20.7.2023 11:03:21
Ako dlho uschovávať doklady o úhrade






Kúpa tovaru v obchode, zaplatenie spotreby elektrickej energie, či plynu..., všade tam sa stretávame s otázkou, ako dlho je potrebné uschovávať doklad o zaplatení. Keďže to žiaden právny predpis nestanovuje, je na každom z nás, či si doklad o zaplatení odloží, alebo ho zahodí. Ten druhý príklad je samozrejme lepšie neskúšať. Aká je teda ideálna doba a prečo? Vo všeobecnosti sa odporúča uschovať doklad o zaplatení najmenej tri roky.
V prípade platieb za dodávku služieb, napr. elektrická energia, voda, plyn, káblová televízia a pod., či úhrady nájomného, je v záujme každého jedného odložiť si doklady potvrdzujúce dané úhrady. Môže sa totiž stať, že inštitúcia, ktorej zaplatíte, platbu "stratí", príp. ju v dôsledku rôznych chýb nedokáže identifikovať. V prípade, že vás inštitúcia vyzve uhradiť nedoplatok, bude na vás, aby ste preukázali realizáciu platby. Uschovanie dokladu o zaplatení je rovnako dôležité z dôvodu preukázania kedy k úhrade došlo, či nebol platiteľ prípadne v omeškaní.
V prípade kúpy tovaru v obchode sa odporúča uschovať doklad o kúpe minimálne na dobu trvania záruky. Ak nejde o veci, ktoré sa rýchlo kazia, alebo o použité veci, zodpovedá predávajúci za chyby, ktoré sa vyskytnú po prevzatí tovaru v záručnej dobe. Záručná doba je 24 mesiacov. Ak ide o použitú vec, kupujúci a predávajúci sa môžu dohodnúť aj na kratšej záručnej dobe, ktorá však nesmie byť kratšia ako 12 mesiacov. Pri veciach, ktoré sú určené na to, aby sa užívali dlhodobo, ustanovujú osobitné predpisy záručnú dobu dlhšiu ako 24 mesiacov. Záručná doba presahujúca 24 mesiacov sa môže týkať napr. len niektorej súčiastky veci. Predávajúci je povinný poskytnúť záruku písomnou formou - záručný list. Ak to povaha veci umožňuje, postačí namiesto záručného listu vydať doklad o kúpe.
Nakoľko žiaden právny predpis nestanovuje čas, do kedy by si platiteľ mal doklad o úhrade ponechať, odporúča sa uschovať doklady počas plynutia premlčacej doby, a krátko po nej. Po uplynutí premlčacej doby, by ste v prípade súdneho konania mohli vzniesť námietku premlčania, žalobca by tak nebol úspešný. A prečo doklad uschovať aj na nejaký čas po uplynutí premlčacej doby? Pretože medzi podaním žaloby na súde a jej zaslaním odporcovi - teda spotrebiteľovi - môže uplynúť aj niekoľko mesiacov.
Dĺžka premlčacej doby je vo všeobecnosti tri roky. Je tomu tak napríklad v prípade úhrad nájomného, úhrad za služby spojené s užívaním bytu, ako aj pri ďalších bežných platbách, ako poplatky za energie, káblovú televíziu, stravovanie a pod. V prípade platieb, ktorých úhrada sa riadi Obchodným zákonníkom (ide najmä o platby súvisiace s podnikaním, ale napr. aj platby vyplývajúce zo zmlúv, v ktorých sa spotrebiteľ dohodol na aplikácii Obchodného zákonníka na zmluvný vzťah), je všeobecná premlčacia doba štvorročná.
Premlčacia doba v bežných prípadoch, začína plynúť nasledujúcim dňom po dni splatnosti danej platby. V praxi to znamená, že inštitúcia, ktorá tvrdí, že platbu neobdržala, má tri roky odo dňa splatnosti faktúry na to, aby si zaplatenie požadovanej sumy uplatnila na súde (musí podať žalobu). Ak by tak spravila neskôr, môžete sa úspešne brániť vznesením námietky premlčania. Takže kúsok námahy, spojený s odkladaním dokladov o zaplatení, určite stojí zato.






Autor (zdroj): Mgr. Oľga Molčanová