20.7.2023 11:03:21
NsP, n.o.: Do verejného zdravotného poistenia zisk nepatrí


S MUDr. Antonom Bučkom, riaditeľom NsP, n. o. v Brezne, na aktuálnu tému:



Vzhľadom na pretrvávajúce problémy v zdravotníctve, štyri subjekty regiónu vytvorili projekt transformácie NsP v Brezne na neziskovú organizáciu. Odvtedy uplynulo šesť rokov. Ako hodnotíte tento krok z dnešného pohľadu?
- Na úvod treba povedať, že pokiaľ fungovalo naše zdravotnícke zariadenie ako štátna príspevková organizácia, tiež sa jej nedarilo zle. Od štátu sme získali tridsaťsedem miliónov korún na zastrešenie celého areálu a päťdesiatdva miliónov korún na rekonštrukciu kuchyne a na vybudovanie práčovne (dovtedy sme museli bielizeň voziť do Banskej Bystrice).

Pre hľadanie formy odštátnenia sme sa rozhodli až potom, čo štát formou navyšovania osobných nákladov, najmä v predvolebnom období, vážne narušil ekonomiku zdravotníckych zariadení a vyrobil problém, s ktorým bolo treba počítať najbližšie dva roky. Nemala to byť vyslovene privatizácia, ale chceli sme dosiahnuť minimalizovanie podielu štátu na ekonomike zdravotníckeho zariadenia. Po dlhých úvahách vyšla najprijateľnejšie forma neziskovej organizácie.
Projekt vytvorilo päť subjektov. Štyri z regiónu, Železiarne Podbrezová a.s., ako tradičný sponzor nášho zariadenia, podieľajúci sa dlhé roky na rôznych aktivitách pomoci, okrem iného aj organizovaním spoločnej investície na zriadenie dialýzy. Druhým podnikom ovplyvňujúcim ekonomikou regiónu bola Petrochema Dubová, prizvali sme aj mesto Brezno a Občianske združenie zamestnancov NsP. Piatym je štát, ktorý sa prostredníctvom MZ SR stal navrhovateľom zmeny štátnej príspevkovej organizácie na neziskovú. Svoj vplyv na takto vzniknutú organizáciu zabezpečil vkladom majetku v hodnote stosedemdesiat miliónov korún a obsadením správnych orgánov.
Tým, že sa vo vedení nemocnice ocitli štyria zástupcovia regiónu, získali sme možnosť argumentovať štátu v správnych orgánoch o potrebách ďalšieho smerovania rozvoja odborných činností vyplývajúcich z potrieb nášho regiónu. Inak povedané, štruktúru neurčovali z Bratislavy, ale my, na základe konkrétnych požiadaviek regiónu.
Našim zámerom bolo konštituovať všeobecnú nemocnicu s pracoviskami, ktoré tu doposiaľ chýbali, ako napríklad neurológia s lôžkovým oddelením a psychiatria s lôžkovým oddelením. V tom čase sme zabezpečovali služby pre stotisíc obyvateľov, okrem šesťdesiatpäť tisíc v regióne sme poskytovali niektoré špecializované služby aj pre okres Revúca.
Prvým našim krokom bolo vybudovanie urgentného príjmu. V súčasnosti prevádzkujeme štyri uzly záchranného zdravotného systému. V druhej etape sme sa snažili zriadiť lôžkové oddelenia s minimálnymi nákladmi, zabezpečili sme rekvalifikáciu zdravotných sestier a usilovali sa o získanie kvalifikovaných odborníkov, primárov na tieto oddelenia.
Myslím si, že bilancovať po šiestich rokoch sa ešte veľmi nedá. Je to krátky čas na zhodnotenie, či to bolo správne rozhodnutie, najmä z pohľadu zamestnancov.
Prvé kroky boli limitované ekonomikou a ľudia si len pomaly zvykali, že tu už nie je socializmus. Dnes môžem konštatovať, že ich myslenie sa mení, začínajú sa správať ekonomicky, aj na nižších sférach riadenia začínajú rátať a je to poznať. Personál pochopil, že aj správanie voči pacientom musí byť iné.

Myslíte si, že pacienti začínajú pociťovať vyššiu úroveň starostlivosti? Ako je to s nadštandardnými službami?
- Ja ťažko dokážem posúdiť, či sa zvýšila úroveň starostlivosti, tú by mali hodnotiť pacienti. V hodnotení kvality slovenských nemocníc nás však jedna súkromná zdravotná poisťovňa zaradila medzi najkvalitnejšie a preto si myslím, že určite sme dosiahli krok vpred aj v tejto oblasti. Ťažko je posudzovať v tomto smere kvalitu. Skôr by som povedal, že musíme držať krok s trendom a tomu podriaďujeme svoje úsilie. A čo sa týka nadštandardných služieb, áno, zriadili sme nadštandardné podmienky za príplatok 250 korún, ale nejako využívané nie sú. Podľa mňa však nadštandard netvorí izba vybavená televízorom, sú to služby o ľuďoch. Za nadštandard považujem, ak nemocnica disponuje odborníkmi, ktorí včasnou a správnou diagnostikou posunú pacienta na špecializované pracoviská.


