Pripomeňme si sviatok zosnulých
|  | | Prvý november je Pamiatkou zosnulých. Tak ako iné sviatky, aj Pamiatka zosnulých má svoju tradíciu, líšiacu sa len rôznymi kultúrami a krajinami. Už v najstarších dobách bolo známe spopolňovanie a ukladanie popola do hlinených nádob, ktoré sa následne zakopali. V 7. storočí, vplyvom kresťanstva, Avari s úctou pochovávali svojich najmilších do mohýl. Neskôr do označených hrobov a modlili sa za zosnulých. Osobitný sviatok Pamiatku zosnulých zaviedol svätý opát Odilo z Cluny v roku 998. Nariadil, aby sa 1. novembra v kláštoroch jeho rádu rozdávali bohaté almužny a spievali žalmy za mŕtvych. |
Ráno 2. novembra sa slúžila zádušná svätá omša a dvanásti chudobní dostali obed. Vplyvom clunyjských mníchov sa táto spomienka počas 11. storočia veľmi rozšírila v celej západnej Cirkvi. Synoda v Trevíri v roku 1549 dovolila kňazom sláviť v tento deň tri sväté omše za zosnulých.
„Je taká chvíľa.
Skončí sa život, začne spomienka.
Vytryskne zo srdca ako utajený prameň
A rozlieva sa do dní...“
Zajtra si pripomenieme sviatok tých, ktorí boli a v našich mysliach zostávajú stále milovanými. Hoci pozemská púť pre nich skončila, „Dušičkové“ čaro cintorínov potvrdzuje, že nezostali zabudnutí, ale s láskou na nich spomíname - na ich život, úsmev, láskavé srdcia, na maličkosti, ktoré vo svojich mysliach opatrujeme.
K prejaveniu úcty netreba veľa, naše otvorené srdcia a zapálenú sviečku.
|
|
|
| |
| |
Autor (zdroj): Viera Kúkolová
|
