České slovo sdělit (oznámiť, dať na vedomie) a sdělovat, sdílet (oznamovať, dávať na vedomie, ale aj deliť sa s niekým o niečo, mať niečo spoločné) majú pôvod v nemeckom slove mitteilen. Ich „poslovenčené“ podoby „zdeliť, zdeľovať“ a zdieľať sa všeobecne v spisovnej slovenčine neprijali. Na nenáležitosť slovesa zdeliť sa upozorňovalo už začiatkom minulého storočia. Trvalo však ešte takmer pol storočia, kým sa slovesá „zdeliť“ a „zdeľovať“ i odvodené prídavné meno „zdeľovací“ (napr. zdeľovacie prostriedky – oznamovacie/komunikačné prostriedky, zdeľovacia funkcia jazyka – dorozumievacia funkcia jazyka) vytratili z našej slovnej zásoby. Na ústupe bolo aj používanie slovesa „zdieľať“. Namiesto „zdieľania izby“ dnes v izbe spoločne bývame, starosti „nezdieľame“, ale sa o ne delíme, „nezdieľame ale znášame rovnaký osud a zdvorilostné opisné „nezdieľam“ váš názor ustúpilo priamemu nesúhlasím s vami. V poslednom desaťročí však nespisovné sloveso „zdieľať“ a trpné príčastie „zdieľaný“ zažívajú renesanciu v textoch z oblasti výpočtovej techniky, bankovníctva či ekonomiky v súvislosti s predkladaním anglického slovesa share. Mnohé odborné anglické texty sa do slovenčiny prekladajú cez češtinu alebo si prekladatelia aspoň pomáhajú anglicko-českými slovníkmi, a tak sa dnes stretávame s názorom, že sloveso „zdieľať“ slovenčina jednoducho potrebuje. Keď sa však bližšie pozrieme na formulácie ako „zdieľať jednu prípojku do internetu“ (správne spoločne využívať/používať), „zdieľať fotografie z ciest“ (správne spoločne si prezerať/ukazovať/posielať), „zamestnanci budú zdieľať spoločné nadšenie a ciele“ (správne zamestnancov bude spájať), „zdieľať informácie“ (správne vymieňať si informácie), ukazuje sa, že v každom prípade možno nájsť vhodný slovenský spisovný ekvivalent. Platí to aj pre „novinku“ v používaní trpného príčastia zdieľaný v spojení zdieľané dokumenty, ktoré sa predkladá ako sprístupnené dokumenty.




Autor (zdroj): K. Kálmánová, JÚ Ľ. Štúra SAV