Sme nablizku
Hra nie je zabijanie casu
Nedavno som bola v rodine, kde bolo treba
riesit zavaznu vec, ktora sa udiala. Najmladsi clen rodiny, maly druhak, ktoreho sa
udalost taktiez dotykala, sa pocas rozhovoru hral so sklickami, ktore nasiel. Zabrusene
sklicka vrhali na jeho nohavice roznofarebne svetelne skvrny a ked sklickom pohol, farebne
skvrny sa pohli tiez. Kym my dospeli sme sa zaoberali vaznou vecou, on sa hral so svojim
sklickom. Povedala som si - chvalabohu, ze nasiel tie sklicka. Farebne svetielka mu
pomahali dostat sa cez tu ciernavu, ktora sa cez neho prehnala. Jeho starsi surodenec sa
uz nedokaze takto detsky vyhrat, znasa problem tazsie. Ale aj pre neho sa naslo riesenie:
Poslala som ich vonku, nech sa idu vybehat. Pomohlo, aspon trochu. Nahananie
s loptou odburalo jeho napatie.
Ked som zistovala, co by chceli robit v skupine moji dospeli, vyhrali
hry. Napriek tomu, ze su velki, rozumni, chcu sa hlavne hrat. Aj rozpravat,
samozrejme, ale najma hrat. Potrebuju vyvazit svoju dospelost, ktorou ziju. Potrebuju si
spolocne odbehnut do sveta, v ktorom sa da oddychnut, nabrat sil. Nevedeli by to
takto zadefinovat, oni to iba citia.
A mala som moznost hovorit s dalsim druhakom, ktory bol zivotom vsoteny do
dospelej roly. Ja sa nehram, ja pomaham mame. Smutne oci mi potvrdili, ze je
to tak - uz sa nedokaze hrat. Na nas bude, aby sme ho to znova naucili. Pretoze
k jeho veku hra patri. A nielen k veku devatrocneho dietata. Patri aj
k veku sedemnastrocneho mladeho muza, ktory sa sprava ako dospely.
Je samozrejme, ze treba najst vyvazenost medzi hrou a povinnostami. Vo svojej praxi
sa vsak stretavam hlavne s problemom, ze tej hry je prilis malo (medzi hry vobec
nepocitam pocitacove hry). Ze je malo skutocneho uvolnenia, ktore potrebuje kazdy, aj
dospely.
Mgr. Marcela Skultetyova, psychologicka
SUTAZ
o listky na rockovy festival
Svatojanska noc plna hudby
V dnoch 17. a 18. juna sa v priestoroch
amfiteatra v Pohorelej uskutocni hudobny festival SVATOJANSKA NOC PLNA
HUDBY.
Na rockovom festivale sa predstavi mnozstvo
hudobnych skupin. Hlavnymi hostami dvojdnoveho podujatia budu skupiny No Name,
Gladiator, AYA, U.K.N.D., Smola a Hrusky, The Bridge, The Clear a Horkyze Slize.
Cena dvojdnovej vstupenky v predpredaji
do 16. juna je 249,- Sk, za jednodnove iba priamo na mieste dospeli zaplatia 199,- Sk a
deti do 10 rokov 50,- Sk.
Vstupenky si mozete v predpredaji kupit na
tychto miestach: Obecny urad v Pohorelej, Espresso Pod Orlovou v Pohorelej,
Internetova kaviaren i-P@B Pohorela, Cyklosport RB Helpa,
Videopozicovna v Polomke, Kuchynske studio Hamannax v Brezne na Chalupkovej
ulici, predajna nabytku Qualldom v obchodnom dome v Brezne. Moznost objednavok:
OZ Opora Pohorela, Kpt. Nalepku 291, 976 69 Pohorela, 0905327683, 0905412282, opora.pohorela@pobox.sk,
Vsetky vstupenky na podujatie su zrebovatelne.
Po skonceni programu po obidva dni je
zabezpecena mimoriadna autobusova doprava na trase Pohorela -Telgart a Pohorela -
Brezno. Podujatie sa uskutocni za kazdeho pocasia.
Sutazna otazka:
Kde sa uskutocni 4. rocnik najvacsieho hudobneho
festivalu v bystricko-breznianskom regione - Svatojanska noc plna hudby 2005?
Zo spravnych odpovedi dorucenych na
korespondecnych listkoch na adresu OZ Opora alebo redakcie Horehronia do utorka 31. maja
vyzrebujeme dvoch vyhercov vstupeniek.
Kupon Svatojanska noc plna hudby

Krv je najcennejsia tekutina. Kazdemu koluje
v zilach, a predsa je jej v nemocniciach nedostatok. Darovat krv moze
naozaj kazdy, komu to dovoluje jeho zdravotny stav. Vsetci, ktori sa tak rozhodnu, si
zasluzia nasu uctu. Patria medzi nich aj studenti Hotelovej akademie v Brezne, ktorym
vedenie skoly v spolupraci s transfuznym oddelenim Nemocnice
s poliklinikou, n. o., v Brezne vyjadrilo vdaku za nezistnu pomoc. Po prihovore
profesorky Mgr. D. Oravcovej, primarky transfuzneho oddelenia MUDr. M. Maruskovej,
riaditelky skoly Mgr. E. Docekalovej dvadsiatim studentom a profesorovi D. Bubelinymu
ako darcovi krvi odovzdali darcekove predmety.
