Stanovisko |
Rozsirene zasadnutie Predsednictva Okresneho vyboru Zvazu
protifasistickych bojovnikov v Brezne uskutocnene 24. februara tymto ostro protestuje
proti uzneseniu Mestskeho zastupitelstva v Ziline zo dna 17. februara o umiestneni
pamatnej tabule s portretom Jozefa Tisa na Katolickom dome v tomto meste. |
Toto rozhodnutie povazuje za hrube porusovanie zakona zakazujuceho propagaciu
fasizmu. Je to rozhodnutie, ktore je urazkou slovenskych obeti holokaustu, a to len kratko
po tom, ako NR SR prijala zakon o odskodneni tych, ktori deportacie a prenasledovanie
prezili a je aj urazkou tych, ktori proti vtedajsiemu rezimu povstali v SNP. Pocas druhej
svetovej vojny bolo nasilne odvlecenych a nasledne usmrtenych vyse 60 tisic slovenskych
zidovskych obcanov a za ich smrt nesie spoluzodpovednost prave prezident prveho
slovenskeho statu Jozef Tiso. Argumenty, ze Tiso volil mensie zlo a neposlal na smrt uplne
vsetkych slovenskych Zidov, nie su dovodom na vyvesenie pamatnej tabule a uz vobec nie na
obhajobu jeho osoby ci rezimu.
Rozhodnutie Mestskeho zastupitelstva v Ziline tymto legitimuje odkaz totalitneho
rezimu, potlacania ludskych prav, rasizmu, antisemitizmu a poskodzuje povest nasej krajiny
v case, ked sa zacinaju rokovania o vstupe Slovenska do Europskej unie. Tento cin je v
rozpore s demokratickou a protifasistickou tradiciou, na ktorej budujeme Slovensku
republiku. Sme toho nazoru, ze tymto kontroverznym rozhodnutim doslo k podozreniu z
trestnych cinov podpory a propagacie hnuti smerujucich k potlacaniu prav a slobod obcanov
i podnecovanie, a preto by mal stat prostrednictvom prokuratury prijat patricne opatrenia.
Verime, ze obcania nasej krajiny zdvihnu svoj hlas na obranu demokracie,
tolerancie a humanity a zabrania tak zneucteniu pamiatky holokaustu a tymto ich zaroven
vyzyvame, aby sa k nasmu protestu pripojili.
Predsednictvo OV SZPB
v Brezne rozsirene
o historicko-osvetovu komisiu |
Jaskyna mrtvych netopierov |
Vsade je sneh, vonku vladne zima, no ani sa nenazdame, pridu
jarne a po nich krasne slnecne letne dni. A co s volnym casom? Stravit ho pozeranim na
televizor, ci lenosenim v izbe, ked sa vonku na nas usmieva zlatiste slnko? Ste milovnikmi
turistiky a prirodnych kras? To by ste pocas letnej sezony nemali vynechat navstevu
Jaskyne mrtvych netopierov, ktora bola objavena v roku 1981 breznianskymi speleologmi. Ide
o tretiu najhlbsiu (-310 m) a tretiu najdlhsiu (9 km) jaskynu na Slovensku.
Jaskyna sa nachadza uprostred Slovenska v centralnej casti hrebena Nizkych
Tatier v Dumbierskom vysokohorskom krase. K jaskyni sa dostanete z juznej strany od obce
Bystra autom alebo linkovym autobusom z Brezna na Trangosku alebo Srdiecko. Z Trangosky
trva cesta priblizne hodinu horskym chodnikom veducim na chatu pod Dumbierom.
Ake zaujimavosti ponuka svojim navstevnikom? Napriklad vyskyt vulkanickych
hornin kriedoveho veku vovrasnenych do vapencoveho suvrstvia. Objavuju sa v jaskynnych
chodbach na viacerych miestach a upozornuju na seba cervenohnedou alebo zelenou farbou.
Vulkanicka hornina obsahuje sosovky achatov bieloruzoveho odtiena. Hlboko zvrasneny
vapencovy masiv Kozich chrbtov obsahuje vo svojich utrobach mnozstvo chodieb v doposial
znamych strnastich poschodiach a dvoch paralelnych vetvach. Najvacsi podzemny priestor -
Bystricky dom sa nachadza na 7. poschodi v hlbke 180 metrov. Jaskyna ma priemernu teplotu
+3,5 stupna Celzia. Niektore zaladnovane casti dosahuju celorocny priemer len +1 stupen
Celzia. Prudenie vzduchu vdaka otvorenosti systemu dosahuje 5m/s.
Mozno si kladiete otazku: "Preco dostala nazov Jaskyna mrtvych
netopierov?" Jaskyna bola pomenovana podla nalezov netopierich kosticiek,
nachadzajucich sa takmer vsade. Ich vek sa odhaduje az na 6000 rokov. Aj dnes mozeme v
okrajovych castiach jaskyne najst kostrove zvysky kun, medvedov, ba dokonca aj koz. Pred
navstevou jaskyne nesmieme zabudnut, ze sa nachadza vo vysokohorskom terene. A tak sa
pozaduje nielen dobra horska obuv, ale aj dobra fyzicka zdatnost. A tu mozeme pomaly zacat
nadobudat i hned!
Martina Liskova |
|
Snimka: Ferdinand Hrablay |
Horehronske muzeum v Brezne spristupnilo vo stvrtok 2.
marca vystavu Caro a krasa dreva v tvorbe Mariana Miklosa a Pavla Duriancika. Navstevnici
si v budove na Nam. gen. M. R. Stefanika c. 13 az do konca marca mozu pozriet drevene
plastiky a reliefy obidvoch autorov.
