Ďalší veľký úspech dosiahla dychová hudba v roku 1996 na Pádivého Trenčíne. Hneď po premiére na tomto vrcholnom podujatí, bola Dychová hudba Železiarní Podbrezová zaradená do „strieborného pásma“. Bola to odmena za poctivú prácu, ktorú jej členovia odvádzali. Národno - osvetové centrum Slovenska poverilo Dychovú hudbu ŽP reprezentáciou v zahraničí. Účinkovala vo Viedni, Tótkomlose (Maďarsko), Sterzingu (Taliansko), Jastrzebii (Poľsko) a v nemeckom Bösseli.
Úspešné napredovanie pretrhla tragická smrť kapelníka Petera Zaorala a muzikantov Alojza Dürera a Radoslava Radakoviča, po automobilovom nešťastí v roku 1997. Po tejto udalosti nastali ťažké chvíle pre rozbehnutý život orchestra, ktorý opäť ožil príchodom kapelníka Pavla Šianskeho. „Nechceme iba brať, chceme aj dávať. Dávať ľuďom to, čo očakávali už ich predkovia pred sto šesťdesiatimi rokmi, keď túto dychovú hudbu založili. Verím, že v spoločnej snahe o udržanie a skvalitnenie orchestra to dosiahneme,“ povedal nový kapelník. Pod jeho vedením, za jeden a pol roka, získal orchester ďalšie ocenenia - druhé miesto na Eurofestivale v nemeckom Bösseli a zaradenie do „zlatého pásma“ na Pádivého Trenčíne v roku 1998. V tomto období mala dychová hudba 51 členov, z toho 23 zamestnancov železiarní, dvoch učiteľov, desať študentov, desať hudobníkov z okolitých obcí a šesť dôchodcov. Viac ako dvadsať rokov vtedy v orchestri účinkovali Ing. Milan Štulrajter, Vojtech Kotrán, Matúš Melicherčík, Peter Gregor, Miroslav Lehoczký, Richard Bunda st., Ondrej Čech, Matej Pecník, Jozef Turis starší a Ing. Jozef Turis mladší, Jozef Kučera a Ing. Jozef Bánik.
Spomienka na kapelníka Petra Zaorala z roku 1996
