V Rakúsko - Uhorskom parlamente bol v roku 1838 schválený návrh na výstavbu valcovne na výrobu železničných koľajníc pod vŕškom Brezová. Druhého februára vyšlo nariadenie na vypracovanie plánov navrhovanej valcovne.
V roku 1838 farár Hromada zakúpil hudobné nástroje a založil orchester, ktorý po preložení správy Hrončianskeho komplexu začal pôsobiť v Podbrezovej.
V roku 1853 bola ukončená výstavba závodu, ktorej náklady predstavovali 650 tisíc zlatých. V danom roku boli postavené ohrievače, valcovacia trať, pudlovacie pece a dúchadlá. Dňa 15. novembra bolo pokusne spustené dúchadlo, valcovňa hrúd a čelné kladivo, 27. novembra o 1. hod. v noci sa začalo taviť v pudlovacích peciach.
Z dostupných prameňov sa dozvedáme, že v blízkosti výrobných hál boli postavené úradnícke a podúradnícke byty, konice pre osem párov koní, (výrobné dielne boli spojené koľajnicami, po ktorých vagóniky ťahali kone) a hostinec. Za valcovňou, na vyvýšenine, bolo postavených štrnásť domov pre majstrov, predákov a v neposlednom rade tehelňa.
V roku 1858 bola kvalita podbrezovských koľajníc ocenená na svetovej priemyselnej výstave v Paríži striebornou medailou.
V roku 1873 v Hronci založili potravné družstvo, ktoré malo potom svoju filiálku v Podbrezovej. Hodnota jednej účastiny bola 10 forintov. Družstvo nakupovalo potraviny a šatstvo a predávalo ich svojim členom na knižku za výhodnejších podmienok. V Podbrezovej sa začalo predávať aj za hotové.
Firma Kachelmann a syn dodala v roku 1878 podbrezovským železiarňam prvé sedemtonové lokomotívy – Kachelmannky. Z Banskej Bystrice do Podbrezovej boli dopravené volskými a konskými poťahmi.
Koncom roka sa začalo s výstavbou úzkokoľajnej trate medzi Hroncom a Brezovou. Dňa 25. novembra 1879 bola zaznamenaná prvá doprava osôb po tejto trati, vystavanej za 60 tisíc zlatých.
V rámci prestavby závodu bola v roku 1883 uvedená do prevádzky, ako prvá v celej monarchii, rúrovňa na výrobu valcovaných a ťahaných tupo zváraných rúr. Prestavba prebiehala pod vedením A. Kerpelyho.
Po dosiahnutí samosprávy boli železiarne premenované na: BREZOVAI KIRÁLYI VASGYÁR, tzn. Brezovské kráľovské železiarne, Zvolenská Brezová.
V roku 1893 bola v Podbrezovej postavená nemocnica, s dvomi miestnosťami, 20 lôžkami a operačnou sálou, v ktorej pôsobili dvaja lekári a zdravotnícky personál.
V roku 1898 sa začala výroba na tretej valcovacej stolici v rúrovni a na druhej peci pre tupo zvárané rúry. Do prevádzky bola odovzdaná Hydrocentrála v Piesku, ktorá využívala vodu z potoka Bystrá, privádzanú podzemným potrubím. Dve špirálové Francisove turbíny vyrábali trojfázový prúd.
V roku 1903 (do roku 1910) závod prešiel ďalšou rekonštrukciou, tento raz pod vedením riaditeľa H. Alendera.
V danom roku začala výstavba vodného diela tajch v Hnusne. Výstavba vodnej nádrže, gravitačného betónového privádzača priemyselnej vody a vodojemu „fludre“, trvala rok. Tajch slúžil až do obdobia výstavby novej elektrooceliarne na zásobovanie podbrezovských železiarní priemyselnou chladenou vodou, ako usadzovacia nádrž, s hrádzou dlhou 20 metrov a plochou, ktorá po naplnení dosahovala 2900 m2. Dĺžka potrubia bola 1700 metrov.
Od tohto roku datujeme prevádzku vo zvarovni rúr v Piesku, s tromi dielňami (pracovala do roku 1932).
