20.7.2023 11:02:51
Podeľte sa aj vy s nami o svoje zážitky z dovolenky: Splnil sa sen môjho detstva

Je koniec dovoleniek a tak otvárame novú rubriku, do ktorej môžete prispievať svojimi nezvyčajnými zážitkami. Dnes sa s nami o netradičnú dovolenku podelil Ing. Tomáš Longauer z úseku kapitálového rozvoja:


Splnil sa sen môjho detstva

- Kilimandžáro (5 895 m. n. m.), to bol môj sen, ktorý ma sprevádzal od malička. Vždy som ho obdivoval na fotografiách a túžil som sa tam ísť pozrieť. Aj som sa pokúšal získať nejaké informácie prostredníctvom internetu, ale nikdy som to nedotiahol. Až tohto roku mi kamarát ponúkol, že idú s manželkou do Tanzánie, či nechcem ísť aj ja. Neváhal som ani chvíľu. To bolo niekedy na začiatku roka. Začalo sa obdobie príprav. Cez internet sme si našli kontakt na tour operátora v Tanzánii, ujasnili sme si dĺžku pobytu – tri týždne, program – safari, Kilimandžáro a Zanzibar. V apríli sme si objednali letenky a podstúpili očkovania. Najbližšia klinika cudzokrajnej medicíny je v Martine, kde som absolvoval povinné očkovanie proti žltej zimnici, odporučili mi očkovanie proti všetkým druhom hepatitídy, brušnému týfusu a počas pobytu je potrebné užívať antimalaritiká v tabletkách. Nasledoval nákup výstroja. Výstup na Kilimandžáro nie je technicky náročný a nevyžaduje si horolezeckú výstroj, potrebné bolo oblečenie odolné vode a chladu, nakoľko v nadmorskej výške nad 5 tisíc metrov sú mínusové teploty. Pobalil som si všetko do dvoch ruksakov a plný očakávania sa zvítal s kamarátmi a v Budapešti sme nastúpili do lietadla cez Istanbul smer hlavné mesto Kene - Naorobi. Tam nás už čakal zamestnanec cestovnej kancelárie, ktorý nás mal prepraviť do Arushe, vzdialenej asi 250 kilometrov. Blížiac sa k Tanzánii pribúdali na ceste výmole a prach a navyše, zhruba šesťdesiat kilometrov pred cieľom nám odpadlo z mikrobusu koleso. Všetci sme sa pokúšali šoférovi pomôcť koleso upevniť. Nešlo to, chýbali súčiastky. Napokon sme to vzdali a presadli do okoloidúceho mikrobusu. V Arushi nás už čakal ďalší človek, ktorý držal tabuľku s našimi menami. Odviezol nás do hotela, kde sme prišli okolo šiestej, kedy na rovníku zapadá slnko a o siedmej už bola tma. Nakoľko Arusha sa nachádza v nadmorskej výške 1 400 m, ako sa zotmelo, ochladilo sa na zhruba desať stupňov. Unavení po úmornej ceste sme zaľahli. Na druhý deň ráno už pred hotelom stál džíp, sprievodca a šofér v jednej osobe, kuchár, naložená kuchyňa, kemp a odštartovali sme smer safari, po prašných cestách do Serengeti. Pred zotmením sme prišli do kempu, kde sme nocovali v stanoch. Prvá noc v divokej prírode bola pre mňa zaujímavá. Kemp nebol oplotený a tak čudné zavýjanie, mľaskanie a podobné zvuky vyvolali vo mne rôzne pocity. Ráno však naši sprievodcovia konštatovali, že to boli len hyeny a tých sa vraj netreba báť. Druhú noc sa k zvieracím zvukom pridal aj lev. Tri dni pobytu v Serengeti nás obohatili o množstvo zážitkov. Tam je krajina trávnatá a rovinatá a stretli sme sa s rôznymi voľne žijúcimi zvieratami. Fascinovali ma najmä levy. Navštívili sme aj Ngorongoro, kráter hlboký 600 metrov s plochou 260 km2. V tomto národnom parku žije okolo 30 tisíc zvierat – veľkých cicavcov - a tu sme nakoniec videli aj vzácne nosorožce.

