Naše malé Slovensko oplýva veľkým kultúrno-historickým bohatstvom v podobe hradov, zámkov a kaštieľov. Minulosť sa prihovára aj v našej blízkosti. Fascinujúci je pohľad na večerný vysvietený hrad Ľupča. Pôsobivý je pohľad z rozsiahleho ľupčianskeho námestia, bývalého kráľovského mesta, na zachovalé impozantné budovy. Sú jeho najvýznamnejšou dominantou. V čase svojho vzniku (1250) nebol hradom v pravom slova zmysle. Slúžil na ubytovanie kráľa a jeho veľkej poľovníckej družiny. Na hrade Ľupča sa majitelia striedali a dnes tu nenájdete historické nábytky, ani vzácne rodové obrazy či bibliotéku. Kamenné múry však skrývajú stáročné tajomstvá. Pohnuté dejiny sa podpísali aj na architektúre, ktorá menila svoju tvár. Tak, ako o všetkych fortifikačných stavbách, opradených tajomstvami podzemných chodieb - posledných únikových ciest, aj o hrade Ľupča kolujú legendy, ktoré však boli skôr výplodom bujných fantázií.
Deň 21. máj bol, ako každý iný, a predsa niečím výnimočný. Veľká skupina štyridsiatich podbrezovských dôchodcov sa vybrala na exkurziu do hradu Ľupča. Impulz prišiel najmä od tých, ktorí boli kedysi ako mladí chlapci študentmi, pripravujúcimi sa pre budúcu prácu v podbrezovských železiarňach. Bez finančnej náročnosti sme absolvovali pekný výlet. Vlak nás zaviezol do Ľupče a cesta na hrad bola príjemnou prechádzkou. Mnohí sa v spomienkach vrátili do čias minulých, sprítomnili si mladosť prežitú v škole a aj v internáte. Pekný deň sme prežili aj vďaka ústretovosti kastelána - Mgr. Petra Mosného a profesionálneho sprievodného slova Mgr. Katky Garčárovej, za čo im aj touto cestou ďakujeme.

S určitou tichou hrdosťou, že ešte patríme do tej veľkej a úspešnej rodiny železiarov, želáme všetkým, ktorí pod vedením generálneho riaditeľa Ing. Vladimíra Sotáka majú - s pohľadom do minulosti, budúcnosť hradu vo svojich rukách, nech sa im podarí dokončiť rekonštrukciu tak, aby hrad Ľupča nebol len pamätníkom zašlej slávy, ale dokumentom doby prítomnej i ľudí, ktorým táto súčasnosť nie je ľahostajná.