Zásluhou Ľudevíta Adamčíka vzniklo v Podbrezovej veľké hudobné stredisko, ktoré odchovalo v rokoch 1951 - 1964 desiatky mladých hudobníkov. Rozvinutý čulý hudobný život a účasť na prehliadkach, dostali podbrezovskú hudbu do povedomia odborníkov i verejnosti.
Po náhlej smrti Adamčíka (r. 1964) prevzal taktovku Alojz Šikula (1964-1972), ktorý rozpustil orchester a venoval sa iba dychovej hudbe. Jeho následníkmi boli Alfréd Šebesta (1972 - 1980), Imrich Gažovič (1980 - 1983) a 37-ročný Peter Zaoral (1983 - 1997). Posledne menovaný sa už v detstve venoval hre na lesnom rohu a klavíri, ktoré vyštudoval na konzervatóriu v Kroměříži. Od roku 1965 pôsobil vo Vojenskej hudbe v Banskej Bystrici ako hráč na lesný roh.
Každý zo spomínaných dirigentov znamenal pre podbrezovský hudobný život prínos, avšak koncertná činnosť i účasť na vyšších prehliadkach sa znížila. „Musel som začať odznova, ako všetci predo mnou, repertoár, noty, ľudia. Počul som o niekdajšom bohatom hudobnom živote v Podbrezovej, o množstve koncertov a podujatí. Veľmi som zatúžil znova to dosiahnuť, dal som si to za úlohu, stalo sa to mojím krédom, ale náročnejší koncertný notový materiál som v Podbrezovej nenašiel. Ako hudobník z povolania poznám množstvo nového i staršieho repertoáru v rôznych úpravách, poznám súčasný trend, mám možnosť čerpať z bohatého archívu vojenskej hudby, ochotne mi pomáha dirigent vojenskej hudby – Jaroslav Silvestr i dirigent dychovej hudby Selčanka – Miroslav Hlaváček. Pomáhajú mi vlastnou tvorbou i inštrumentáciou. Notový materiál ponúkajú aj ďalší súčasní autori. I sám si upravujem niektoré skladby pre naše potreby, aby sme si udržali trend modernej dychovej hudby, škoda len, že málo mladých má záujem rozšíriť naše rady. Podmienky sú tu dobré, treba len pokračovať v starých tradíciách,“ povedal svojho času Peter Zaoral. Mnohé zo svojich plánov a zámerov splnil. Pod jeho vedením sa v rokoch 1984 - 1988 podbrezovská dychová hudba stala vždy víťazom okresnej prehliadky a v roku 1986 získala tretie miesto na krajskej prehliadke. To im však nestačilo. Chceli a chcú získať viac. K spolupráci si prizvali aj speváčky Oľgu Mojžišovú, Zuzanu Šúňovú a Ing. Máriu Niklovú, aby mohli uvádzať v dychovej úprave hudbu opernú, na počúvanie i do tanca. Pomocným kapelníkom bol Milan Ľupták.
Autor (zdroj): Viera Kúkolová