Sú červené, chrumkavé, krásne voňajú, dobre chutia tak čerstvé, ako aj kuchynsky upravené na mnoho spôsobov. A navyše, dokázané sú aj ich priaznivé účinky na zdravie človeka. História ich pestovania siaha hlboko do minulosti, až na americký kontinent. Venovali sa mu Indiáni, ktorí sa stali primitívnymi šľachtiteľmi, vyselektovali rastliny s väčšími plodmi a ďalej ich množili. Do Európy boli dovezené v 15. storočí. Ak ste tipovali paradajky, trafili ste „do čierneho“. Červenú farbu dodáva plodom typické rajčiakové farbivo lykopén. Ten sa nachádza v tenkej vrstve pod šupkou, odtiaľ sa pri tepelnom spracovaní uvoľňuje. Preto napríklad kečup a ostatné výrobky z tepelne spracovaných paradajok, umožňujú organizmu absorbovať až trikrát viac lykopénu ako zo surových. Výskumy dokázali, že chráni organizmus pred rakovinou pľúc, kože, prostaty, tráviaceho traktu a prsníka. V paradajkách nájdeme aj flavonoidy a kyselinu kumarovú, ktoré sú prevenciou pred cievnymi ochoreniami, znižujú hladinu cholesterolu v krvi a pôsobia proti rakovinotvorným činiteľom. Majú tiež protizápalový účinok a chránia pred zvyšovaním krvného tlaku Zrelé paradajky majú príjemnú, sladkú chuť, pretože obsahujú ľahko stráviteľné cukry, teda fruktózu, glukózu a sacharózu. Sviežosť im dávajú organické kyseliny, najmä kyselina jablčná a citrónová. Podporujú trávenie a v črevách dokonca ničia baktérie. Z vitamínov je najdôležitejší betakarotén, ktorý sa v ľudskom organizme mení na vitamín A. Čím viac je ho v strave, tým lepšie funguje imunitný systém. Ani slnko tak nepoškodí pokožku ľuďom, ktorí majú tohto vitamínu dostatok. Paradajky sú ideálne pre všetkých, ktorí sa rozhodli znížiť svoju hmotnosť. Majú nízku energetickú hodnotu, pretože až deväťdesiat percent plodov tvorí voda. Okrem mnohých minerálnych látok a stopových prvkov obsahujú aj chróm, ktorý zaručuje dlhodobý pocit nasýtenia. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča zjesť jedenásť kilogramov rajčiakov na osobu ročne. Najvhodnejšie sú čerstvé, tak isto účinné sú však aj po tepelnom spracovaní. foto: Oľga Molčanová

Autor (zdroj): Mgr. Oľga Molčanová