Takmer tri týždne trval pobyt cyklistov ŽP Šport, a.s., na africkom kontinente, kde absolvovali cestné preteky kategórie UCI. Trojica – Palčák, Víglaský a Fraňo, sa zúčastnila tohto podujatia ako výber Stredoslovenského regiónu, ktorý bol netradične vedený belgickým vedúcim Fredom Blankersom. Tím pre Slovensko priniesol z Afriky 60 UCI bodov, o väčšinu z nich sa zaslúžili práve podbrezovskí cyklisti. Podarilo sa im vybojovať jedno etapové víťazstvo (Palčák), dve druhé miesta (Víglaský), dve tretie (Fraňo, Víglaský) a v celkovom hodnotení Tour de Senegal obsadil Víglaský tretie miesto.

O tom, ako sa im darilo, aká je cyklistika v Afrike a s čím všetkým sa museli vysporiadať, nám povedali:

Ivan Víglaský
- Privítanie v Kamerune bolo príjemné, hneď na letisku bol pre nás vyhradený salónik, kde náš čakalo milé privítanie a prvý kontakt s médiami. Cyklistika sa v Kamerune teší veľkej popularite, tisíce fanúšikov lemuje trať a veľký záujem o ňu prejavujú médiá. Prológ v hlavnom meste Yaoundé sa tradične nesie v znamení veľkej šou, kde nesmie vyhrať nik iný, ako domáci pretekár. Kto však uvidí následné oslavy pochopí, prečo je tomu tak. Ďalšie etapy boli svedkami tvrdých súbojov, v ktorých mali tento rok najviac síl francúzski pretekári. No ani my sme nestáli v úzadí a na svoje konto sme si pripísali pár pekných výsledkov. Dobrý dojem z Kamerunu nám takmer pokazil šofér, ktorý nás viezol na vzdialené letisko, riadiac sa africkým „na všetko máme čas“. Jedine ochota pracovníkov Kenya airways, vybaviť nás aj dvadsať minút po uzavretí check-inu, nás zachránila pred zmeškaním lietadla. Letecká spoločnosť nám pripravila ešte jedno veľmi príjemné prekvapenie, vybavila a zaplatila nám nocľah v prestupovom meste Abidjan (Pobrežie Slonoviny), odtiaľ sme ďalej leteli do senegalského Dakaru. Tam nás už nečakalo žiadne vrúcne privítanie. Naopak, celá organizácia Tour de Senegal sa niesla v znamení neochoty a zlej organizácie. Menším nezmyslom bolo hneď konanie prvej etapy na samom juhu Senegalu, kde sme sa museli dopraviť štrnásťhodinovou plavbou na lodi. Mnohí tak na vlastnej koži pocítili účinky morskej nemoci. Po prvej etape, ktorá sa pre nezvládnutú organizáciu nezarátala do celkovej kvalifikácie, sme sa opäť plavili štrnásť hodín späť do Dakaru, kde sme mali deň voľna. Ďalšie etapy boli poznamenané veľkými horúčavami, silným vetrom a častými pádmi, no aj tu sme si pripísali nejeden pekný výsledok. Všetkých nás však sklamal prístup organizátorov, ktorých očividnou snahou bolo vytĺcť z pretekov čo najväčší kapitál a to práve na úkor pretekárov. Preto Tour de Senegal berieme ako dobrú skúsenosť, no v budúcnosti sa tu už cyklisti, reprezentujúci slovenské farby, asi tak skoro neukážu.

Martin Fraňo
- Veľmi som chcel dosiahnuť etapové víťazstvo. Viackrát som mal k tomu blízko, predovšetkým v tretej etape Tour de Senegal, kde som skončil piaty, no krátko pred cieľom som bol na vedúcej pozícii. Nakoniec mojim najlepším výsledkom bolo tretie miesto v piatej etape. Škoda, že som v niektorých dojazdoch nemal trochu viac šťastia, ktoré sa tento raz odo mňa odvrátilo. Vrcholom všetkého bola posledná etapa, v ktorej som sa v záverečných kilometroch zrazil s taxíkom, zničil si bicykel a nevyhol sa ani drobným zraneniam.

Jozef Palčák
- Zvlášť ťažké si bolo privyknúť na vysoké teploty. V Senegale sme jazdili v takmer 40 stupňových horúčavách. Preteky v Kamerune boli organizačne oveľa lepšie zvládnuté, ako tieto v Senegale. Ani deň pred štartom sme nevedeli, či sa pôjde prvá etapa podľa plánu. Jeden tím zmeškal štart úvodnej etapy a tak sa nakoniec nezarátala do konečného poradia. Nasledovná etapa bola netradičná v tom, že dojazd peletónu nestihli rozhodcovia. Z hromadného špurtu zachytili len prvých štyroch pretekárov, chýbala cieľová kamera, čo sa potom riešilo diplomaticky... V piatej etape som mal veľkú dávku smoly, keď som bol v nádejnom úniku, no pre tri defekty som sa prepadol do hlavnej skupiny. Mrzí ma zaváhanie v tretej etape, keď som nezachytil rozhodujúci únik a tým som klesol z popredného umiestnenia v celkovom hodnotení, no všetko sa mi vynahradilo v predposlednej etape, ktorú som za dobrej pomoci tímu vyhral. V spomienkach určite ostane aj štvrtá etapa, takmer 200 kilometrov dlhá, keď po dojazde do cieľa hrozilo, že budeme ubytovaní v „hoteli“ bez vody a elektriny. Vyjednávania s organizátormi trvali asi päť hodín, no nakoniec nám našli niečo lepšie.




Autor (zdroj): Martin Mikuštiak