Leto vrcholí. V domácnostiach hrkocú poháre na zaváranie, zháňajú sa viečka, vonia sladkokyslý nálev, sporáky sú stále pokvackané od lekváru. Chodí sa naboso, muži sa obliekajú (alebo skôr vyzliekajú) do tielok a trenírok, ženy, veliteľky domácností, zas do ľahkých šatových záster. Deti sú väčšinou v táboroch alebo u babky, v telke bežia samé otrepané reprízy, bulvár už pomaly nemá do čoho „pichnúť“. Skrátka, uhorková sezóna. Skvelá sezóna. Všade samé uhorky. Čerstvé a šťavnaté, nie ako tie povädnuté skleníkové neduživce, ktoré dostať po celý rok. Doprajme si ich. Nielen zavarené v skle, ale aj čerstvé, zvnútra aj zvonka. Uhorka je známa tým, že obsahuje okolo 95 percent vody. Vďaka tomu má mimoriadne osviežujúce účinky, ktoré oceníme najmä v horúčavách. Voda v uhorkách navyše obsahuje elektrolyty, takže ušetríme na nákupe tonizujúcich nápojov pre športovcov. Tých, ktorí počítajú každú kalóriu alebo joul, poteší informácia o mimoriadne nízkej energetickej hodnote, 13 kalórií na sto gramov. V uhorkách nájdeme aj vitamíny a minerály, ako napríklad draslík, vitamín B6, fosfor, železo, horčík a obsahujú relatívne veľa kremíka a fluóru, ktoré priaznivo vplývajú na vlasy, zuby a nechty. Podporujú aj vylučovanie moču. Nemali by sme ale zabudnúť, že uhorky spôsobujú nadúvanie, najmä keď sa dôkladne nepohryzú. Tí, ktorých trápia ochorenia žlčníka, črevné alebo žalúdočné problémy, by mali konzumovať uhorky len v menšom množstve. Vyhnúť by sa im mali ľudia trpiaci hnačkami, pretože pôsobia aj ako mierne preháňadlo. Ak vás tieto problémy trápia, skúste skrásnieť vďaka klasickej uhorkovej maske. Táto zelenina je totiž jedným z najlepších prírodných čistiacich produktov – tonizuje, hydratuje a napína pleť. Zároveň vyhladzuje povädnutú pokožku bez života. V prípade, že vás trápia pigmentové škvrny, siahnite práve po produkte s obsahom uhorky, pretože má zosvetľujúce účinky. Ak vás netrápia žiadne z horeuvedených zdravotných obmedzení, konzumujte uhorky denne. Len tak pokrájané, so šupkou či bez nej, ako súčasť rôznych zeleninových šalátov, na maslovom chlebe, zapekané alebo v omáčke. Určite má každý svoj vlastný recept na využitie úrody zo záhradky. Mňa pred viacerými rokmi zaujal šalát „zaziky“ (v origináli uvádzaný ako „tzatziky“). Teda zaujal ma skôr balíček korenia, na ktorom bol napísaný aj recept. Balíček som kúpila, recept vyskúšala, a „nic moc“. Ďalej som si robievala balkánsku letnú klasiku, až som jedného dňa obedovala v originálnej gréckej reštaurácii. To, čo som tam jedla ako „zaziky“, ma očarilo. A ani náhodou sa to nepodobalo na moju „zazikovú“ domácu prvotinu. Trochu som popátrala v medzinárodných kuchárkach, knižných aj internetových, a pomerne jednoducho som sa dopracovala k receptu na tento šalátový skvost. Príprava „zazikov“ je nenáročná na skúsenosti, suroviny či prácnosť, ale náročná na čas. Neponáhľajte sa, stredomorsky sa uvoľnite a môžeme sa dať do prípravy. Prvé, čo treba urobiť, je ošúpať uhorku a nastrúhať ju na strúhadle, ktoré moja sestra volá „veľká slzička“. To je to, na ktorom sa strúha napríklad tekvica do prívarku alebo jablká do štrúdle. Postrúhanú uhorku osolíme a necháme odpočívať. Ďalšou vecou, ktorú je potrebné urobiť, je nechať odkvapkať biely jogurt. V niektorých obchodoch už dostať aj grécky jogurt, ktorý je na prípravu „zazikov“ najvhodnejší, ale môžeme použiť akýkoľvek tučnejší biely jogurt, samozrejme bez príchute. Na jednu uhorku jeden téglik. Do sitka rozprestrieme čisté plátno (ja používam väčšiu vreckovku) a naň vyberieme jogurt, položíme do nádoby, do ktorej bude odkvapkávať prebytočná tekutina. No a necháme odkvapkávať. V Grécku tento proces údajne trvá celú noc. My si tento čas môžeme skrátiť, ale aj tak sa na krátky čas môžeme venovať napríklad manikúre, pedikúre, uhorkovej maske, klebeteniu po telefóne, čítaniu alebo aj všetkému naraz. Ak ubehla aspoň hodinka, skúsme plátno s jogurtom vyžmýkať. Budete prekvapení, koľko tekutiny je v jogurte. Správne odvodnený jogurt by mal mať podobu hustejšej pasty. Túto dáme do misky, pridáme prelisovaný strúčik cesnaku (silnejšie nátury aj viac, podľa chute) a posekaný kôpor. Kôpor je však pomerne kontroverzná ingrediencia. Pokiaľ patríte k tým, ktorí ho do úst nedajú ani po tvrdom mučení, vynechajte ho. Pokiaľ ale kôpor patrí k vašim obľúbeným ochucovadlám, pridajte si ho podľa uváženia. V mojom prípade je to veľa, riadne kopcová polievková lyžica jemne nasekaného kôpru. No a teraz uhorky. Tie sa, takisto ako jogurt, snažíme zbaviť čo najväčšieho množstva tekutín. Preto ich dáme na sitko, poriadne ich popretriasame a aj vyžmýkame rukou. Viem, že to vyzerá ako plytvanie tým, čo robí uhorku uhorkou, ale v „zazikoch“ robí voda neplechu. Dobre odvodnená uhorka sa prekvapivo scvrkne asi na štvrtinu pôvodného objemu. Pridáme ju do jogurtu, zamiešame a tým príprava „zazikov“ speje k zdarnému cieľu. Koncovkou je asi lyžica kvalitného olivového oleja, ktorým pokvapkáme povrch. „Zaziky“ môžeme zajedať len tak chlebom, chlebovými plackami, môžeme nimi doplniť každý piknikový stôl, grilovačku či slávnostnú tabuľu. Skúste, určite neobanujete.

Autor (zdroj): Olga Čiefová