Jim Din je rodený Angličan, priamo z hlavného mesta hmly a premenlivého počasia, z Londýna. V našej spoločnosti učí angličtinu a svoju jazykovú predispozíciu už tri roky obohacuje o slovenčinu, ktorou hovorí takmer plynulo. Počas štúdií, či pôsobení v zahraničí sa naučil po španielsky, dohovorí sa v Nemecku, Francúzsku, či v Grécku. Dnes však žije na Slovensku a podľa jeho slov sa tak skoro odsťahovať nechystá.

Ako ste sa dostali k vyučovaniu angličtiny na Slovensku?
- Z Londýna som odišiel učiť angličtinu do Španielska, kde som však nenašiel prácu a ani vysoké teploty mi nerobili dobre, hoci mám tmavý typ pokožky. Preto som sa vrátil späť do Londýna, aby som sa fyzicky zotavil a „doma“ som spoznal moju manželku Luciu. Ona v Londýne pracovala, vzali sme sa a rozhodli sa ísť na Slovensko, robiť spoločnosť mojej svokre, ktorá v Banskej Bystrici žije sama.

Na Slovensku žijete už tri roky, zvykli ste si?
- Slovensko sa stáva nie druhým, ale mojim prvým domovom. Hoci som mal zo začiatku problémy s komunikáciou, aj mentalitou predpojatých ľudí, keďže vyzerám trošku ako vaši Rómovia (smiech). Hoci dodnes s mojou manželkou komunikujem po anglicky, pretože ona vie lepšie moju reč ako ja po slovensky, pomaly si zvykám aj na skloňovanie, ktoré mi robí najväčší problém. Váš jazyk je pre mňa výzvou a keď človek chce, je trpezlivý a snaží sa komunikovať, ide to.

			Jamil Din s manželkou Lucy učia v našej spoločnosti angličtinu Foto M. Jančovič

Dnes už Slovensko dobre poznáte. Aký bol váš prvý dojem po príchode do našej krajiny?
- V Anglicku bolo všeobecne známe, že za Nemeckom je všetko šedivé, bez farieb, bez života, bez energie. Ja pravda, že keď som videl panelovú výstavbu, nebolo to nič vábne, no zdanie klame. Vo vnútri ma šokovalo zariadenie – priestranný pestrý byt, drevená podlaha, kvety, čistota..., také byty majú v Londýne len bohatí ľudia. A to nebol len byt mojej svokry, ale všetky, ktoré som navštívil. No čo ma na Slovensku prekvapilo najviac zo všetkého, bolo ticho. V Londýne, Španielsku, Taliansku, všade je na uliciach ruch, ľudia komunikujú hlasno, no u vás to bolo čosi úžasné. Hoci Banská Bystrica nie je veľkomesto, na pešej zóne ľudia tak pokojne, tichučko chodia, žijú.

Zmenilo sa Slovensko vo vašich očiach od vašej prvej návštevy?
- Slovensko má dnes vynikajúce finančné prostredie a dobrú ekonomiku. Určite sú to pozitíva pre dnešnú generáciu mladých ľudí, ktorí tejto dobe rozumejú a vedia sa v nej „pohybovať“. No pre tých starších to je značný problém a ja nevidím nejaký fiktívny most medzi socializmom a kapitalizmom. V Londýne máme veľa kriminality, dravosť trhovej konkurencie občas nepozná hranice, no vy na Slovensku žijete oveľa viac spojení s prírodou. My (v Londýne, pozn. autora) sme tento dôležitý kontakt stratili. Tu stále dodržiavate úžasné zvyky, ako zabíjačky alebo zbieranie hríbov. Hovoril som už o otázke vašich príbytkov, ktoré sú komfortnejšie a luxusnejšie ako napríklad v Grécku, kde žije pohromade aj niekoľko generácií. Aj keď sú na Slovensku problémy myslím, že sa tu ľuďom vôbec nežije zle. Ja osobne by som sa už do Anglicka nevrátil, už by som nechcel žiť v Londýne

Spomínali ste Grécko. Viem, že ste tam boli aj s vašou manželkou učiť malé deti. Prečo práve Grécko?
- Grécko sme si vybrali kvôli nášmu snu sa tam raz odsťahovať. Hoci mne vyhovuje počasie a klíma aká je na Slovensku, oboch nás to ťahá viac na juh. Viete, grécka noc je úžasná, vonia kvetmi, morom, teplý vánok osviežuje. To je náš sen. Hoci zatiaľ ostávame na Slovensku, raz, až nasporíme dosť peňazí, sa tam, dúfam, dostaneme.

A čo Vianoce? Strávite ich na Slovensku?
- Samozrejme! Už sa na Vianoce veľmi teším. Nebudú prvé, takže viem, čo ma čaká. Príjemná atmosféra, veľa jedla, prechádzky, televízny program..., už sa neviem dočkať.




Autor (zdroj): Mgr. Marián Jančovič