20.7.2023 11:01:09
Zázračné plody z našich záhrad
Egreš

Prvé záznamy o pestovaní egrešov pochádzajú z 15. storočia z oblasti pri Moskve, ale pestovali ich už skôr, v kláštoroch na území dnešného Ruska. V Európe sa rozšírili v druhej polovici 16. storočia, najmä vo Francúzsku. Už vtedy poznali viac ako 70 odrôd. O 50 rokov neskôr bolo známych viac ako 700 odrôd. Stromové egreše sa začali "vyrábať" v Česku v druhej polovici 19. storočia, keď sa na ríbezľu zlatú štepil egreš.. Je to veľmi zdravé ovocie a v ľudovom liečiteľstve bolo užívané ako prostriedok proti zápche, vyššiemu krvnému tlaku a anémii. Egreš čistí črevá, zlepšuje trávenie, ale podporuje aj tvorbu zdravej pokožky a vlasov.

Plody egreša (bobule s farbou od takmer bielej cez žltú, zelenú, načervenalú, až po tmavočervenú) majú vysoký obsah ovocných kyselín (prevažuje kyselina citrónová), pektínov a vitamínu C. Obsahujú aj vitamín E, B, karotén, minerály – železo, draslík, vápnik, horčík a zinok. Plody majú aj 5 – 15 percent cukrov, prevažne glukózu a fruktózu a vlákninu. Plody možno zavárať aj mraziť, pripravuje sa z nich víno, ovocné šaláty aj dezerty. Z egrešov sa robí aj čatní, ktoré sa podáva ako príloha k teplému, aj studenému mäsu.

Čatní

Egreše zbavíme okvetí i stopiek a trochu ich rozvaríme. Do masy pridáme ocot (200 ml na kilogram ovocia), pol kilogramu cukru, 3 strúčiky cesnaku a koreniny. Nimi nemusíme šetriť, podstatou čatní je výrazná aromatická exotická príchuť. K vhodným druhom patrí rasca, zázvor, škorica, mleté čierne korenie, chilli a klinčeky. Zmes varíme na miernom ohni asi pol hodiny a stále ju miešame, aby neprihorela. Ešte horúcim egrešovým čatní naplníme malé zaváracie poháre, uzavrieme ich vrchnákom a postavené hore dnom necháme vychladnúť. Čatní výborne chutí k pečenému alebo grilovanému mäsu i k studeným mäsovým roládam.

Ríbezľa

Po skončení druhej svetovej vojny nastala v Európe finančná kríza. Nazvyš nebolo ani peňazí pre zdravotníctvo a človek len tajne dúfal, že ho obídu všetky neduhy. Práve v tomto čase vedci prišli s výskumami, ktoré odhalili úžasné vlastnosti ríbezlí. Razom sa z tohto ovocia stal veľký hit a na oficiálne odporučenie ho mal v pravidelných dávkach jesť každý človek, aby tak predišiel rôznym ochoreniam. Čas postúpil a našťastie v tomto prípade sa nepotvrdili nejaké pochybenia. Ba naopak, ríbezle sa odporúčajú i naďalej.

Skvelé účinky ríbezlí nemajú konca. Dôležitými zložkami, ktoré odporujú ich zázračnú silu, sú vitamín C a rutín, ktoré pomáhajú zlepšiť naše zdravie. Okrem nich sú to vitamíny skupiny B, flavóny, draslík, mangán, horčík a železo. Práve vďaka nemu sú skvelé pri tvorbe krviniek a používali sa od nepamäti aj pri chudokrvnosti. Zlepšujú aj činnosť srdca a ciev. Pomáhajú dokonca aj našej pamäti a ovplyvňujú fungovanie mozgu. V zime sa používajú pri rôznych zápalových ochoreniach dýchacích ciest. Vtedy by ste mali užívať aj sirup z nich, ktorý je ešte účinnejší. Ak vás trápia reumatické bolesti, denne by ste mali piť čaj z vysušených bobúľ. Vplývajú aj na naše nervy a majú na nás upokojujúci účinok. Ovplyvňujú činnosť svalov, zlepšujú našu koordináciu a chránia zrak rovnako ako mrkva. Pozitívne pôsobia aj na trávenie, zlepšujú najmä problémy s vyprázdňovaním. Pozor pri ochoreniach žlčníka, pretože ich drobné zrniečka môžu zhoršiť priechodnosť žlčových ciest. Toto ovocie poznáme u nás v troch farbách. Najčastejšiu frekvenciu výskytu majú červené ríbezle, ktoré sa dobre držia aj v našich záhradách a nepotrebujú špeciálnu starostlivosť. Potom sú to menej známe biele, ktoré vás však chytia hneď po ich ochutnaní. Na rozdiel od ostatných dvoch majú totiž príjemne sladkastú chuť. Červené a biele ríbezle majú podobné vlastnosti a ani jeden druh nie je o nič ochudobnený. Najlepšie sú čierne ríbezle. Bonusom pre ne je totiž ešte vyšší výskyt vitamínu C a rutínu. Vďaka tomu sa využívajú aj pri vysokých teplotách, keď by ste mali piť čaj alebo šťavu z nich. Unikátnu silu majú pri liečbe problémov s močovými cestami. Vtedy sa neodporúča len samotné ovocie, ale aj lístky, z ktorých je dobré uvariť si čaj. Pomáhajú aj s obličkovými kameňmi a skvelé sú aj pri prevencii na onkologické ochorenia.