V médiách sa denne píše o problémoch v zdravotníctve. Ktorý označujete za kľúčový z dnešného pohľadu?
- Najväčším problémom sú ľudia, ľudia a ešte raz ľudia. Nepáči sa mi, že mladí lekári odchádzajú do zahraničia a vidine peňazí sú ochotní podriadiť aj svoju profesijnú hrdosť. Ak totiž doktor medicíny ide niekde umývať riady alebo strihať živý plot, nemyslím si, že by to mal byť v budúcnosti dobrý doktor. My, starší, na druhej strane máme právo dúfať, že ak odvádzame štátu dane, z ktorých študujú aj budúci lekári, raz nám poskytnú odbornú zdravotnú pomoc. Ak chce niekto odísť do zahraničia, mal by si na svoje štúdium prispievať, a naopak, ak lekár vyštuduje zo štátnych prostriedkov, mal by byť štátu niečím zaviazaný. Ak by mal povinnosť odpracovať päť rokov po skončení školy, verím, že pokiaľ bolo jeho rozhodnutie pre budúce povolanie správne, určite by neutekal preč. Obávam sa, že u zdravotných sestier je situácia podobná. Toto považujem momentálne za najväčší problém.


Ako hodnotíte spoluprácu so zdravotnými poisťovňami?
- Osemdesiat percent príjmov všetkých nemocníc pochádza zo zdravotných poisťovní. Už keď bol pluralitný systém a bolo ich trinásť či štrnásť, nepáčilo sa mi, že prevádzkové náklady boli ďaleko vyššie a na počet obyvateľov to bolo zbytočne veľa. V súčasnosti sa všade pretriasa otázka, či zisk patrí alebo nepatrí do verejného zdravotného poistenia. Niektoré subjekty tvrdia, že je to podnikanie ako každé iné a keď sa podniká, tak s cieľom dosiahnutia zisku. Môj osobný názor je, že do verejného zdravotného poistenia zisk nepatrí. Keď sa totiž robí rozpočet zdravotnej poisťovne, zakomponuje sa tam aj zisk, ktorý odchádza akcionárom a vlastne táto suma peňazí v systéme chýba. Každý sa musí sám rozhodnúť čo je správne, ale dávať peniaze, aby niekto za mňa určil, kde sa mám dať operovať, to sa mi nepáči.

Aké sú vaše predstavy do najbližšej budúcnosti?
- Legislatíva po osemdesiatom deviatom roku, keď sa začal vytvárať súkromný sektor, spôsobila, že títo lekári boli odmeňovaní na báze paušálu za pacientov. Tým vznikla situácia, že ich príjem dvakrát prevyšoval príjem lekárov v nemocnici. Medzi lekármi začali vznikať trenice. Mojím cieľom je dať týchto lekárov dokopy a preto som začal organizovať klinicko - patolologické semináre, na ktoré pozývame všetkých lekárov regiónu. Tam je priestor vydiskutovať si problémy na odbornej báze. Keď hovoríme o kvalite poskytovaných služieb, musíme si uvedomiť, že choroba nezačína vstupom pacienta do nemocnice. Zdravotnícke zariadenie je len vrcholom pyramídy, ktorú tvoria obvodní lekári a špecialisti v ambulanciách.
V najbližších mesiacoch plánujeme zveľadiť aj prostredie, budeme vymieňať okná, zatepľovať, prestavovať interiéry..., projekt je financovaný z fondov Európskej únie. V súčasnosti dokončievame digitalizáciu RTG pracoviska, verím, že dosiahneme úroveň špičkových rádiodiagnostických pracovísk. Dokončili sme nemocničný informačný systém, ktorý je prepojený od vrátnice až po riaditeľstvo.

Neuvažujete do budúcnosti využívať informačný systém aj v styku s pacientmi?
- Skôr by som si vedel predstaviť takúto komunikáciu obvodných lekárov so špecialistami a nemocnicou, ale o tom už nabudúce.


Predstavenstvo a Dozorná rada ŽP a.s. ďakuje personálu Nemocnice s poliklinikou, n. o. v Brezne za starostlivosť o zamestnancov Železiarní Podbrezová, jej dcérskych spoločností, a ich rodinných príslušníkov.



Ilustračné foto: O. Kleinová






Autor (zdroj): Mgr. Oľga Kleinová