Marian Miklos, rodak z Brusna, sa vyrezavaniu a malovaniu venuje uz od detstva.
Zacal roznymi figurkami a malovanim kulis pre svoje babkove divadlo. Laska k drevu a
platnu ho neopustila do dnesneho dna. Od roku 1974 je clenom Banskobystrickych amaterskych
vytvarnikov a v roku 1990 sa stava clenom zdruzenia nezavislych vytvarnikov Artefakt
Bratislava. Zije a tvori v Banskej Bystrici. Autor sa venuje tvorbe drevenych plastik, kde
sa stava dominujucou temou zena a materstvo v polohe istej symboliky, ale aj motiv
Ukrizovania nesuci vela vyznamov.
Pavol Duriancik, narodeny tiez v Brusne, sa dostal k drevu uz v detstve, ked sa
ako mladsi pozeral na pracu svojho bratranca Mariana Miklosa a tam niekde sa zrodila jeho
laska k drevu. Praci s tymto materialom sa intenzivnejsie venuje od konca 60. rokov.
Najskor robil drevene plastiky, neskor zacal vyrezavat reliefy z lipoveho dreva.
(hp) |
Stretnutie s podpredsedom vlady
Aktualne ekonomicke problemy a buduci vyvoj ekonomiky Slovenskej republiky nie
je lahostajny ani ziakom Stredneho odborneho ucilista strojarskeho v Brezne. Dokazom toho
su prace, ktorymi sa zapojili do sutaze vyhlasenej podpredsedom vlady pre ekonomiku Ivanom
Miklosom o najlepsiu esej na temu Vizia slovenskej ekonomiky pre 21. storocie s podtitulom
Ako si predstavujem hospodarsku politiku Slovenska.
Vyvrcholenim sutaze bolo jej slavnostne vyhodnotenie, ktore sa uskutocnilo
zaciatkom februara v Miestodrzitelskom palaci v Bratislave. Stredne odborne uciliste v
sutazi reprezentovali ziaci Ondrej Hlavacik, Peter Siman a Peter Vlcek, ktori boli pozvani
na osobne stretnutie s podpredsedom vlady Ivanom Miklosom. O ucast ziakov na slavnostnom
vyhodnoteni sa osobne postaral riaditel skoly Ing. Jozef Dudas. Stretnutie prebiehalo v
prijemnej atmosfere a z ust podpredsedu vlady odzneli slova vdaky za zaujimave a podnetne
myslienky, ktore v esejach nasiel. Chlapci zo stretnutia odchadzali spokojni a povzbudeni
do novych tvorivych cinnosti. Usilie ocenil aj riaditel SOU, podakoval im za reprezentaciu
skoly a prislubil, ze i nadalej bude podporovat aktivity, ktore prispeju k rozvoju
vedomosti a zrucnosti ziakov, k spokojnosti pedagogov a k propagacii dobreho mena skoly.
Ing. T. Pohorelcova
Aj v Brezne bude Billa
|
Skalka. Budova, ktora u nejedneho Breznana vyvolava nemilu predstavu.
Prinasame dobru spravu! Tento chatrajuci objekt coskoro zmizne a na jeho mieste vyrastie
supermarket Billa. Spolocnost BILLA REALITY SLOVENSKO, spol, s r. o., Bratislava
splnomocnila 28. februarom na vykonanie buracich prac firmu TriStav, spol. s r. o. Banska
Bystrica, konatela ktorej Ing. Martina Mocariho sme poziadali o kratky rozhovor.
|
- Preco prave na mieste Skalky?
- Billu sme postavili uz v Banskej Bystrici, v Lucenci a v Topolcanoch, cize
mame uz svoje kontakty. Vedeli sme, ze podobny zamer ma tato spolocnost aj v Brezne, a tak
sme sa s architektom Brezna Ing. Janom Kralikom pokusili najst vhodny priestor. No a
Skalka bola na to idealna.
- V prvej faze sme dostali doveru v tom, ze mame splnomocnenie na buracie prace,
potom pride na rad vypracovanie projektov a vydanie stavebneho povolenia. Stavebne
povolenie by mohlo byt koncom maja, v juli a v auguste by prebiehala vystavba a v
septembri by to mohlo byt hotove. Samozrejme, ze to nie su konecne terminy, vsetko je len
v polohe planov. Po odsuhlaseni typoveho projektu tejto stavby architektom mesta ho moze
vasa redakcia uverejnit, aby citatelia videli ako to bude po dokonceni vyzerat.
- Takato stavba urcite prinesie aj nove pracovne prilezitosti.
- Pracovne prilezitosti vytvori samotna Billa, ktora sa obrati na urad prace a
ten urcite vyhlasi konkurz na nejake pracovne miesta.
(r) |
"Je tu, je tu karneval, detsky karneval, hadaj kto je kralovna a kto
kral..."Touto piesnou deti Materskej skoly v Zavadke nad Hronom zacali svoj
fasiangovy karneval. V tanci sa mihali vily, striga, princ, princezna. O zabavu sa starali
gasparkovia, veselo si poskakovali rozne zvieratka. Objavili sa aj netradicne masky, ako
duch Casper, Batman, strom zivota - bolo na co pozerat. Vdaka rodicom a sponzorom boli
vsetky masky odmenene. Aj ked financna situacia je velmi zla, na deti nezabudli firma
Riwerk Ing. J. Oravkin a J. Riapos, obchod Garant, za co im v mene deti dakujeme. Po
sladkom obcerstveni zabava pokracovala spolocnym tancom deti a rodicov. Uz teraz sa tesime
na originalne napady novych masiek v nasledujucom roku.
Kolektiv uciteliek |
|