Prvá noc v divokej prírode bola pre mňa zaujímavá. Kemp nebol oplotený a tak čudné zavýjanie, mľaskanie a podobné zvuky vyvolali vo mne rôzne pocity. Ráno však naši sprievodcovia konštatovali, že to boli len hyeny a tých sa vraj netreba báť. Druhú noc sa k zvieracím zvukom pridal aj lev. Tri dni pobytu v Serengeti nás obohatili o množstvo zážitkov. Tam je krajina trávnatá a rovinatá a stretli sme sa s rôznymi voľne žijúcimi zvieratami. Fascinovali ma najmä levy. Navštívili sme aj Ngorongoro, kráter hlboký 600 metrov s plochou 260 km2. V tomto národnom parku žije okolo 30 tisíc zvierat – veľkých cicavcov - a tu sme nakoniec videli aj vzácne nosorožce.
Pozdrav zo safari

Zo safari sme sa vrátili späť do Arushe. Ráno sme štartovali na Kilimandžáro. Uskutočnil sa brífing, na ktorom nás sprievodca informoval o tom, čo nás cestou čaká, skontroloval naše vybavenie (v prípade, že by nám niečo chýbalo, mohli sme to tam dokúpiť). My sme mali všetko a mohli sme ráno vyraziť. Pri vstupnej bráne sprievodca najal nosičov a tak sa naša skupinka rozrástla na desať nosičov, jedného kuchára a jedného sprievodcu. Dokúpili sa posledné drobnosti do kuchyne, potraviny nakládli do vriec a keďže jeden nosič nesmie niesť viac ako 20 kilogramov, odvážili ich a okolo dvanástej sme vyrážali smer prvý kemp. Ten bol vo výške 3 000 metrov a čakalo nás 4,5 hodiny cesty. Prvý úsek bol nenáročný, kráčali sme veľmi pomalým tempom, nakoľko sme sa museli postupne aklimatizovať. Výstup na Kilimandžáro nie je technicky náročný, nebezpečenstvom je skôr nadmorská výška, ktorej sa musí organizmus postupne prispôsobovať. Do druhého kempu, vo výške 3 800 metrov, sme už nekráčali po dažďovom pralese, ale po otvorenom priestore s nízkym porastom a rozhľadom naokolo. Slnko pražilo a my sme kráčali 4,5 hodiny. V tento deň som pocítil prvé zdravotné ťažkosti spôsobené skôr slabším úpalom ako nadmorskou výškou. Hoci som klobúk z hlavy nesňal, asi to nestačilo. Tretí deň výstupu sme vyšli do výšky 4 600 metrov a vrátili sme sa do kempu v nadmorskej výške 3 900 metrov. Vo výške 4 600 metrov som už evidentne pociťoval nedostatok kyslíka a mal som aj mierne problémy s koordináciou pohybov. Štvrtý deň sme kráčali necelých osem hodín a skončili sme v nadmorskej výške 4 600 metrov. Do kempu sme prišli okolo štvrtej a to bol náš posledný tábor pred výstupom na Kilimandžáro. Spali sme asi štyri hodiny, pred polnocou sme hodili do seba nejaké energetické tyčinky, obliekli sa do zimného oblečenia, zapli čelovky a vyrazili na poslednú časť výstupu. Čakal nás šesť a pol hodinový výstup a výškový rozdiel okolo 1 300 metrov. Od výšky 5 000 metrov som začal pociťovať úbytok kyslíka. Prešľapovali sme len malými krôčikmi, ale postupne sme sa blížili k cieľu našej cesty, k môjmu snu z detstva. Hoci sa zdalo, že Stella Point je už len na krok, boli to ťažké kroky, pri každom jeden nádych a výdych. Keď sme sa konečne dostali na vrcholový hrebeň vo výške niečo cez 5 700 metrov, vedel som, že to zvládnem. Problémy s kyslíkom som prestal vnímať a upriamil som sa na dosiahnutie cieľa. Na vrchole sme zažívali veľkú eufóriu. Vyčkali sme kým sa uvoľní miesto na fotografiu na pamiatku a pustili sme sa späť. Hoci ma bolel každý krok, ktorý som nadol urobil, táto cesta bola neporovnateľne kratšia. Ďalší deň po poslednom zostupe sme si pri výstupnej bráne prevzali certifikáty o zdolaní Kilimandžára a naše cesty smerovali k ďalšiemu cieľu. Záverečné dni našej nezabudnuteľnej dovolenky sme zavŕšili na Zanzibare. Nakoľko Zanzibar je domovom jedinečného druhu opíc Red Colobus, navštívili sme národný park Jozani Forrest, obdivovali sme tam mangrovníkový prales a ďalšie zaujímavosti prírodného charakteru. Že zanzibarské pláže patria skutočne k najkrajším na svete, sme sa presvedčili v posledné dva dni našej dovolenky, keď sme sa snažili nabrať aspoň čo to bronzu. Svoj pobyt sme zavŕšili návštevou historickej pamiatky – bývalého trhu s otrokmi, ktorý bol v Zanzibare zrušený v roku 1873 a na jeho mieste stojí katedrála.

Naša dovolenka bola fantastická, priniesli sme si neskutočné zážitky a už teraz viem, že sa tam ešte chcem vrátiť.







Kilimandžáro
( 5 895 m. n. m)








Zanzibarské pláže
patria k najkrajším
na svete








Autor (zdroj): Mgr. Oľga Kleinová