V roku 1908 začala pracovať nová Hydrocentrála v Dubovej s Francisovou turbínou, ktorú vyrobila firma Ganz Budapešť. Dokončená bola aj generátorová stanica s desiatimi generátormi. Rok 1908 bol začiatkom modernizácie výroby v siemens – martinskej oceliarni. V novej hale boli sprevádzkované dve posledné, 20 tonové, pece (celkovo boli štyri) a po zrekonštruovaní starej martinskej oceliarne mal závod sedem SM – pecí, v ktorých bolo vyrobených 129 ton ocele.
Vybudovaná bola nová valcovacia trať „Lauttrio“ na hrubé plechy.
V roku 1918 sa začalo s výrobou v kyslikárni v Piesku. Podbrezovská nemocnica bola využívaná na vojenské účely. Z dôvodu častých epidémií - dyzentérie, medzi vojnovými zajatcami, ale aj robotníkmi, pribudli pozemky pre infekčný pavilón. Nebola to len táto črevná choroba. Vyskytoval sa aj škvrnitý týfus, a zaznamenané boli dva prípady ázijskej cholery. Najväčšie rozšírenie zaznamenala španielska nádcha, ktorá si vyžiadala niekoľko obetí. V danom roku pracovalo v podbrezovských železiarňach 294 zajatcov (ruskej, srbskej a talianskej národnosti).
V roku 1923 bol v oceliarni postavený prvý sádzací žeriav.
V roku 1928 sa uskutočnila modernizácia elektrárne v Piesku, bola postavená hydrocentrála v Jasení a daná do užívania kyslikáreň v Piesku.
V roku 1933 bolo postavené futbalové ihrisko na Skalici.
Do 27. septembra 1938 bol vlastníkom podbrezovských železiarní Československý štát. Štátna preverovacia komisia navrhla premenu štátnych železiarní na akciovú spoločnosť, v ktorej by mal štát väčšinový podiel. Neziskové a stratové železiarne sa na návrh Československej zbrojovky, a.s., Brno, stali akciovou spoločnosťou, v ktorej mal však štát len 49 percentný podiel akcií. Novovytvorená akciovka mala názov Podbrezová, Banská a Hutní, A.S., Praha. Správu nad závodom, na základe majority, prevzala 1. októbra 1938 Zbrojovka.
V roku 1943 bola na šrotovisku postavená žeriavová dráha s piatimi magnetovými žeriavmi, pribudla malá elektrická oblúková pec s obsahom 3 ton na zlievárenské účely a bola postavená betónová hať na Hrone. Začalo sa s výstavbou generátorovej stanice plynu a s výstavbou ciest v Novej kolónii (na Kolkárni).
V roku 1948 bola spustená pokusná výroba okrúhlych ingotov. Firma i obec boli v tomto roku napojené na elektrické vedenie Stredoslovenských elektrární. V závodných elektrárňach prešli na normalizovanú trojfázovú sústavu.
Postavená bola nová štátna ľudová škola a meštianska škola v Novej kolónii a pribudol oporný múr pozdĺž štátnej cesty. V Piesku bola postavená nová hala pre výrobu obrábacích strojov, v Hronci začala výroba v novej zlievárni a začali prípravy na výstavbu závodu na výrobu mostov v Brezne.
V roku 1953 sa uskutočnila modernizácia plechotrate, generálnou opravou prešla vysoká pec v Tisovci (zapálená 17. septembra), postavené boli jasle v Novej kolónii.
S rokom 1958 bola spojená výstavba 40 tonovej SM - pece č. 2, do prevádzky bola daná zvarovňa rúr veľkých priemerov s priamym švíkom a začalo sa s výrobou zváraných rúr veľkých priemerov.
V roku 1963 bol postavený sklad vykurovacích olejov, zrekonštruovaná pec č. 5 na olejové kúrenie a doplnená elektrooceliareň o žiháreň ingotov a úpravňu povrchov (frézovanie).
Dňa 28. júna 1968 sa uskutočnil slávnostný výkop výstavby nového závodu v Piesku a prvej výrobnej prevádzkarne ťahárne rúr 1.
Na „hutnom“ dvore bola zrušená úzkorozchodná vlečka.
