20.7.2023 11:00:56
Euro – info: V retrospektíve

Nie je tomu tak dávno, čo sme prekročili pomyselnú hranicu nového tisícročia. A opäť nás čaká ďalší dôležitý krok. Posledným dňom roka 2008 sa rozlúčime so slovenskou korunou a hneď od začiatku roka 2009 si budeme zvykať na nové platidlo – euro. Pre niekoho to nebude veľký problém, niekoho nová matematika potrápi viac. Vráťme sa však na chvíľu celkom na začiatok.

V encyklopédiách sa dočítame, že peniaze sú všeobecným ekvivalentom, formou hodnoty všetkých ostatných tovarov. Spočiatku to boli rôzne predmety, ktoré slúžili pri výmennom obchode, napríklad mušle, korálky, pierka, kamienky, kožušiny, dobytok - podľa miestnych podmienok. S rozvojom obchodovania sa vyvíjala aj forma platenia. Úloha platidiel prešla na kovy. Používalo sa železo, meď, striebro a zlato. Striebro a zlato postupne nahradili všetky ostatné predmety, používané ako platidlá, a stali sa monopolným peňažným tovarom vo svetovom meradle. Dostali štandardizovanú podobu čo do tvaru aj hmotnosti. Boli to rôzne krúžky, špirály, prúty a mince. Najviac sa osvedčili mince – a tak sa vlastne dostávame k prvým platidlám, ktoré nám už môžu pripomínať dnešnú podobu peňazí. Mince sa už odlišovali rôznymi značkami, symbolmi a obrazmi panovníkov. Papierové bankovky sa prvýkrát objavili v Číne, pôvodne ako potvrdenky za príjem mincí, ktorých bol nedostatok.
História peňazí je teda pestrá a veľmi dlhá, siaha až do doby kamennej a bronzovej. Nebolo tomu inak ani na našom území. Prenesme sa však až do obdobia od 4. do konca 1. storočia pred naším letopočtom. V tomto období sa aj tu začali raziť a používať prvé mince – keltské, s rôznymi figurálnymi, mýtickými, zvieracími a symbolickými motívmi. Asi najznámejšia je minca Biatec. Po príchode slovanských kmeňov až do začlenenia územia do Uhorského štátu žiadna domáca mena nevznikla, obchodovalo sa buď výmenným spôsobom, alebo sa používali byzantské, arabské alebo západoeurópske mince. Po vzniku Uhorska, po dosiahnutí určitého stupňa spoločenského vývoja, nastali predpoklady pre razbu uhorských mincí. Pričinil sa o to Štefan I. po svojej korunovácii v roku 1000 – známe sú jeho svätoštefanské denáre. Vznik mincovne v Kremnici, v ktorej sa razia mince dodnes, sa datuje od roku 1328.
Predchodcami papierových platidiel sa stali zmenky, ktoré slúžili ako písané potvrdenky, vydané za uložené mince. Prvé papierové peniaze zaviedla v habsburskej monarchii Mária Terézia v roku 1762. Vydala ich Viedenská mestská banka a nazývali sa Banco-Zettel. „Bankocetle“ boli nekryté štátne dlhopisy a ich neúmerné množstvo spôsobilo v roku 1811 štátny bankrot. Zásadnú peňažnú zmenu si vyžiadala priemyselná revolúcia. V roku 1892, za panovania cisára Františka Jozefa, bola zavedená korunová mena a peniaze boli kryté zlatom. Ako obchodná minca sa razili kremnický a rakúsky zlatý dukát, a táto mena bola platná až do rozpadu Rakúsko -Uhorskej monarchie v roku 1918. V nástupníckom štáte, Československu, začala platiť koruna československá, ktorá mala sto halierov. Rakúsko-uhorské bankovky boli stiahnuté a okolkované. Do novembra 1920 sa postupne vymieňali za národnú menu. Ďalšie menové reformy boli v roku 1945 a neslávne známa „mena peňazí“ v roku 1953. Dňa 1. januára 1993 došlo k rozdeleniu Českej a Slovenskej federatívnej republiky na dva samostatné štáty a 8. februára, kedy prebehla menová odluka, česko-slovenská koruna zanikla. Posledné československé bankovky stratili platnosť začiatkom roka 1994 a zvykli sme si na slovenskú menu. Vstupom do nového roka 2009 sa však rozlúčime aj s ňou a našim oficiálnym platidlom sa stane euro.





Autor (zdroj): Mgr. Oľga Molčanová