Už sme spomenuli, že po odchode Hromadu nastali v kultúrnom živote železiarní podstatné zmeny. Do čela robotníckeho potravného družstva sa dostal riaditeľ železiarní, namiesto Hromadovej knižnice a robotníckeho divadla utvorila správa železiarní (v Hronci v r. 1877 a v r. 1888 v Podbrezovej) odnárodňovacie kasíno, ktoré spadalo priamo pod správu riaditeľa železiarní – Martina Hameráka. V roku 1879 vzišla požiadavka na schválenie nových hudobných stanov v Budapešti, podľa ktorých boli na hudbu stanovené povinné zrážky zo mzdy robotníkov. Vedením hudobného fondu bol poverený vedúci piesockej valcovne – p. Golian.
Po prechode správy železiarní do Podbrezovej registrujeme dve hudobné telesá – dychovú hudbu i koncertné teleso s kompletným dychovým i sláčikovým obsadením. V roku1892 hudbu viedol Antonín Kříž z Moravy, ktorý dychovku vytvoril zo zvyškov moštenickej a hrončianskej hudby. Z tohto obdobia sa zachoval notový materiál a fotografie 25 člennej dychovky a 28 členného orchestra s kompletným dychovým a sláčikovým obsadením. Hernú kvalitu vyzdvihol príchod českých muzikantov, ktorí mali hudobné vzdelanie s bohatou praxou z účinkovania v profesionálnych telesách. Prispeli k skvalitneniu hudby, ktorá skúšala trikrát v týždni po štyri hodiny. Každá sekcia, či už pre sláčikové alebo dychové nástroje, mala samostatné skúšky. Zachoval sa aj menný zoznam tridsiatich hudobníkov zo začiatku deväťdesiatych rokov 19. storočia. Repertoár podbrezovskej hudby bol pestrý a na amatérske teleso pomerne náročný. Okrem hymien a slávnostných pochodov sa zachovali aj skladby Millöckerove, Müllerove, Keller Bélove, z repertoáru orchestra – Schubertove, Mozartove, Gönéeho, Zieherove, Leonhardtove, Nelsonove, Vojtekove a iné. Bola to hudba rôznej kvality a úrovne, akú bežne hrávali mestské a kúpeľné kapely, sprevádzajúca vystúpenia maďarských kočovných divadelných spoločností, hrajúca na reprezentačných plesoch i pri hazardných hrách, rôznych oslavách, ktorým dodávala slávnostný lesk. Pre robotníkov však bola v kasíne prístupná iba „pantofliareň“, kde bol výčap piva.
Najstaršie foto dychovej hudby z 19. storočia. Archív Hutníckeho múzea ŽP a.s.
z archívnych materiálov HM ŽP a.s.
Autor (zdroj): Viera Kúkolová