V rokoch 1917 - 1918 sa opakovane hybnou silou národného prebudenia v obvode erárnych železiarní stali robotníci, ktorí sa hlásili so slovenským divadlom. Odohrali niekoľko úspešných predstavení. V Ľubietovej divadelné predstavenie naštudoval robotník železiarní J. Lacko, v Hronci zasa prišlo na predstavenie toľko ľudí, že nestačilo ani opakovanie predstavenia. V Lopeji postupne naštudovali päť divadelných hier, ktoré pre mimoriadny záujem uviedli vo farskom dvore. Štátny aparát i správa železiarní sa snažili zbrzdiť kultúrne snahy, odmietali poskytnúť sálu i hudbu a prinútili organizátorov pred každým slovenským predstavením odohrať najprv maďarskú jednoaktovku.
Hudba začiatkom decembra roku 1918 samostatne vystúpila na mnohotisícovom ľudovom zhromaždení v Radvani, kde zaznela prísaha oslobodeného ľudu pri Sládkovičovom hrobe. Monarchia sa rozpadla. Vznikom Československej republiky nastal obrovský zlom v kultúrnom a hudobnom živote. Do podbrezovských železiarní prišli českí technici i úradníci, často z väčších centier, ktorí mali zmysel pre náročnejšiu kultúru – hudbu, divadlo, spev (aj v pôvodnej hudbe boli takmer dve tretiny českých muzikantov). Prvým povojnovým kapelníkom bol chorľavý Chvapil. Od januára 1922 bol vymenovaný za nového kapelníka Karol Hübner a od marca 1923 mal Václav Prokop na starosti vedenie dychovej hudby pri pochodoch. Hübner mal opernú a symfonickú prax, preto sa venoval koncertnej činnosti. Prokop mal väčšiu prax z vojenských hudieb. Podbrezovské železiarne mali zrazu tri dychové hudby a jedno koncertné teleso (v Tisovci bola dychová hudba od roku 1892, druhá bola v Podbrezovej a tretia sa čoskoro utvorila v Hronci).
Nové stanovy hudby z roku 1921 sa opierali o starý systém povinných zrážok zo mzdy - na hudbu. Pod vplyvom neustále sa zhoršujúcich životných podmienok sa prví ozvali robotníci v Hronci, ktorí ťažko znášali, že pôvodná hudba sa kedysi odsťahovala do Podbrezovej. Docielili zrušenie zrážok a za ušetrené peniaze kúpili nástroje pre vlastnú – opäť hrončiansku hudbu (jej prvým kapelníkom bol Chvapil), ktorá sa potom udržiavala z vlastných príjmov. Zrážkový systém príspevkov na hudbu od všetkých zamestnancov bol zrušený až v roku 1925. Dychová hudba sa však ďalej udržiavala z vlastných finančných príjmov až do roku 1937. V tomto roku boli príspevky obnovené, avšak už na základe dobrovoľnosti.

Kupón č. 4
	Otázka: Menujte prvého kapelníka hudby po páde Rakúsko-Uhorskej monarchie? (Odpovede posielajte od redakcie, do desiatich dní od vydania tohto čísla)
	Správna odpoveď 3. kola: Podbrezovskú hudbu v deväťdesiatych rokoch 19. storočia viedol Antonín Kříž z Moravy.