Takto reaguje väčšina slovenskej populácie. Delená strava v nej vyvoláva predstavu diéty, ergo odopierania či seba trýznenia. Vyvoláva na Ohmy nemerateľný odpor a odmietanie nepoznaného. Ak ste o delení stravy počuli len okrajovo a chcete sa dozvedieť, prečo je vlastne pre naše telo prospešná, čítajte ďalej a skúste aspoň jraz zmeniť svoj jedálniček. Tí, ktorí o tom nechcú ani počuť, nech preskočia nasledujúce odseky a skúsia rovno recepty. Verím, že ich nesklamú. Prečo áno delenej strave? Výskumom v tejto oblasti sa venovalo a venuje veľa ľudí na vedeckej či amatérskej úrovni. Sú aj takí, ktorí na tom založili celkom dobrý biznis. Odpustite mi veľké zjednodušenie a laický výklad, ale takto to vidím ja. Jesť potrebujeme. Z potravy naše telo získava energiu pre svoje správne fungovanie. Každú zložku potravy treba rozložiť kvôli tomu, aby sa zmenila jej chemická štruktúra na takú, ktorú vie naše telo prijať. Telo si potom ako stavebné kamene skladá chemické látky podľa vlastného vzoru. Potrava ako taká - je rôznorodá, ale v podstate sa vždy skladá z troch zložiek – sacharidov, bielkovín a tukov. Každá z týchto zložiek sa v ľudskom tráviacom trakte rozkladá, na inom mieste, pôsobením odlišných chemických látok. Štartuje už v ústach, kde pôsobením zväčša enzýmov začína trávenie (odborne štiepenie) sacharidov. Toto prebieha v zásaditom prostredí. Trávenie bielkovín nastáva najmä v žalúdku, za výdatnej asistencie kyseliny chlorovodíkovej a ďalších enzýmov, aktívnych v kyslom prostredí. Tretia fáza prebieha v hornej časti tenkého čreva, kde sa dokončieva štiepenie predchádzajúcich dvoch zložiek a nastáva štiepenie tukov. Pokiaľ bola potrava nesprávne skombinovaná z bielkovín a sacharidov, tráviace šťavy, namixované na chemicky nedefinovateľný kokteil, spôsobujú tráviacim orgánom chaos a vyvádzajú ich z rovnováhy. Tým zaťažujú celý systém a vyvolávajú prvotné problémy ako pocit plnosti, prílišné grganie, pálenie záhy a nadúvanie. Druhotným problémom je priveľké zaťaženie orgánov ako je pankreas, žlčník, pečeň alebo obličky, ktoré majú veľa práce s odstraňovaním škodlivého „odpadu“, vznikajúceho pri zložitej chemickej reakcii. Následkom toho sú mnohé civilizačné choroby – poruchy metabolizmu, cukrovka, obezita, ochorenie čriev, alergie. No a ako prevencia je dobre, keď sa potrava správne kombinuje – teda, že sa sacharidy oddelia od bielkovín, nekonzumujú sa spolu a že k jednej oddelenej zložke sa pridá takzvaná neutrálna príloha. Ako to v praxi vyzerá popisujú mnohé knihy, dostupné nielen v kníhkupectvách, ale aj na internete. Napríklad, že si k svojmu obľúbenému rezníku (ozaj, chutili vám kuracie nugetky?) namiesto obľúbených hranolčekov doprajete neutrálnu, teda zeleninovú prílohu. Okrem zeleniny v surovom stave, v podobe nepreberného množstva šalátov, to môžu byť aj ...

Karfiolové hranolčeky

Surový karfiol rozoberieme na ružičky a tie potom nakrájame na kúsky, s hranami približne 1 x 1 cm. Detailisti môžu namietať, že karfiolové ružice sa nedajú presne odmerať. V tom prípade nebuďte detailisti, rozmer si predstavte a nakrájajte ich približne. Na panvicu nalejeme trochu rastlinného oleja, olej rozpálime a naň dáme kúsky karfiolu. Kúsky na miernom ohni opekáme a podchvíľou pomiešame. Zdatnejší ich môžu aj efektne prehadzovať. Vôňa a do hneda opečené hrany prezradia, kedy môžeme karfiol vysypať z panvice na pijavý papier a osoliť.
Toľko jednoduchá verzia.
Gurmánsky zážitok z hranolčekov môže umocniť cibuľa, pokrájaná na kolieska a pridaná v okamihu, keď sa na hranolčekoch začnú zjavovať prvé zhnednuté hrany. V tom okamihu môžete pridať aj papriku (najchutnejšia je kapia), pokrájanú na rezance. Obe pridané zložky potom „dôjdu“ spolu s karfiolom. No a už obligátne – vylepšeniu chute rôznymi koreninami či bylinkami sa medze nekladú. Experimentujte, oplatí sa.

Pečená zelenina

Jednoduchšie to už ani nemôže byť. Na plech dáme kúsok oleja, na olej rôznu zeleninu, ešte kúsok pokvapkať olejom, posoliť a šup do horúcej rúry. Pod zeleninou rozumiem niečo v duchu – čo dom dal. Nie každá zelenina sa na pečenie hodí, v tomto prípade sa tiež oplatí experimentovať. Moja najobľúbenejšia kombinácia pozostáva z ružičkového kelu (ak sú ružičky väčšie, prekrojím ich na polovice), mrkvy a cukety (pokrájanej na kolieska), malých hlavičiek šampiňónov a celej hlavičky cesnaku (rozobratej na strúčiky, ktoré ošúpem). Zeleniny by mala byť len jedna vrstva. Túto vrstvu počas pečenia párkrát pootáčame, tento raz kvôli bezpečnosti prehadzovať neskúšame. A opäť nádherne zlatohnedý povrch a vôňa prezradia, kedy treba plech vybrať z rúry. Zeleninku opäť presunúť na odtučňovaciu procedúru na pijavý papier. Ako s ňou naložíte ďalej, záleží na vás, či ju zjete rovno z papiera alebo si ju dáte ako prílohu k niečomu inému.
Dobrú chuť



Autor (zdroj): Olga Čiefová