„Prepáčte mi, mám povinnosti,“ prehovoril Dalibor ospravedlňujúco a zdvihol slúchadlo na pípajúcom telefóne. „Áno, o niekoľko minút som u vás,“ povedal a zložil. Takže neklamal, niekto ho skutočne potreboval. Že sú to rodičia, zamlčal. „Musím sa s vami rozlúčiť,“ chytil jemne Anetinu ruku do oboch dlaní, pozrel dievčine do očí a málinko sa usmial. „Dostala si vynikajúceho manžela, Aneta, želám ti všetko dobré.“ Potriasol rukou i Michalovi. „Čo si hľadal, si aj našiel, Michal. Láska robí zázraky a tebe ju prajem. Chcem...,“ celkom nezmyselne zachripel. Dofrasa, azda som dojatý? Odkašľal si. „Chcem, aby ste vedeli, že na vás nezabudnem, nech budem kdekoľvek, lebo na dlhší čas odchádzam. Ako slobodný si to môžem dovoliť, no nie?“
Rýchlo sa rozlúčili. Neveselý Daliborov smiech im znel dlho v ušiach. Aneta bola rada, že on sám takto vyriešil neželané stretnutie a pichlo ju nepatrné zadosťučinenie. Vzdať sa motorky - to bola jej obeť. Teraz musí obeť priniesť Michal a hoci vedela, ako mu na priateľstve s Daliborom záleží, nikdy sa v jeho spoločnosti necítila spokojná. Vysvetliť to však nedokázala, lebo sama netušila prečo. Daliborove oči ju nepochopiteľne paralyzovali a možno to bolo spôsobené tým, že stále mala na pamäti jeho odsudzujúce slová pri zoznámení na Jarabej. Dnes sa potešila správe o jeho odchode, aj keď Michal sa nesúhlasne mračil.
„Nezdá sa ti na tom niečo čudné?“ opýtal sa Anety pri večeri, ktorú im pripravila jej matka.
„Na čom?“ Ľahostajnosť bola výrečná a Michal sa pozornejšie prizrel snúbenici.
„Poznám Dalibora veľa rokov,“ nespúšťal z nej zrak. „Jednoducho, je viazaný k rodičom a nikdy nemal chuť cestovať viac ako týždeň. Prečo sa zrazu tak rozhodol?“
„Mohol ti to vysvetliť,“ pokrčila plecami. „Napokon, ty si si od neho tiež nepýtal povolenie oženiť sa.“
„Ako to spolu súvisí?“
„Neviem, ale myslím si, že to má nejakú súvislosť. Pozri, Michal, od prvej chvíle som ho nemala rada, nechcela som, aby sme sa s ním stretávali, pretože sa mi nepáčili vaše reči o Jane. Nežiadam, aby ste na ňu zabudli, ale vadilo mi, že ma s ňou neustále porovnávate. Ľúbiš ma preto, lebo ti ju pripomínam?“
„Zamiloval som sa do teba dávno pred tým, ako som si uvedomil vašu podobnosť,“ odvetil Michal. „To predsa veľmi dobre vieš, Aneta.“
„Pre tvojich bratov som len dievča s motorkou, ktoré nosí vašej rodine nešťastie,“ útočila ďalej čoraz viac podráždená.
„Za tie slová sa ti Milan ospravedlnil,“ namietol a vymenil si s Helenou Korestovou rýchly pohľad. „Čo to do teba vošlo, prosím ťa? Myslel som, že je medzi nami všetko jasné, že si so mnou šťastná.“
„To som,“ potvrdila dôrazne a konečne na neho pozrela.