V novembri 1978 bola zrušená valcovňa rúr Malý Mannesmann, valcovňa hrubých plechov – Lauthovo trio a po 55. rokoch prevádzky aj zinkovňa rúr. Zrušená plechotrať v decembri uvoľnila miesto na výstavbu nového štvorprúdového zariadenia pre plynulé odlievanie ocele..
V roku 1983 začala výstavba zariadenia na likvidáciu exhalácií z elektrických oblúkových pecí, ktorá bola ukončená v roku 1985.
V roku 1988 začala výstavba sústružne valcov a v októbri sa začalo s predĺžením odlievacej haly ZPO. Dňa 1. apríla bola verejnosti sprístupnená sauna na štadióne.
Dňa 24. februára 1993 sa uskutočnila prvá teplá skúška novej 60 tonovej pece v oceliarni. Do prevádzky bola uvedená nová elektrooceliareň (19. marca) a 26. marca nová kyslikáreň. Obchodná spoločnosť PIPEX INTERNATIONAL v Bieli, vo Švajčiarsku, vznikla 7. októbra.
V rámci medzinárodného veľtrhu finančníctva - FINEX 98, bola 23. septembra udelená našej spoločnosti prestížna cena PRO APERTONE (za otvorenosť).
Myšlienka vybudovať na Táľoch vlastné stredisko lyžovania a zimných športov nadobudla reálnu podobu na jar 1998.
V danom roku bola spustená prvá etapa prác budovania nového vstupného areálu v starom závode – rekonštrukciou historického mosta pri zvarovni rúr a prípravnými prácami pri budovaní novej hlavnej vrátnice pri múzeu.
Do prevádzky bola 4. novembra uvedená malá vodná elektráreň v Jasení.
V roku 2003 začala výstavba automatizovaného expedičného skladu rúr a 5. februára bola odovzdaná do užívania zrekonštruovaná regenerácia kyseliny chlorovodíkovej.
Dňa 21. marca bol schválený projekt transformácie štátneho Stredného odborného učilišťa hutníckeho v Podbrezovej na Súkromné stredné odborné učilište hutnícke ŽP. Slávnostné otvorenie učilišťa sa uskutočnilo 1. septembra 2003 spolu s otvorením nového školského roka 2003/2004.
Zlúčením odborov marketingu, exportného predaja a tuzemského predaja vznikol 1. marca odbor predaja a marketingu.
Získali sme Osvedčenie o akreditácii, v ktorom SNAS osvedčuje spôsobilosť Železiarní Podbrezová a.s. – oddelenia chémie, laboratóriá pre analýzu vôd a olejov vykonávať chemické analýzy odpadových vôd (24. – 25. apríla).
S rešpektom sme pred piatimi rokmi pristupovali k novej forme objednávania stravy. Dnes sa elektronická objednávka stala súčasťou nášho pracovného života.
Žijeme v období neustáleho a prudkého rozvoja internetových technológií. Pripomeňme si päťročné jubileum troch informačných prvkov. Od 4. februára
sa začal realizovať projekt Zmena
www.zelpo.sk. Nová prezentácia firmy na celosvetovej komunikačnej diaľnici priniesla zmeny po stránke obsahovej, grafickej, zrýchlila aktualizáciu a zvýšila dynamiku prezentácie a v neposlednom rade uľahčila komunikáciu so zákazníkom. Úspešnosť projektu potvrdilo aj 2. miesto v prvom ročníku súťaže „Podnikové médiá roka 2003“. Cenu udelila našej stránke agentúra RM Production, ktorá zorganizovala súťaž pod záštitou Ministerstva hospodárstva SR. Ďalším moderným nástrojom riadenia, ktorý sme začali realizovať bol videokonferenčný systém. Vídeokonferencia vo firme a jej dcérskych spoločnostiach v zahraničí zlepšila vzájomnú komunikáciu našich manažérov. Prostredníctvom internetu sa pred piatimi rokmi virtuálne zviditelnilo aj Hutnícke múzeum Železiarní Podbreozová. Projekt bol zavŕšený 31. marca a je prístupný na webe v dvoch verziách.
Autor (zdroj): Viera Kúkolová
