinnosti pre jednotlive technologicke zariadenia.
*Ktora z akcii v ramci opravy bude najnarocnejsia? -Technologicky a casove najnarocnejsou akciou celej opravy bude generalna oprava nisteje karuselovej pece. Ide o nahradu sucasne pouzivanej “dusiacej” hmoty liatymi ziarobetonmi, ako aj konstrukcnu upravu a zmenu materialu obrubnikov. Cielom je zvysenie zivotnosti nisteje pece a tym predlzenie cyklu opravy z dvoch, na minimalne styri roky. Dodavky materialu a realizaciu zabezpecuje firma REFRASIL Trinec, v spolupraci s TEPLOTECHNOU Olomouc, TERMOSTAVOM Kosice a pracovnikmi valcovne rur. Dalsou, technologicky nemenej narocnou akciou je generalna oprava pretlacovacej stolice. V ramci prvej etapy je to vymena spojovacieho kusa a casti pojazdovej drahy vstupnej casti pretlacovacej stolice, vymena hrebenovej tyce a pastorkov. Realizaciu tejto opravy zabezpecia pracovnici Hutnych montazi Kosice, v spolupraci s nasimi pracovnikmi. Okrem spomenutnych akcii je to oprava v podstate kazdeho technologickeho zariadenia, podla pozadovaneho rozsahu. *Ako je oprava zabezpecena po materialovej stranke? -Co sa tyka pripravenosti nahradnych dielcov a zabezpecenia materialov, mozem vyslovit spokojnost. K dnesnemu dnu su v podstate zabezpecene vsetky rozhodujuce polozky nahradnych dielcov, ostatne su rozpracovane a budu dodane v pozadovanom termine. *Opravy znamenaju pre prevadzku a jej pracovnikov zmenu v zabehnutom pracovnom kolobehu. - Ano. Z hladiska terminu konania opravy budu pracovne podmienky pre pracovnikov podielajucich sa na oprave narocnejsie. Preto chcem vyzvat cely pracovny kolektiv valcovne rur k zodpovednemu pristupu pri realizacii prac, aby sa nam ich podarilo splnit kvalitne a nacas, cim vytvorime zakladny predpoklad pre splnenie narocnych vyrobnych uloh, ktore nas cakaju v roku 2000.
|
| HOROSKOP KOZOROZEC Uvedomte si, ze netreba nic prehanat. Ak sa citite unaveny, odpocinte si, ak vas niekto nudi, nevsimajte si ho. Doprajte si veci, po ktorych uz dlhsie tuzite a su pre vas potrebne. VODNAR Mate v sebe dostatok energie, ktora vas nuti burat stare a stavat nove, vsetko prerabat a reorganizovat. V predvianocnom case to moze byt velmi zaujimave. Dufame len, ze potom budete mysliet aj na seba a trochu si oddychnete. RYBY Posledny mesiac v roku vas caka mnozstvo rokovani, ktorym sa nebudete moct vyhnut a budete im musiet venovat svoju pozornost. Konecne vysledky vas prekvapia a ukazu vam, ako dalej. BARAN Konexie, ktore ste nedavno nadviazali, sa vam teraz hodia. Vyuzijete ich v necakanej zalezitosti, je vsak na vas, ako. V tychto dnoch sa vam bude darit vsetko, na co siahnete. BYK Hoci ste viac utiahnuty typ pracovnika, v tomto obdobi budu od vas ziadat aj verejnu prezentaciu vasej prace. Odporucame vam prekonat sa a vyhoviet ziadosti, nakolko v opacnom pripade vam to moze zahatat dalsi profesijny postup. BLIZENCI V sucasnosti sa dobre zabavate, aj ked vas trapia vycitky svedomia. No zabudnite na to, verte v svoje sily a pokracujte podla planu. Nieco sa vam vydari, niekde budu problemy, to vsak nevadi. RAK Momentalne dost skusate nervy svojho okolia. Niektore zalezitosti by ste si mali vyjasnit a bude po akychkolvek problemoch. Ukoncte tento rok bez nevyjasnenych nedorozumeni. LEV Hlavu hore, vasa pozicia je dobra, len si musite viac verit. Budte optimisticky, vela sa vam toho vydari, len ziadne kroky dozadu pri rieseni podstatnych problemov. PANNA Vasa odvaha nepozna hranic