Ríbezľový džem


Na kilogram ovocnej drene potrebujeme 700 gramov cukru. Ríbezle na džem odstopkujeme, umyjeme a prepasírujeme. Vylejeme do misy a zasypeme cukrom. Dobre premiešame a necháme 2 – 3 hodiny postáť, kým sa cukor rozpustí. Potom po naberačke - dvoch, varíme džem na teflónovej panvici veľmi krátko, každú dávku max. minútu a ihneď lejeme do pripravených pohárov.


Maliny

Liečivú silu malinovníka poznali už antickí lekári, ktorí odporúčali malinovú šťavu pri zažívacích poruchách. Maliny sú tiež prírodným prostriedkom pre vývoj zdravej kože a vlasov. Pomáhajú aj proti únave, posilňujú imunitu, zmierňujú krvácanie ďasien a problémy obličiek a močového mechúra. Maliny obsahujú okolo 13 percent jednoduchých cukrov, z minerálnych látok veľa vápnika, horčíka, fosforu, železa, draslíka, vitamínu C, karotén a vitamíny skupiny B, kyselinu jablčnú, vínnu, citrónovú, mravčiu, salicylovú, glykosidy.

Obsahujú pomerne mnoho pektínu, trieslovín a rastlinného farbiva. Jadierka obsahujú 16 percent žltozeleného oleja. Obsah kyseliny salicylovej je prospešný pri horúčkovitých ochoreniach (znižuje horúčku obzvlášť u malých detí). Maliny sú žlčopudné a močopudné, takže sa odporúčajú pri reumatizme a niektorých ľadvinových a pečeňových chorobách. Vitamín A je prírodným liečebným prostriedkom pri očných problémoch a poruchách videnia. Už v starej čínskej medicíne boli maliny využívané proti šeroslepote. Maliny zlepšujú prísun výživných látok. Vysoká koncentrácia rutinu (vitamínu P) spevňuje cievy v oku. Okrem toho obsahujú dostatok biotínu, transportujúceho síru, rovnako dôležitú pre lesk a hustotu vlasov a pre pružnosť pleti. Pôsobia protizápalovo, odbúravajú cholesterol a priaznivo pôsobia pri anémiách. Pomáhajú pri prechladnutí a znižujú vysoký krvný tlak. Z malín nevyužívame iba plody, ale veľký prínos pre zdravie majú aj listy malinovníka. Dajú sa použiť na kloktanie pri zápaloch dutiny ústnej a na potieranie pri chronických kožných chorobách. Pôsobia tiež zrážanlivo a proti hnačke. Malinové listy sa od pradávna zbierali na čaj. Najlepším obdobím pre zber listov malinovníka je máj. Pri sušení je potrebné dbať na to, aby sa nezmenila farba listov. V prípade, že sa to nepodarí, počítajte s nižším obsahom účinných látok. Usušené listy je potrebné uchovávať v dobre uzatvorenej nádobe, ktorá je chránená pred svetlom. Listy obsahujú triesloviny, flavóny a organické kyseliny, z nich je najviac zastúpená kyselina citrónová, značné množstvo vitamínu C, cukry, stopy silice a rad ďalších látok. Najlepšie chutia čerstvé a konzumované hneď po natrhaní.


Malinový sirup


Maliny zasypeme cukrom (na 1 kilogram malín 50 gramov cukru), premiešame, zakryjeme a 5 dní necháme kvasiť. Potom ich prepasírujeme, precedime, šťavu tri minúty povaríme. Pridame cukor (na jeden liter šťavy 1,3 kilogramu cukru) a varíme,kým sa cukor nerozpustí. Nalejeme do čistých suchých fliaš a ked šťava vychladne, uzavrieme ich.





Autor (zdroj): Internet