Foto: Peter Gasperan
Ekosystem skola
Nebolo by zivota v skole bez vzduchu. Vyplna
vsetok volny priestor. Je zakladnou podmienkou pre vznik ponorkovej choroby, najcastejsie
sa objavujucej v malych, od vonkajsieho sveta izolovanych skolskych spolocenstvach.
Produktom vzduchu je vietor, bez ktoreho sa v skole ani listok nepohne. Okrem atramentu
jedinou, zakonom tolerovanou tekutinou v ekosysteme je voda. Je sice pre zivot nevyhnutna,
ale v pripadne rozpadnuteho vodovodneho potrubia je hlavnou pricinou financneho zrutenia
ekosystemu. Zdrojom svetla a tepla su elektrarne a plynarne. Na rozdiel od Slnka sa ich
zanik v najblizsej buducnosti nepredpoklada. V davnej geologickej minulosti bol system
primarnym zdronom svetla poznania a sekundarnym zdrojom tepla rodinneho krbu. Takmer cely
povrch pokryva zivna poda pre sirenie myslienok, informacii, taranin, intrig a
podrazackych kampani. Mineralna zlozna je zastupena pestrou paletou zlcnikovych a
oblickovych kamenov. Ich hojny vyskyt je logickym dosledkom zivotneho stylu dospelej casti
skolskej populacie.
Zakladnou jednotkou zivej zlozky systemu je jedinec. Dominuje druh clovek rozumny,
v dvoch modifikaciach ucitel a ziak. Z uspornych dovodov sa venujme najma tomu
prvemu. Niekedy viac, niekedy menej uspesne plni v systeme rolu producenta. Podla potreby
striedavo prikazuje, prosi, drezuruje, utoci, brani sa a vo vhodnom okamihu uci.
Tvori pomerne nudnu stereotypnu populaciu, ale najdu sa aj vynimky. Glacialny relikt je
ucitel, ktory svoj pedagogicky vrchol dosiahol este za Husaka. Endemit je domaci ucitel,
ktory kazdu volnu hodinu odbieha podla potreby, bud podojit kozy, alebo pozriet, ci sa
este neteli krava. Imigrant je spravidla byvaly inzinier. Vnasa do zaobleneho skolskeho
spolocenstva hrany, priamky, usecky, ostre a tupe uhly. Jeho priestorovou nikou je
prevazne matematika. Pri nahodnom opusteni svojej niky mu v skole hrozi zahuba. Ekosystem
ma aj svojich neprajnikov. Patri medzi nich ambiciozny, ale zle informovany rodic,
komunalnou politikou frustrovany poslanec, alebo napriklad bezdovodne optimisticky
naladeny starosta. Predatorom v ekosysteme je inspektor.
System predstavuje zlozity prepletanec vztahov, ktorym sa odborne hovori
potravinova siet. Nevyhnutnym prostriedkom pre ziskanie potravy su peniaze. Je historicky
dolozene, ze od okamihu, ked sa system zacal zaludnovat jedincami prevazne jedneho
pohlavia, peniaze sa z neho zacali vytracat. Tento jav uz v davnej minulosti dostal nazov
skolska politika statu. Chronicky nedostatok financnych prostriekov v systeme vyvolal novy
jav vyrazne teritorialne spravanie dospelych jedincov. Citlivym cuchom mozno
zachytit mnozstvo pachovych signalov. Hla, tu si niekto ocikal zaujmovy kruzok, tam zas
vyucovaci predmet, aj takmer vsetka nova skolska technika je uz ocikana. A ked zacujes
vystrazne bubnovanie po ucitelskej hrud, neostava nic ine, ze vzlietnut na najvyssiu
haluzku a vytrvalo notit svoju obohranu pesnicku s nadejou, ze aj tvoj klobuk sa predsa
len raz naplni. Ucelove spravanie alfa jedincov v populacii ma vyrazny vplyv na jej
pocetnost. Stav pohody alfa jedinca je totiz zavisly od primeraneho poctu submisivnych
spolocnikov, a tak pocetnost dospelej populacie, napriek nepriaznivym podmienkam nikdy
neklesa.
Nakoniec, predsa sa len patri venovat par slov aj tym druhym. Jedinec ziak.
Bytost dynamicka, nevypocitetelna. Na prvy pohlad vyznacujuca sa programovym nezaujmom o
nas a nase zufale snazenie. V skutocnosti vsak bystry pozorovatel a neuprosny kritik
nasich slabosti a zlyhani. Ziaci su nevyhnutnou podmienkou existencie a zaroven aj hybnou
silou skolskeho ekosystemu. Prisudili sme im rolu konzumentov, ale dnesna doba hovori
nie. Problem je v tom, ze nas to zaskocilo. Mladych i starych zaroven. My si vsak
sedime a namiesto hladania rieseni nadavame na kdekoho alebo spominame na stare zlate
casy. Nie tak davno sme sa stali sucastou globalneho ekosystemu bez toho, aby sme vedeli
ako funguje. Teraz sa pravidla hry ucime, takpovediac, za jazdy. Vselico nas uz stihlo
poriadne prekvapit a este aj prekvapi. Minuly rezim nam na sachovnici zivota prisudil rolu
pesiakov. Aj preto dnes poniektori dokazeme v jednom kuse civiet spolu s davom na hlupe
reality sou. Chceme mat, alebo byt? Chceme kulturu zivota, alebo smrti? Klimax,
alebo totalne zrutenie? Kam kracas ekosystem skola?
Peter Navoy |