20.7.2023 11:01:10
Kulinársky občasník: Cuketa


Úroda cukiet patrí k letným pohromám. Rastú ako z vody. Doslova! Ak zasadíte viac ako jeden koreň, keď začne dorastať, nestíhate s fantáziou, ako ešte by sa dali spracovať. Predsavzatie, že nikdy viac vám táto tekvicoidná rastlina už nebude zdobiť záhradu, vydrží tak do Vianoc a na jar opäť nejaké semienka zasadíte. A potom, presne ako ja, po známych a v časopisoch zháňate odpoveď na otázku, čo s nadúrodou cukiet? Mne sa takto podarilo zistiť, že kulinárski experimentátori ešte nie sú na vymretie a zohnať aj pár prekvapujúco dobrých receptov.

Prečo cuketa? Lebo je to univerzálna surovina na prípravu jedál od výmyslu sveta. A je aj ľahká a zdravá. Až 90 percent jej obsahu plodu tvorí voda. V nej sú rozpustené mnohé vitamíny a stopové prvky, ktoré sa nachádzajú vo vysokých koncentráciách aj pod šupkou. Preto je dobré konzumovať mladé plodnice spolu s ľahko stráviteľnou šupkou. Draslík, obsiahnutý v cukete, pôsobí na vylučovanie nadbytočnej vody z tela. Vláknina zas napomáha čistiť zažívací trakt. Cuketa má nízku kalorickú hodnotu a preto je obľúbená u tých, ktorí kalórie počítajú. Práca s ňu je ľahká a preto je obľúbená aj u začiatočníkov, ktorí v kuchyni ešte potrebujú mapu a manuál na obsluhu kuchynského náradia. Práve pre túto kategóriu mám nasledujúci recept.

Cuketa na papieri? Áno, lebo na papier sa neprichytí tak, ako napríklad na plech. A nepotrebujete ani kúsok tuku. Starý známy papier na pečenie dáme na mriežku, alebo na plytký plech, naň naukladáme asi 5 mm hrubé kolieska cukety. Dáme do vyhriatej rúry a pečieme. Dovtedy, kým povrch koliesok nezačne hnednúť. Čas pečenia využijeme na nasekanie čerstvých byliniek, ktoré dáme do misky, polejeme olivovým olejom (asi 1 a pol polievkovej lyžice na jednu strednú cuketu) a pridáme soľ. Mojou obľúbenou bylinkou je v tomto prípade rozmarín. Horúce upečené kolieska vysypeme do olejového základu, premiešame, a s chuťou konzumujeme. Samotné, s pečivom alebo ako prílohu k iným jedlám.

Považujete sa za kuchynských matadorov a horeuvedené je pre vás príliš jednoduché? Alebo máte radšej niečo viac prekombinované? Tak som niečo pripravila aj pre vás. Je to naozaj prekombinované, lebo konečná receptúra je výslednicou z viacerých receptov s tým, že niektoré ingrediencie som pridala, niektoré ubrala. V každom zdroji to bolo pod iným názvom. A ja som si (podľa starej mamy z otcovej strany) z toho urobila cuketovú točňu. Ale kľudne môžete toto jedlo volať cuketový nákyp alebo koláč.
Nastrúhame stredne veľkú cuketu. Stredne veľká je podľa mňa dorastenec asi do 20 cm. K tomu nastrúhame 2 – 3 stredne veľké zemiaky. Do zmesi pridáme 2 vajíčka, téglik kyslej smotany, približne 3 polievkové lyžice oleja a asi 5 polievkových lyžíc polohrubej múky. Dochucujeme soľou, korením, drvenou rascou, majoránom, sekanou petržlenovou vňaťou, oregánom, tymiánom alebo výberom z tohto zoznamu. Pridáme nadrobno nakrájanú menšiu cibuľku a pretlačený cesnak podľa chuti. Ja pridávam nakrájané a vo vlastnej šťave podusené šampiňóny. Namiesto nich to môžete skúsiť s pokrájaným a opečeným údeným mäsom, slaninkou či šunkou. Zmes dáme na vymastený plech a trištvrte hodiny pečieme. Upečený pokrm vykazuje dohneda upečený spodok a zlatý povrch, ktorý nakoniec posypeme strúhaným syrom podľa vlastného výberu a necháme roztopiť. S ochutnávkou odporúčam počkať do vychladnutia. Točňa je konzumovateľná aj na druhý deň studená, samozrejme len v prípade, že do druhého dňa zostala.






Autor (zdroj): Olga Čiefová