Vianoce v Európskej únii
Tradičné vianočné menu na Štedrý večer sa skladá z piatich až siedmich bezmäsitých jedál, ktorých základom je šošovica, fazuľa, ryža a kapusta.
 ČESKÁ REPUBLIKA
Vianočné sviatky našich susedov sú sviatkami detí a rodiny. Štedrý deň je dňom splnených želaní. Tým, ktorí po celý čas pôstili sa zjaví zlaté prasiatko. Darčeky pod vianočný stromček nosí Ježíšek a rozbaľujú sa po štedrej večeri. Tradičné štedrovečerné menu sa skladá z rybacej polievky, vyprážaného kapra a zemiakového šalátu.
 DÁNSKO
Vianočné obdobie nazývajú Dáni oslavou sviečok, ktoré zapaľujú všade (v počte sú prví na svete). Vianočné darčeky nosí záhadný „vianočný posol“. Každému zaklope a dá kyticu slamienok, otep sena, obrovskú škatuľu, alebo balík, zabalený aspoň v dvadsiatich vrstvách vianočného papiera. Na vianočnom stole dominuje husacina, kačacina, bravčové pečené s červenou kapustou, teplá šunka, horúca ryža...
 CYPRUS
Vianočné sviatky na Cypre sa slávia od Štedrého dňa do Troch kráľov. Darčeky deťom rozdáva až na Nový rok ráno Ai - vasilis. Podľa legendy požehná koláč (Vasilopitu) s mincou uprostred, a vypije pohár vína, ktorý gazdiná položí pod stromček. Kto vo svojom kúsku koláča nájde mincu, bude mať celý rok šťastie. Na štedrovečernom stole nesmie chýbať sväté jedlo – bravčové pečené mäso.
 ESTÓNSKO
Pre Estóncov sú Vianoce zmesou moderných, sekulárnych ale aj náboženských tradícií. K zaujímavým tradíciám patrí vytváranie vianočnej koruny, pripomínajúcej kostolné lustre. Na Štedrý deň prezident vyhlási tzv. Vianočný mier a vyzve občanov k hodovaniu. Táto tradícia trvá už 350 rokov. Na vianočnom stole Estóncov nesmie chýbať pečená hus, alebo morka s jablkami.
 FÍNSKO
Fíni Santa Clausa doma volajú veľký Ukko. Pochádza z Laponska, kde žije na úpätí hory Korvatunturi so svojou ženou a množstvom škriatkov, ktorí mu pomáhajú s balením darčekov. V tejto krajine mocných čarodejníc a nekonečných ság, roznáša Ukko darčeky v červenom kabátiku a na hlave má polmetrovú červenú čiapku so zvončekom. Vianočnému stolu dominujú pečené husi a moriaky.
 FRANCÚZSKO
Vo Francúzsku rozdáva darčeky Pere Noel. Chodí v bielom a darčeky dáva deťom do topánok a čižiem, alebo ich necháva za kachľami, či pri kozube. Vianočná večera máva aj dvanásť chodov, a je výnimočne slávnostná a gurmánska. Predjedlom sú ustrice a biele klobásy, potom sa na stole objaví pečený moriak s gaštanovou plnkou a množstvo ďalších chutných jedál. Počas celej večere sa popíja víno a calvados.
 GRÉCKO
Ich tradície sa začínajú už 40 dní pred Vianocami, podávaním božieho chleba – Christopsomo. Patrónom Grékov je Svätý Mikuláš, ktorý od nepamäti ochraňoval námorníkov na rozbúrenom mori. Ešte pred niekoľkými rokmi Gréci nepoznali vianočný stromček. Darčeky deťom rozdáva Svätý Vassilios až prvého januára. Tradičné menu tvorí vianočná polievka s mäsom z moriaka, alebo sliepky a ryža.
 HOLANDSKO
Vianoce sa slávia 25. decembra na Boží hod. Deťom darčeky necháva dobrácky dedo Sinter Klaas v červenom biskupskom plášti, na bielom koni a sprevádza ho družina. Holandský vianočný duch má v posledných rokoch veľkého konkurenta v americkom Santa Clausovi. Deti dostávajú darčeky do špeciálne pripravených drevákov. Obľúbeným vianočným jedlom je pečený králik s brusnicami.