a to sa paci vasmu okoliu. Vam sice prilisna pozornost lezie niekedy na nervy, no je to dan za uspech, preto to berte normalne. VAHY Vyhybajte sa akemukolvek riziku. Viac dajte na svoj jemnocit, ktory vam dopomoze rozlisit plevel od zrna. SKORPION Pripravte sa aj v slabsej financnej situacii na investiciu, ktoru budete musiet uskutocnit. Verte, ze az neskor budete mat z nej uzitok a preto nelutujte investovanie do efektivnej veci. STRELEC Konecne sa vam ulavilo, ruch okolo vas sa trochu upokojil a tak sa budete moct zaoberat zaujimavejsimi vecami. A prave to je cesta k dosiahnutiu vasej dusevnej rovnovahy. |
| Jedalny listok od 6.-12.12.1999
Pondelok 6.12. Polievka: Sosov. kysla, chlieb II.-III. zmena Utorok 7.12. Polievka: Karfiolova, chlieb II.-III.zmena Streda 8.12. Polievka: Hov. s cest., chlieb II.-III. zmena Stvrtok 9.12. Polievka: Kap.s ud.masom,chlieb II.-III. zmena Piatok 10.12. Polievka: Rol. s krup.hal., chlieb II.-III. zmena Sobota 11.12. Polievka: Zeleninova, chlieb Nedela 12.12. Polievka: Francuzska, chlieb |
Jedalny listok od 13. – 19.12.1999
Pondelok 13.12. Polievka: Fazulkova, chlieb II.-III. zmena Utorok 14.12. Polievka: Kelova so zem., chlieb II.-III. zmena Streda 15.12. Polievka: Drzkova, chlieb II.-III. zmena Stvrtok 16.12. Polievka: Stupav. zabijac.,chlieb II.-III.zmena Piatok 17.12. Polievka: Slep. s cest., chlieb II.-III. zmena Sobota 18.12. Polievka: Rascova s vaj., chlieb Nedela 19.12. |
Zdravie mas len jedno |
||||||||||||
CHOLESTEROL - skryty nepriatel nasho srdca |
||||||||||||
| Jednoduchou krvnou skuskou mozno
zistit, ci je hladina nasho cholesterolu normalna alebo prilis vysoka. Pokial prilis
stupne, stava sa hrozbou pre nase zdravie, bez toho, aby sme pocitovali akekolvek
tazkosti. Ak nadbytok cholesterolu nepodchytime vcas, vystavime sa vysokemu riziku
kardiovaskularnych ochoreni. Nejde o nezvratnu pohromu. Ked zmenime svoj zivotny styl,
mozeme tejto hrozbe predist. Co je cholesterol Je to tuk potrebny pre zivot. Podiela sa na tvorbe zlcovych kyselin, nevyhnutnych pre travenie. Zucastnuje sa aj na tvorbe niektorych hormonov, najma pohlavnych. Cholesterol sa do organizmu dostava potravou, ale zaroven si ho organizmus aj sam vytvara.
Cholesterol nie je jediny tuk obsiahnuty v krvi Su to tiez triacyglyceroly, ktore su pre telo zdrojom energie. Obidva tieto tuky su v krvi nesene na bielkovinovom nosici - lipoproteine. Prebytok komplexov ktore nesu triacyglyceroly aj cholesterol, predstavuje hrozbu pre srdce a cievy.
Existuju dva hlavne typy cholesterolu Zly cholesterol, pokial sa ho v krvi nahromadi prebytok, prispieva k vzniku kardiovaskularnych ochoreni. Naopak dobry cholesterol, ak je ho dostatok, cievy chrani. U zdravych jedincov vladne medzi prijmom a vydajom cholesterolu v tele rovnovaha. Vplyvom urcitych rizikovych faktorov vsak moze nastat nerovnovaha, ktora vedie k ochoreniu srdca a ciev. Castice nesuce tuky sa vyskytuju v dvoch roznych typoch. Prvy nesie tuky z pecene k ostatnym organom, vratane ciev. U zdravych jedincov je ich hladina v krvi nizka, pretoze triacyglyceroly sa pouziju na produkciu energie vo svale a cholesterol, casto nazyvany zly, sa nepresuva do ciev. Druhy typ lipoproteinov naopak odnasa prebytocny cholesterol spat do pecene na vylucenie z tela. Vyhodne je, ak mame dobreho cholesterolu viac. Pri liecbe odburame nadbytocne triaglyceroly a zly cholesterol a sucasne zvysime hladinu svojho dobreho cholesterolu.
