| Pre
vsetkych obyvatelov Slovenska plati povinnost podat v danovom urade hlasenie o stave
svojho majetku. Predpoklada sa, ze majetkove priznanie odovzda iba desat percent
obyvatelstva, zvysnych devatdesiat percent poda vyhlasenie o tom, ze nenadobudli majetok
za viac ako 1,5 miliona korun. Povinnost informovat stat o svojom majetku sa vztahuje na
kazdeho s vynimkou neplnoletych deti. Tomu, kto tak neurobi, hrozi 2000-korunova pokuta. V
uliciach Brezna sme 15. januara "mapovali", ako su ludia informovani o tejto
skutocnosti (vtedy este nevedeli, ze vlada odporucila predlzit termin na podanie
priznania). |
S anketovym mikrofonom
|
Viola Elekova, robotnicka, Podbrezova:
- Viem, ze termin podania majetkoveho priznania je do konca
januara. Este som tak zatial neurobila, pretoze nam tlaciva davaju v praci. Myslim si, ze
je dobre, ked sa majetky zaregistruju. Nas obycajnych ludi sa to netyka, my podavame len
vyhlasenie o tom, ze nemame majetok.
Anna Lackova, chemicka laborantka, Nemecka:
- Tlacivo vyhlasenia sme si stiahli z internetu, vcera som ho
vyplnila a dnes som ho dorucila. Nie som taky typ, co ma neviem aky majetok, a tak sa
zneuzitia udajov nemusim obavat. Povinnost, ktoru odo mna ziadaju, som splnila, ale myslim
si, ze je to byrokracia.
Milan Profant, ekonomicky pracovnik, Revuca:
- Zatial som v danovom urade nebol, ale som informovany, tyka
sa to majetku nadobudnuteho po roku 1999 nad 1,5 miliona korun. Malo by to prebehnut do
konca januara, v kratkej buducnosti planujem ist pre tlaciva. Neviem, ci to nie je
zbytocna vec, ved danove priznania podavame kazdy rok.
Zuzana Kupcova, nezamestnana, Polomka:
- Zhruba mam o tom prehlad, lenze este som sa tym
nezaoberala. Termin je do konca januara, takze este mam cas.
J. K., Valaska:
- Termin podania majetkoveho priznania je do 31. januara,
tyka sa to najma tych, ktori nadobudli majetok po roku 1999 a 2000, ostatni podaju
vyhlasenie, ze majetok nemaju. Tlaciva uz mam a coskoro ich zanesiem. Myslim si, ze je v
tom asi chaos, stale treba vyplnovat tie iste tlaciva, je dan z nehnutelnosti, ked sa
dedi, ked nedabudne majetok, zase je dan ...
Jozef Martinik, nezamestnany, Brezno:
- Majetkove priznania? Zda sa mi, ze do konca januara, akurat
zajtra s tym idem, tlaciva mam vypisane, pripravene. Neviem, na co je to dobre. Vcera som
bol v danovom urade, tlaciv mali nedostatok, pracovnicky ich museli prefotit. Bolo tam
vela ludi a jedna kancelaria bola dokonca zatvorena.

Nezabudnutelny zazitok
V rozpravke Trojake huslicky hra na striebornych,
zlatych a diamantovych husliach zahnala kazdy zarmutok. V ramci projektu Tvoriva
dramatika a regionalna vychova sme zacali patrat po hudobnikoch a vyrobcoch
zazracnych husli. Podarilo sa. V decembri sa ziaci III. D stretli na
besede o husliach s ich vyrobcami L. Juhaniakom a J. Perunskym. Chceli sme
zahnat zarmutok a stres. Chceli sme sa stisit a upokojit v predvianocnom kolotoci
povinnosti pri svetle improvizovaneho betlehema. Chceli sme sa dozvediet viac o husliach a
ich vyrobe. Pan Juhaniak vyrozpraval vekuprimeranym sposobom vsetko o vyrobe tohto
krasneho nastroja. Spolu s panom Perunskym nas presvedcil o tom, ze je to ozajstne
umenie. V zavere si ziaci spolu s huslistami zahrali na flautach.
Dakujeme obom panom za vsetko, s cim sa s nami podelili. V ich
zaujimavej zalube im v mene pritomnych deti a dospelych prajem mnoho uspechov a
trpezlivosti.
Mgr. M. Vankova,
Zakladna skola Brezno Mazornikovo
Stastny novy...
Prezivali sme obdobie, v ktorom sme si ci uz
v rodinnom kruhu, na pracovisku, medzi priatelmi zelali do noveho roku len to
najlepsie. Boli to zelania najlepsieho zdravia, osobneho stastia, uspechov v praci,
ale i v nasom kazdodennom zivote. Velakrat do tohto nasho kazdodenneho zivota patria
aj rozne zaluby a konicky. Aj ja som sa pred dvadsiatimi piatimi rokmi zaradil medzi
vyznavacov miniaturgolfu. Po cele tie roky posobim v sportovom klube, ktory svojou
cinnostou prispieva k propagacii a reprezentacii nasho mesta nielen na Slovensku, ale
aj v zahranici. No to najdolezitejsie vsak je, ze pocas tohto obdobia bol kazdorocne
miniaturgolfovy areal od aprila do septembra pristupny pre obcanov a navsetvnikov nasho
mesta. Areal poskytuje zabavu vsetkym vekovym karegoriam. Len v minulom roku ho
navstivilo vyse 2500 ludi, clenovia nasho klubu odpracovali viac ako 1200 hodin pri
prevadzke a udrzbe arealu.
