V deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia došlo k oživeniu hudobného diania v Podbrezovej vznikom mažoretkovej a tanečnej skupiny pri ZK OZK KOVO, pod vedením Márie Weissovej a Miroslava Procházku.
Svedomitá príprava členov dychovej hudbe prinášala aj zaslúžené ovocie. Od roku 1984 bola podbrezovská dychovka pravidelne víťazom okresných súťaží. Absolvovala štyri nahrávky v Slovenskom rozhlase a osvieženie hudobníkom prinieslo aj účinkovanie v dvoch televíznych filmoch (Druhý dych a Zastavený čas, v réžii Tomáša Hučku). Na krajských prehliadkach v Lučenci, Handlovej, Turčianskych Tepliciach, Bojniciach, orchester vždy prekvapil svojím žánrom a novým repertoárom. Bratislavské vystúpenie dychovej hudby naznačilo, že orchester sa neuspokojí s účinkovaním len na domácom teritóriu. Vystúpenie v zahraničí sa stalo skutočnosťou v júni 1993, keď sa podbrezovský orchester zúčastnil festivalu rakúskych dychových hudieb vo Viedni. Okrem samotného koncertu v Prátersterne, nahrávaní pre rakúsku televíziu, účinkovala hudba na spoločnom koncerte pred viedenskou radnicou za účasti viac ako dvoch tisícok muzikantov.
Činnosť orchestra presiahla rámec regiónu. Stabilná a zlepšujúca sa úroveň hudby, najmä v tomto desaťročí, neunikla pozornosti republikových orgánov. Slovenským hudobným fondom bola v roku 1993 podbrezovskej dychovej hudbe udelená „Cena Karola Pádivého“, ktorú v prvých októbrových dňoch prevzal v Bratislave kapelník Peter Zaoral.
Pod taktovkou vynikajúceho kapelníka Petra Zaorala, získala hudba Cenu Karola Pádivého