„Ale?“ usmial sa Michal. Podoprel si bradu dlaňou, čakajúc na pokračovanie. Helena sa vytratila. „Je tu nejaké ale, mám pravdu?“
„Štve ma, že mám s Janou skutočne niečo podobné,“ hovorila Aneta s náznakom smútku v hlase. „Nemala som vidieť tú kazetu, Michal, bojím sa, aby som do vašej rodiny fakt nepriniesla...“
„Prestaň.“ Zahriakol ju jemne, no s istotou. „Rozprávaš hlúposti, Aneta.“
„Dalibor mi povedal, že Jana žije vo mne ďalej. Preto som ťa prosila, aby si s ním a s jeho rodinou stratil úplne všetok kontakt.“
„Hádam neveríš na také veci,“ zamračil sa s nepríjemným mrazením v chrbte. „Jana sa nikdy ničoho nevzdala kvôli mne, ani kvôli nikomu inému. To je zásadný rozdiel medzi vami. Už sme to predsa spolu preberali, tak prečo sa zbytočne trápiš. Pripúšťam, že som spravil chybu, keď som ťa nútil pozrieť si kazetu, ale nedovolím ti, namýšľať si tieto absurdnosti. Každý je strojcom svojho osudu a my ho navigujeme správne. Som o tom presvedčený a ty tomu musíš takisto veriť.“
„Chcem tomu veriť,“ vzdychla si s úsmevom.
xxx
Dennodenne presviedčala Aneta Korestová samu seba, že má právo na šťastný život s Michalom Vágnerom. Celou svojou bytosťou miluje tohto muža, ktorý z nej spravil ženu nielen fyzicky, ale aj psychicky. Dosiaľ chlapčensky zastrihnuté vlasy nechala narásť po plecia, občas si nalakovala nechty na rukách, prestala robiť „taxikárku“ susedom v paneláku. Veru sa už nemohli spoľahnúť, že vždy ochotná kvôli riadeniu akéhokoľvek druhu vozidla pribehne a dopraví ich kam budú chcieť. Vlastne ani nemala čas, pretože každú voľnú chvíľu trávila s Michalom. A keď mal službu, zbierala mamičkovské skúsenosti u Ingy na Jarabej. Po návrate z nemocnice s trojkilovým synom v náručí, Inga okrem dojčenia rada nechávala starostlivosť o nemluvňa na mladšiu sestru.
Aneta skutočne musela z fotoateliéru odísť. Pán Moday prejavil úprimnú ľútosť nad zistením, že Richard nie je schopný pracovať s ňou pod jednou strechou. Trápil ju mlčaním alebo krutým pohŕdaním a hoci ona sa snažila nevšímať si menšie či väčšie podrazy, jeho otec jej po niekoľkých týždňoch veľmi nerád ponúkol náhradné zamestnanie. Dievčina si uvedomila, že zostávať dlhšie v prostredí nabitom napätím a nevraživosťou zo strany Richarda, nemalo vôbec žiadny význam.
Neobávala sa, že bude bez práce. Mala dosť známostí a hlavne šikovnosti, aby našla vhodnú náhradu, len ju mrzelo, že opúšťa miesto, ktoré jej prirástlo k srdcu. Mladosť, vrodená aktivita i Michalova podpora jej nedovolili dlho smútiť. Koniec – koncov, i v tomto kaderníctve sa sem-tam našla odvážna duša a dovolila Anete na svojej hlave experimentovať. Zákazníčky sa len tak hrnuli, šéfka bola spokojná. Dokonca súhlasila so strihaním mužov, čo síce viedlo k neúmernému zaťaženiu oboch mladých žien, no zatiaľ záujemcom stíhali.
Jazda na Honde je momentálne pre Anetu nedosiahnuteľná, čo jej kazilo úplnú radosť zo života. Kedykoľvek ju videla v garáži u Vágnerov, stislo jej srdce. Ani slovkom však nespomenula stratenú túžbu a zdalo sa, že Michalova rodina si začína dievča vážiť. Prijala ospravedlnenie troch bratov, ale zostal v nej pocit nespravodlivosti. Márne si lámala hlavu, prečo držia motorku, keď na nej nikto nejazdí.
(Pokračovanie v budúcom čísle)




Autor (zdroj): Jaroslava Núterová