Preco je dobre znizit hladinu tukov v krvi? Nadbytocne tuky, viazane v krvi, sa postupne usadzuju a hromadia na stenach ciev, cim vznika ateromovy plat. Zdrava cieva je pruzna , nema zhrubnutu stenu a dobre vyzivuje krvou okolite tkanivo. Ked sa vsak v cieve zacne tvorit ateromovy plat, aj ked sa clovek moze citit este zdravy, cievna stena je uz poskodena rastom platu s usadenym cholesterolom. Po niekolkych rokoch sa plat zvacsi a vnutorny priemer cievy sa vyrazne zuzi. V tomto stadiu uz prislusna cast srdca nema dostatocny pritok krvi a pri telesnej namahe sa mozu prejavit tazkosti. Hlavne nebezpecenstvo je v tom, ze takyto plat praskne a vytvori sa v nom zrazenina, ktora prietok krvi uplne zastavi a vznikne srdcovy infarkt. Podobne vznika aj mozgova prihoda.
Ake je nase riziko srdcoveho infarktu Rizikove faktory, ktore ovplyvnuju vyvoj ateromoveho platu su vysoka hladina cholesterolu a triacyglycerolov v krvi, vysoky tlak krvi, obezita, diabetes a fajcenie. Velmi casto pocujeme, ze fajcenie sposobuje rakovinu pluc. Fajcenie ale tiez vedie k urychlenemu vyvoju ateromoveho platu, na zaklade ktoreho vznikajuci srdcovy infarkt u nas usmrti niekolkokrat viac ludi ako rakovina pluc. Vysoky krvny tlak a diabetes casto suvisi s nadvahou. V nasich krajinach je 30 - 40 percent obeznych ludi. Telesnu hmotnost mozno znizit na jednej strane znizenim prijmu kalorii, t.j. jest menej a hlavne menej tuku - tucneho masa a mliecnych vyrobkov, na druhej strane mozeme znizit hmotnost tym, ze zvysime fyzicku aktivitu.
Preco sportovat Vyznam telesnej aktivity ako sucasti zdraveho sposobu zivota je nesporny. Prav idelny pohyb vyrazne prospieva nasmu srdcu, naviac prispieva k lepsej kontrole telesnej hmotnosti, glycidoveho metabolizmu a zvysuje dobry cholesterol. Hladina dobreho cholesterolu sa zvysuje vplyvom telesnej aktivity. Voci namietke, ze na sportovanie nezostava cas, plati argument: - na zvysenie fyzickej aktivity vyuzivajme kazdu prilezitost,
Ako najlepsie Vhodne su beh, vratane behu na lyziach, prechadzky rychlou chodzou, jazda na bicykli, plavanie. Telesna aktivita ma dosahovat 60 - 70 percent maximalnej tepovej frekvencie pre dany vek:
|
LIGAREX nadalej uspesne pokracuje v predchadzajucej tradicii vyrobcu kozenej galanterie a sedlarskych vyrobkov, ktorej pociatky siahaju do roku 1938. Akciova spolocnost zamestnavajuca 380 ludi vyraba: - kozene a kozenkove kabelky,
Garbiarska vyroba – zakladnou surovinou pre vyrobu su surove hovadzie koze, z ktorej vyrabaju polotovary i finalne vyrobky, navyznamnejsimi su vrchove obuvnicke usne a calunnicke usne. Glejarska vyroba – vlastna vyroba umoznuje pravidelne produkovat a najma na zahranicne trhy expedovat kozne gleje, kozne tuky a bielkovinove vylisky. Kozusnicka vyroba – spracovanie kozusin od suroviny cez polotovary az po finalne vyrobky. Spracovavaju i umele kozisiny, siju kozusinove autopotahy a potahy na sedacie supravy z koze. Sedlarska vyroba – najmladsia prevadzka, ktora sa zaobera sitim potahov na volanty. Okrem kozuchov z pravej kozusiny, hitom predvianocneho predaja su umele kozuchy od 1500 do 2500 Sk. V ponuke nebudu chybat tradicne televizne kozusinove papuce za bezkonkurencnych 290,- Sk. Ak nakupite tovar nad 10 000 Sk, papuce - slapky, dostanete ako vianocny darcek.