 ÍRSKO
Podľa starých povier v tejto krajine svietia svetlá sviečok v oknách domácností po celú štedrú noc na cestu Svätej rodine a zároveň poskytujú kúsok tepla aj chudobným okoloidúcim. V období britskej nadvlády Íri do okien vystavovali tri sviečky, jednu za Svätého Otca, druhú za Syna a tretiu za Ducha Svätého. Pre Írov sú Vianoce predovšetkým obdobím náboženských a duchovných osláv.
 LITVA
Najznámejšou litovskou vianočnou tradíciou je sprievod masiek. Putuje od domu k domu, od dediny k dedine a prináša im požehnanie, plodnosť, hojnosť a ochranu pred zlými duchmi a nešťastiami. Darčeky na Štedrý večer nosí Ježiško, tak ako u nás. Na vianočnom stole nesmie chýbať varená prasačia hlava s jačmennou kašou. Ďalšou špecialitou je varený hrach s fazuľou a klobásou.
 LOTYŠSKO
Najvýznamnejšou lotyšskou tradíciou je prezliekanie sa do masiek. Najčastejšie znázorňujú kone, medvede, vlky, vysoké ženy, malých mužov a smrtky, ktoré majú požehnať ľuďom a odohnať zlých duchov. Darčeky pod vianočný stromček nosí Ježiško. Na štedrovečerný stôl patrí varená bravčová hlava s jačmeňom. Ďalšími pochúťkami sú hrach, fazuľa a jačmenné klobásy.
 LUXEMBURSKO
V uliciach Luxemburgu už koncom novembra možno stretnúť Mikuláša, ktorému tu hovoria Kleeschen, ale i jeho opak - Čierneho Petra, Housekera. Na Mikuláša obdarúvajú deti drobnými darčekmi, tie veľké prináša na Vianoce Ježiško. Ulice sú ozdobené svietiacimi vianočnými stromčekmi. V predvianočných uliciach rozvoniava varené víno s klinčekmi, špeciálna polievka s údeninou a tradičné palacinky.
 MAĎARSKO
Vianoce sú pre Maďarov nielen cirkevným, ale i celonárodným sviatkom, pretože v druhý sviatok vianočný si pripomínajú Svätého Štefana, patróna a zakladateľa Maďarska. Majú podobné tradície ako na Slovensku, darčeky nosí Ježiško, ale rozbaľujú si ich ešte pred štedrou večerou. Na stoloch nesmie chýbať kapustnica, hríbová polievka s klobásou, alebo halászlé, vyprážaný kapor alebo zubáč.
 MALTA
Kým na Vianoce zvyčajne strednú a severnú Európu pokrýva sneh, na Malte je príjemne teplo. Preto sem radi prídu sviatkovať i turisti. Druhým dôvodom, ktorý ich sem okrem tepla priťahuje, sú tradičné oslavy Vianoc Malťanmi v tejto silne katolíckej krajine. Darčekmi obdarúva deti Ježiško. Na vianočnom stole Malťanov dominuje pečený moriak a puding.
 NEMECKO
Táto krajina je preslávená nádhernými adventnými vencami. Prvým poslom Vianoc je, rovnako ako u nás, Mikuláš. V nablýskaných detských topánkach zanecháva 6. decembra darčeky, ak deti nemajú vyčistené topánky, neraz v nich nájdu uhlie alebo mrkvu. Obľúbeným vianočným jedlom je pečená hus, kačka a morka plnená jablkami. Lahôdkou v závere večere je ovocný šalát s príchuťou šampanského alebo likéru.
 POĽSKO
Na štedrovečernom stole Poliakov pribúda jeden príbor pre náhodného návštevníka alebo hladného pútnika. Keď sa na oblohe objaví prvá hviezda, sadajú k stolu. Pán domu rozdáva oblátky a podáva sa dvanásť chodov, symbolizujúcich dvanásť mesiacov v roku. Hlavný chod – rybu, vystrieda pečený moriak a rybaciu polievku nahradil boršč z červenej repy, alebo kapustnica s hubami.
 PORTUGALSKO
V Portugalsku panuje nádherná atmosféra Vianoc. Umocňuje a dotvára ju práve dozrievajúce ovocie. Tradičným štedrovečerným jedlom je špecialita bacalhau, sušená slaná ryba, ktorú pred spracovaním niekoľko dní máčajú vo vode a varením získa zvláštnu konzistenciu. Vianočným dezertom je kráľov koláč „Bolo – Rei“ s cukrovou polevou a kúskami kandizovaného ovocia.
