Zhon každodenného života sa stupňuje a tento rok ušiel neskutočne rýchlo. Konštatujú to nielen ľudia v produktívnom veku. Čas je neúprosný a uteká ako mladým i starším. Blížiaci sa koniec roka poznamenáva stupňujúca sa nervozita z toho, čo sme ešte nestihli a samozrejme aj prípravy na najkrajšie sviatky v roku dajú zabrať. V práci dobiehame zameškané, doma upratujeme, nakupujeme a z mnohých úst počuť želanie „keby už bolo po nich“. Naopak, v okamihu, keď v kruhu rodiny zasadneme k vianočnému stolu, zapálime sviečky na vianočnom stromčeku, budeme si želať vianočnú pohodu po celý rok.

Nie všetci ľudia prežívajú nadchádzajúce sviatky pokojne a radostne. Mnohým chýba pri vianočnom stole drahý príbuzný. Veľa je aj takých rodín, ktoré budú za vianočným stolom neúplné preto, že ich rozdelila nenávisť a ani najkrajšie sviatky ich nedokážu priviesť k rodinnému krbu. Veľa detských očiek zostane pod vianočným stromčekom smutných, pretože ich rodičia stratili úctu k sebe, či z iného dôvodu sa rozišli. Najväčšie želanie ich detí, mať obidvoch rodičov pri sebe, už nemôžu splniť. Iní prežijú sviatky v nemocnici a veľa starých ľudí zostane v domovoch dôchodcov, pretože ich deťom sa jednoducho nehodia do programu.

Predvianočná atmosféra priam nabáda k dobrým skutkom a vzbudzuje chuť na prijímanie predsavzatí.



Autor (zdroj): Mgr. Oľga Kleinová