|
Po organizacnych pokynoch sa muzi presunuli do telocvicne Dievcenskej odbornej skoly v Piesku, kde odohrali v dvoch skupinach vzajomne zapasy systemom kazdy s kazdym, na dva vitazne sety. Vysledky v skupine A: VK ZP 40-Sokol Mostenica 2:0, VK ZP 40-Predos Predajna 2:0, Sokol Mostenica-Predos Predajna 2:0, v skupine B: Petrochema Dubova-VK Brezno 2:0, Petrochema Dubova-VK ZP MIX 2:0, VK Brezno-VK ZP MIX 2:1. V boji o tretie miesto sa stretli druhe muzstva zo skupin, v ktorom Sokol Mostenica porazil VK Brezno 2:1. Finalovy zapas odohrali vitazi skupin uz v telocvicni na Stiavnicke po ukonceni vzajomnych zenskych zapasov. V burlivej atmosfere, ktoru vytvarali priaznivci Petrochemy Dubova a VK ZP Sport, a.s., sa vitazom stala hviezdna zostava Petrochemy Dubova vysledkom 2:0. Zeny odohrali desat zapasov v telocvicni na Stiavnicke,
taktiez systemom kazdy s kazdym na dva hrane sety, s vysledkami: VK ZP
Juniorky-Brezno 0:2, Gymnazium-VK ZP Zeny 2:0, Brezno-SKP B. Bystrica 1:1, Vk ZP
Juniorky-VK ZP Zeny 0:2, SKP B. Bystrica-VK ZP Juniorky 2:0, Brezno-Gymnazium 0:2, VK ZP Pocas vsetkych zapasov sa zhostil ulohy konferenciera jednotlivych volejbalovych vymen nas tradicny disdzokej “Kelo”, ktory hudbou vyplnil oddychove casy druzstiev a prestavky medzi jednotlivymi zapasmi. O regulernost zapasov sa postarali pistalky rozhodcov zenskych zapasov - Furdik a Pepich a v muzskych zapasoch rozhodovali Siman, Andrejcik a Rajec. Po ukonceni finaloveho zapasu muzov a po kratkej prestavke organizacny tim turnaja v spolupraci s rozhodcami vyhodnotili konecne umiestnenie druzstiev. Ceny-pohare trinasteho rocnika, putovne pohare a pamatne sklenene plastiky za najlepsie individualne vykony odovzdal predseda VZO OZ KOVO pan Peter Duriancik. V kategorii muzov prve miesto a tym aj putovny pohar ziskali volejbalisti Petrochemy Dubova, na druhom skoniclo druzstvo VK ZP 40, ktore neobhajilo vlanajsie vitazstvo a tretie miesto si vybojovalo druzstvo Sokol Mostenca. V kategorii zien si prvenstvo odnasali gymnazistky z Brezna, ktorym odovzdali putovny pohar vlanajsie vitazky z druzstva VK ZP Zeny, v tomto roku nase volejbalistky skoncili na druhom mieste a tretie miesto si vybojovali policajtky zo SKP B. Bystrica. Za najlepsie individualne vysledky boli odmeneni: najlepsi smeciar Tomas Longauer, VK ZP 40 Pocas celeho turnaja sa o obcerstvenie postaral ZP Gastro servis, s.r.o., a po vyhlaseni vysledkov sme si vsetci pochutnali na vybornom gulasi a tlacenke. Vyvrcholenim turnaja bola velka diskoteka. Vrele podakovanie patri vsetkym sponzorom, organizacnemu timu volejbaloveho klubu, disdzokejovi Kelovi a zanietenemu volejbalistovi Ivanovi Prosovskemu, ktory dohliadal na hladky priebeh celeho podujatia.
