Za infláciu nebude zodpovedná nová mena, ale približovanie sa k základnej Európe. Príspevok eura k celkovému rastu cien by nemal presiahnuť pol percentuálneho bodu, ľudia to budú pravdepodobne vnímať inak.

Ich zaujíma najviac to, čo sa pre nich vstupom do eurozóny zmení. Strach zo zdražovania je podľa prieskumov našou najväčšou obavou. S istotou možno povedať, že ceny budú rásť aj po vstupe do eurozóny. Euro však nebude dôvodom drahších tovarov a služieb. Silnejšia koruna zlacňuje dovážané tovary, čo po prechode na euro už platiť nebude. Ceny po vstupe do eurozóny vzrastú tak, či tak. „Cenové približovanie Slovenska k úrovni západných krajín bude možné len vyššou infláciou ako v ostatných krajinách eurozóny, nie aj posilňovaním výmenného kurzu, ako dnes, hovorí Peter Gonda z Konzervatívneho inštitútu. Na Slovensku funguje voľná tvorba cien. To znamená, že vývoj cien tovarov a služieb závisí od konkurencie. Vo väčšine tovarov je konkurencia vysoká a pôsobí ako nástroj ochrany pred neodôvodneným rastom cien.

V niektorých službách však takáto situácia nie je. Ide najmä o služby, ktorých poskytovanie je nadviazané na špeciálne regionálne podmienky. Tu je konkurencia slabšia a vytvára väčší priestor na rast cien a na ich rozdielnosť nielen v porovnaní s inými štátmi, ale aj v rámci Slovenska.
Pre krajiny eurozóny, ktoré zaviedli euro do hotovostného obehu prvého januára 2002, odhadol štatistický úrad EU Eurostat príspevok na zavedenie eurových bankoviek a mincí k inflácii na 0,12 až 0,29 percentuálneho bodu. Celková inflácia pritom v roku 2003 bola 2,3 percenta.
Skúsenosti krajín terajšej eurozóny umožnili pripraviť stratégie a postupy na zníženie možných zdrojov zvyšovania cien pri zavedení eura na Slovensku. Medzi hlavné témy národného plánu na zavedenie eura patrí ochrana spotrebiteľa pred prípadným zneužitím menovej konverzie podnikateľmi a obchodníkmi na neodôvodnené zvyšovanie cien.
Prvou z postkomunistických krajín, ktorá vstúpila do eurozóny v roku 2007, bolo Slovinsko. Inflácia v Slovinsku rýchlo prelomila hranicu piatich percent a podľa údajov Eurostatu sa pohybuje na úrovni okolo sedem percent. Ľudia si viac vážia mince, mnohí si doteraz nenavykli na plné vrecká. Toliar bol totiž omnoho slabší ako euro, preto bola absolútna väčšina transakcií vykonávaná v bankovkách. Konverzný kurz bol 239,64 toliara za jedno euro.
Podľa portálu Euroactiv v tejto krajine zdraželi predovšetkým potraviny a takmer o desať percent medziročne šli osem mesiacov po prijatí eura hore ceny v reštauráciách a baroch. Vysoká inflácia v segmente potravín však v tom čase trápila aj iné krajiny, medzi nimi aj tie, ktoré sa nepripravovali na vstup do eurozóny.
Slovinskí predstavitelia najprv tvrdili, že príspevok eura k zrýchleniu inflácie bol na úrovni 0,2 až 0,3 percentuálneho bodu, neskôr sa začalo hovoriť o dvojnásobku tejto úrovne. Medzi najčastejšie spomínanými dôvodmi bol vysoký rast ekonomiky či investície do infraštruktúry.




Autor (zdroj): Hospodárske noviny