Začiatkom šesťdesiatych rokov 19. storočia sa popri hrončianskej dychovej hudbe v erárnych železiarňach ozývali tóny ďalšieho hudobného telesa z neveľkého hámra v Moštenici, ktoré viedol tamojší šafár. Moštenická hudba hrávala spolu s domácou dychovkou v Hronci pri robotníckom divadle (zdroj: G. K. Zechenter Laskomerský) a po zrušení hámra splynula a hrončianskou dychovkou.
Nástup odnárodňovania
Kultúrny a hudobný život sa po rakúsko-uhorskom vyrovnaní zmenil. Účinkovanie významných národovcov sa v tejto oblasti podarilo utlmiť. Tomáš Hromada bol preložený z Hronca do Žarnovice (1867), G. K. Zechenter Laskomerský do Kremnice. Hoci novoprijatý zákon dovoľoval národnostiam zriaďovať si vlastné kultúrne, osvetové a hospodárske spolky, maďarčina bola štátnym jazykom verejnej správy. Došlo k zákazu slovenských gymnázií i činnosti Matice slovenskej.
Zostrené boli aj opatrenia proti robotníkom. Sľubne sa rozvíjajúca slovenská robotnícka kultúra, s ňou i dychová hudba a celkový národný život v Hronci sa po odchode Hromadu dostali do veľmi ťažkej situácie. Pod nepriaznivú situáciu sa podpísali aj hospodárske krízy, opakujúce sa v krátkych intervaloch a vysoko stratové železiarne, ktoré zápasili o udržanie sa na trhu. Nová pudlovňa a valcovňa v Podbrezovej, vybudovaná v rokoch 1840-1853, znamenala prechod na priemyselnú veľkovýrobu, ktorej výstavba mala priniesť zásadný obrat. Po začiatočných úspechoch a veľkých ziskoch sa aj závod v Podbrezovej dostal do krízy a preto sa v ňom začal meniť výrobný program. V osemdesiatych rokoch 19. storočia výrobu železničných koľajníc potlačil náhradný výrobný program, s novými výrobkami. Toto obdobie znamenalo stratu prioritného postavenia Hronca v erárnom komplexe.
V roku 1877 správa železiarní založila odnárodňovacie kasíno „Kisgaram – zólyómbrézoi vasgyári olvasó és társasköor“, na čele ktorého stál riaditeľ železiarní. Nové stanovy dostala v roku 1879 hudba, prostredníctvom ktorých mohla disponovať s týmto orchestrom správa železiarní, ktorá ju podriadila zástupcovi riaditeľa. Z pôvodného robotníckeho telesa, ktoré hrávalo pri rôznych podujatiach, sa stalo hudobné teleso, na ktoré prispievali všetci zamestnanci železiarní. Robotnícke noviny poukazovali na skutočnosť, že robotníci túto hudbu nikdy nepočuli, slúžila iba pre oficiálne oslavy, zábavy, plesy a koncerty.
Po veľkej reštrukturalizácii podbrezovských železiarní v roku 1885 (začala v roku 1880), bolo ťažisko Hrončianskeho komplexu presunuté do Podbrezovej, čo znamenalo presťahovanie správy železiarní a s ňou aj dychovej hudby.
z archívnych materiálov HM ŽP a.s.
Autor (zdroj): Viera Kúkolová