Ing. I. Avukova |
Dolezite vitazstvo Druha liga muzov v kolkoch pokracovala predposlednym jesennym kolom. Podbrezova B odohrala svoj majstrovsky zapas na domacich drahach s Lokomotivou Vrutky B, za dramatickych okolnosti, ved domacim opat hrozila prehra. Super, mimochodom predposledne druzstvo v tabulke II. ligy, viedol prakticky cely zapas, a len vynikajucimi vykonmi poslednych dvoch hracov – hlavne Milana Vengera, strhli domaci vitazstvo na svoju stranu a pripisali si velmi dolezite body. Tymto vitazstvom sa Podbrezova po prvykrat odputala zo dna tabulky a vystriedala ju prave Lokomotiva Vrutky. Zostava a vysledky: ZP B-Lokomotiva Vrutky B 5061:5023 11:9 L. Bosko |
| Sachisti na druhom mieste Predposledny novembrovy vikend sa uskutocnila I. sachova liga druzstiev stretnutiami 3. a 4. kola. Podbrezova v nich vycestovala do Cadce, kde zvitazila 4,5:3,5 bodu a do Martina, kde zvitazila vysoko 6:2. Podbrezovski sachisti tym potvrdili vstup do sutaze, ked po troch vitazstvach a jednej remize su na druhej priecke tabulky. O tieto vynikajuce vysledky sa pricinili – Tomas Likavsky, Stefan Turna, Jozef Dlabik, Dusan Turna, Andrea Cigankova, Vladimir Giertli, Boris Jakubec, Jozef Gregor a Milan Demian. -bj- |
Pekny uspech dosiahli clenovia Plaveckeho klubu Flipper ZP Sport, a.s., na pretekoch v Bratislave, kde Plavecky klub Orca Bratislava zorganizoval ojedinele preteky na celoslovenskej urovni pre plavcov najmladsich vekovych kategorii. V sobotu, 20. novembra, sutazilo v 25 metrovom krytom bazene bratislavskej Juventy vyse 280 plavcov z dvadsiatich plaveckych klubov Slovenska a Ciech. Sportovci bojovali o Putovny pohar plaveckeho klubu Orca. Pohar mohlo ziskat len to druzstvo, ktore bude mat najviac bodov v jednotlivych disciplinach a vekovych kategoriach. Bodovalo sa prvych pat miest, co bolo velmi zaujimave. Vo “velkej” Bratislave sa nestratila mala, 8-clenna, vyprava plavcov ZP Sport a.s., ktori celkove obsadili sest prvych, dve druhe a jedno tretie miesto. V sutazi o putovny pohar obsadili prekvapujuce druhe miesto, ked ich bodovo predbehlo len druzstvo Tesly z Brna. Na tretom mieste doplavali plavci z Coopexu Topolcany. O uspech sa postarali: 25 metrov v.sp. prve miesto si vybojovala J. Leitnerova (1992), druhe J. Fodor (1992), na 25 metrov prsia vyhrala J. Leitnerova, 50 metrov prsia vyhral P. Murinak (1989), vitazstvo v tejto discipline vo svojej kategorii si odniesla aj S. Kastanova (1990) a treti skoncil M. Veselko (1990), na 100 metrov PP bol prvy P. Murinak, v stafete na 4x50 m v.sp. chlapcov zvitazilo nase druzstvo v zlozeni J. Fodor, M. Lopejsky (1990), M. Veselko, P. Murinak. V tej istej discipline druzstvo dievcat, v zlozeni J. Leitnerova, Z. Babiakova (1990), S. Kastanova, V. Surova (1989), bolo druhe. Pravidla v pretekoch stafiet, co bolo zaujimavostou, urcovali, ze sa muselo dodrziavat vekove poradie plavcov. Vynikajuce vysledky Plaveckeho klubu Flipper vzbudili v Bratislave zaujem, ktory bol sustredeny nielen na jednotlivych plavcov ale aj na pracu trenerov.
Flipper nesklamal V Niznej na Orave sa 27.-28. novembra uskutocnili majstrovstva Slovenska v kategorii C (rocnik narodenia 1989), pod nazvom Velka ceny Oravy v plavani. Plavci nasho klubu opat nesklamali a vybojovali pre Flipper tri medajlove umiestnenia. Peter Murinak obsadil na 50 metrov prsia druhe miesto, na 100 metrov prsia bol opat druhy a v tej istej discipline skoncil Jaroslav Frgolec treti. Michal Miklovic |
V piatok, 19. novembra
1999, navstivila nase zeleziarne delegacia VSZ, a.s., vedena prezidentom spolocnosti Ing.
Gabrielom Eichlerom, Ing. Ladislavom Matusakom, viceprezidentom pre vyrobu, Ing.
Antonom Lukacom, viceprezidentom pre technologiu, Ing. Mikulasom Safkom, viceprezidentom
pre marketing a Ing. Martinom Pitorakom, viceprezidentom pre ludske zdroje. Pocas
prehliadky vyrobnych prevadzok sa zivo zaujimali o vyrobny proces a uputal ich
aj socialny program spolocnosti. Priebeh navstevy nam priblizil Mgr. Marian Zima,
personalny riaditel ZP a.s., slovami: “Vysoko hodnotim skutocnost, ze nas poctili
svojou navstevou predstavitelia VSZ, a.s., na najvyssej urovni. Niekolko rokov sme totiz
navstevu z tohoto hutnickeho podniku v takomto silnom zlozeni nezazili. Je to
urcite pozitivny signal ozivenia spoluprace slovenskych hutnickych podnikov, ktore vzdy
patrili, ale aj v sucasnosti nesporne patria medzi hospodarske subjekty, ovplyvnujuce
celkovu slovensku ekonomiku.” Foto: A. Nociarova
-
Zeny-SKP B.
Bystrica1:1. 