 RAKÚSKO
Rakúšania milujú Vianoce a už niekoľko týždňov pred nimi ručne vyrábajú ozdoby na stromček (slamienky, orechy, sušené ovocie). Darčeky prináša Ježiško. Najviac si cenia vtipné, a vlastnými rukami vyrobené darčeky, ktoré všetkým otvára hlava rodiny. Na vianočnom stole sa najviac objavujú ryby, bravčové rezne, ale i zajac a sladká kukuričná kaša s hrozienkami a jablkami, poliata čerešňovým likérom.
 RUMUNSKO
Rumunské deti dostávajú vianočné darčeky od Svätého muža, ktorý ich zanecháva v prútenom koši pod stromčekom, alebo vedľa betlehema, prípadne ich schováva do topánok alebo pod posteľ. Veľmi romantické je vianočné veštenie budúcnosti podľa jablčných jadierok, alebo s pomocou čierneho kohúta. Tradičným vianočným jedlom Rumunov je varená pšenica ochutená kandizovaným ovocím, medom a hrozienkami.
 SLOVINSKO
Slovinci sú zväčša katolíci a preto sú ich zvyky podobné našim. Slovinci v podstate slávia troje Vianoc. Klasické – vtedy keď my, druhé na Nový rok, tretie na Troch kráľov, keď zapaľujú kadislo, aby dym priniesol magickú silu a vyhnal zlých démonov. Darčeky, ako u nás, nosí Ježiško, po štedrovečernej hostine. Na Tri krále dojedajú zvyšky vianočného chleba, tzv. „božičnika“, polovicu dostanú zvieratá.
 ŠPANIELSKO
Na štedrý večer sa v Španielsku tradične schádzajú rodiny v dome rodičov, jeden rok u rodiny ženy, druhý v rodine muža. Traja králi rozdávajú na štedrý večer sladkosti z nugátu a marcipánu. Vianočné darčeky si rozdávajú až na Troch kráľov. Štedrovečerné menu pozostáva z baraniny, jahňaciny a kozľaciny s množstvom zeleniny, ovocia a vínom. Nesmú chýbať sladké múčniky a zákusky.
 ŠVÉDSKO
Vianočné sviatky sú oslavami „živého svetla“. V tejto krajine sa na stromček elektrické sviečky nepoužívajú. Vianočné darčeky roznáša hrbatý, trpaslíčí starček Jultombe, s nosom ako bambuľka a sprevádza ho malý trpaslíčí Julnissar. Tradičným vianočným jedlom je varená sušená treska v bielej omáčke, teplá šunka so zeleným hráškom, alebo šunka potretá horčicou a zapečená so zemiakmi a červenou kapustou.
 TALIANSKO
V talianskych mestách nepanuje štedrovečerná nálada. Vianočné sviatky začínajú až v prvý deň, vianočný obedom po slávnostnom pápežovom požehnaní Urbi et Orbi. Darčeky roznáša až 7. januára trojkráľová čarodejnica, stará a škaredá La Befana. Na slávnostnom stole je zvyčajne pečené jahňa, alebo moriak. Zo sladkostí nechýbajú ďatle či figy s rôznymi náplňami, ale aj vianočka – panettone.
 VEĽKÁ BRITÁNIA
Pôvodne boli Vianoce na ostrovoch jedným veľkým karnevalom. Dnes sa začínajú prvým adventným dňom a končia na Troch kráľov. V Británii je hlavným vianočným sviatkom 25. december. Santa Claus prichádza v noci z 24. na 25. decembra a vstupuje do domu komínom kozuba, aby deťom naplnil ich pančuchy. Na vianočnú večeru (25.) sa podáva plnená sliepka, hus alebo moriak, a vianočný puding.
 SLOVENSKO
Vianoce v hierarchii sviatkov na Slovensku zastávajú prvé miesto medzi rodinnými sviatkami. Pri vianočnom stole sa schádza zvyčajne celá rodina a darčeky pod stromček nosí Ježiško. K oslave Vianoc patrí spievanie kolied, polnočná omša na Štedrý deň, betlehemy v uliciach miest.
Šterdovečerná večera je veľkým obradom. V mnohých rodinách sa začína motlidbou. Na stole nechýbajú oblátky, med, cesnak, chlieb či vianočka, ovocie, hlavne orechy a jablká. Tradičným jedlom je kapustnica a vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom. V niektorých krajoch namiesto kapustnice podávajú fazuľovú či hubovú polievku. |
Autor (zdroj):
|