Z tohto dovodu bolo moje novorocne zobudenie neuveritelne sokujuce. Prveho
januara o pol osmej rano mi telefonicky oznamili, ze prevadzkova budova v areali
miniaturgolfu je v plamenoch. Po prichode na miesto bol poziar zlikvidovany, ale ta
spust! V budove odlozeny material potrebny na prevadzku, udrzbu a sportovu cinnost
nasho klubu bol kompletne znehodnoteny. Aj budova je v takom stave, ze bude potrebna
sanacia. No a ako po kazdom poziari nasledovala prehliadka odbornika a ten konstatoval, ze
poziar bol zalozeny umyselne.
A toto sa stalo v case, ked si myslim, ze sme schopni zelat si to najlepsie do
noveho roku dokonca aj svojim neprajnikom (verime, ze sa nase vztahy mozu zlepsit). A
prave takyto neprajnik sa v tieni novorocnej noci prikradne a jednoducho podpali
nieco, co nam sluzi cele roky.
A tak teda prajem nam vsetkym, aby sme v tomto roku stretali len ludi dobrej
vole.
Igor Qualich
| Dakujeme... Vyjadrujeme hlboku vdaku chirurgickemu oddeleniu breznianskej
nemocnice pod vedenim primara MUDr. Pavla Mraza, menovite MUDr. Elijahovi Ablorsu ml. za
uspesnu operaciu a liecenie nasej 88-rocnej mamy v oktobri. Nasa hlboka vdaka patri
rovnako primarovi MUDr. Petrovi Saktorovi s kolektivom za uspesnu operaciu a liecenie
v decembri. Nasa ucta a podakovanie patri celemu zdravotnickemu personalu oboch
oddeleni za starostlivost a trpezlivost pri opatere problemovej pacientky.
Napriek vseobecne proklamovanej tazkej situacii zdravotnictva sme sa ani raz
nestretli s neochotou, odmietanim, toboz nie so zanedbanim starostlivosti. Naopak!
Dakujeme aj mnohym neznamym darcom krvi.
Ctime si vsetkych tychto vzacnych ludi lekarov, osetrovatelov i darcov a
prajeme im zdravie, uspechy pri liecbe dalsich pacientov, spokojnost v sukromnom
zivote.
Rodina Zverkova z Podbrezovej |
ZO JDS v Bacuchu vznikla len nedavno (10. juna 2001) a
uz ma za sebou par peknych a vydarenych podujati. Napriklad prvou spolocenskou udalostou
bol Annabal, nasledovali zajazdy, kurzy, spolocenske posedenia. Tieto akcie by neboli take
uspesne bez pomoci Jana Kana z firmy REA-S, ktory nam svojou obetavostou pomaha ci uz
manualne alebo hudbou pri posedeni bez naroku na financnu odmenu. V mene vsetkych
clenov ZO JDS v Bacuchu mu chceme podakovat a priali by sme si, aby sme v obci
mali viac takych obetavych ludi.
Rubrika pokracuje na strane 9
Zivy betlehem
Este jedno male poobhliadnutie na minule Vianoce. Minule
Vianoce pred kostolom v Helpe usporiadali clenovia folklorneho suboru Priehyba, po
prvykrat v historii farnosti, zivy betlehem. Ako nas informoval duchovny obce vdp.
Jan Gnip s iniciativou prisli clenovia suboru. Cele podujatie, kde okrem svatej
rodiny, Troch kralov nechybali ani ovecky, kozicky a steniatka, bolo peknym spestrenim
vianocnych sviatkov nielen pre deti, ale aj pre dospelych.
Text a snimka: Mgr. Jozef Pupis
Svetovi by sme mali byt my!
Kapor a stedra vecera patria k sebe asi tak ako jedlicka
a Vianoce.
Na Vianoce mali prist deti a vsetci sme sa tesili na spolocnu veceru s kaprom
a salatom. V jednom z reklamnych letakov, ktore povinne dostavame do
schranok, som zaregistrovala predaj vianocnych kaprov, ale bohuzial pri tom mnozstve
letakov som si nezapamatala, v ktorom obchode by to malo byt. V domnienke, ze
taky predaj urcite bude robit obchod s vacsou zasobovacou schopnostou, som zamierila
do nemenovaneho obchodneho domu z medzinarodnej obchodnej siete, kde som sa na predaj
kaprov opytala predavacky pri pokladni.
- Preco si myslite, ze my to mame?, znela odpoved.
Vysvetlila som, ze som sa o tom docitala v reklamnych letakoch.
Predavacka sa otocila ku kolegyni a podala moju otazku dalej: Pocula si, ze
vraj predavame zive kapre?
- Ano? My? A odkedy?
Pohlad predavaciek daval jasne najavo, ze kladiem cudne otazky. Napriek
zabavno-ironickemu tonu prdavaciek, nestratila som chut pokracovat v hladani kapra
dalej a rozhodla som sa skusit stastie v nasom obycajnom slovenskom obchodnom dome.
Predavacky ako vsade v predvianocnom case mali plne ruky prace, snazili sa
plynulo zasobovat regaly a zvladat napor zakaznikov.
Oslovila som jednu z nich prave v okamihu, ked niesla vrece so zasobami.
Na moju otazku, ci maju kaprov, odpovedala, ze uz ich mali, ale mozno budu este mrazene a
sla k mraziacemu pultu vybrat mi ich. A nevahala prehladat cely
maraziaci box, aby ich nasla.
Na to, aby sme boli svetovi, nestaci robit vo svetovych firmach, ale
byt svetovymi, pomyslela som si a podakovala som Pani predavacke.
Ing. Z. Praznovska |