Existujeme a konzumujeme. Jedlom sa zaoberáme dennodenne, robíme to takmer podvedome. Od jedla závisíme, pretože sme závislí od energie, ktorú prijímame z jedla. Kvalita získanej energie je priamo úmerná kvalite jedla, ktoré konzumujeme. Kvalita jedla sa prejavuje na našom tele, nielen na tom ako vyzeráme, ale aj ako sa cítime, rozmýšľame. Samozrejme, závisí od toho aj naše zdravie.
Pôvodne som chcela túto rubriku nazvať „Okienko zdravej výživy“. Nechcem sa však pasovať za odborníka v tejto oblasti. Okrem toho poznám ľudí, ktorí keď začujú formulku „zdravý“, okamžite zdupkajú. Od stola aj z kuchyne. Predstavia si diéty, hladovanie, trápenie, odriekanie a zdravú výživu okamžite zavrhnú. Preto som rubriku nazvala tak, aby znela príjemne. Chcem sa v nej podeliť o svoje kulinárske zážitky, o zopár chutných kusov z mojej „zbierky receptov“. Ako pomerne lenivý racionalista nerada trávim veľa času pri sporáku. A tak vymýšľam, ako skrátiť a zjednodušiť prípravu jedla, ako ho pripraviť tak aby neublížilo mojej postave a peňaženke. Rada by som posmelila (v kuchyni) neskúsených. Varenie je síce alchýmia, ale nie je to žiadna veda.
Začneme rozšírenou, známou surovinou - zemiakmi.

Čo hovoria vedci: podľa nich je zemiak koreňová hľuza, plná polysacharidov, najmä škrobu. V surovom stave obsahuje 100 gramov až 22 miligramov vitamínu C, značné množstvo vitamínu B1, B2 a niacínu. Nezaťažuje náš organizmus dusičňanmi. Obsahuje veľa živín, ktorými sa zásobuje mozog, najmä kyselina folová a vitamíny B posilňujú nervovú sústavu. Telu dodávajú zemiaky dôležité minerály a stopové prvky, ktoré sa vstrebávajú v črevách, preto majú na ne regeneračný účinok. Prvé živiny sa dostávajú do tkanív už 25 minút po jedle.

... a čo naše babičky: v breviároch starých mám sa vyskytujú zemiaky ako liečivá plodina. Pri prekyslení žalúdka pomáha šťava z nastrúhaných zemiakov tým, že viaže na seba prebytočné kyseliny a zabraňuje páleniu záhy, nafukovaniu a „grganiu.“ Blahodarne pôsobí aj na žalúdočné vredy. Proti bolestiam ramien a zápalom využívali obklady z horúcich zemiakov, uvarených v šupke. Prekrvia a uvoľnia svalové napätie, ktoré spôsobuje bolesť a tá zmizne. Takýmto obkladom hovorili právom - zázračné. V surovom stave majú zemiaky rovnaké účinky ako cibuľa, keď nás bodne hmyz. Postrúhaný surový zemiak s olivovým olejom lieči popraskanú kožu, slnkom spálenú pokožku aj popáleniny. Na „jačmeň“ v oku sa prikladá kašička zo zemiaka uvareného v šupke, žĺtka a horúceho mlieka. Zemiakové šupy zo zdravých, dobre kefou očistených plodov, sú vhodné na čaj, ktorý podávame pri vysokom krvnom tlaku. Varíme 4 - 5 zemiakov v 600 ml vody asi 15 minút, vývar - čaj scedíme a studený pijeme denne 1 - 2 hrnčeky. Babičky nikdy nevylievali vodu ani z uvarených zemiakov a za liek považovali čerstvo vykopané zemiaky.

Zemiaky aj v receptároch majú bohaté zastúpenie. Na začiatok dávam tento recept: ... aj pre úplných amatérov alebo zemiaky na papieri

Potrebujeme: zemiaky - hľuzy o veľkosti približne 5 cm, množstvo asi 3 - 4 kusy na hlavu, soľ - najlepšie morskú, drvenú rascu, maslo - na hlavu vo veľkosti vlašského orecha, cesnak - asi strúčik na hlavu a podľa chuti, papier na pečenie a mriežku na pečenie.
Postupujeme: zemiaky ošúpeme, umyjeme, osušíme a pokrájame pozdĺžne na 6 kúskov, podľa babičky - krížaliek. Papier na pečenie dáme na mriežku a krížalky poukladáme na papier. Pokiaľ sme vlastníkmi mriežky s veľkými medzerami, pomedzi ktoré krížalky vypadávajú, môžeme papier umiestniť aj na plech. Posolíme, posypeme rascou a šup s nimi do stredne vyhriatej rúry. Proces pečenia priebežne sledujeme cez okienko alebo cez pootvorené dvierka. Približne po 15-20 minútach sa začnú na povrchu zemiakov tvoriť hnedé pľuzgiere, čo je signálom, že je najvyšší čas dať do hlbšej misky maslo a prelisovaný cesnak. Zemiaky aj s pľuzgiermi vyberieme z rúry za prísneho dodržiavania bezpečnostných predpisov. Celý obsah mriežky ešte za horúca vysypeme do misky a ľahkým prehadzovaním omastíme. A môže sa jesť. Tak ako je, alebo priložiť k inému chodu. Upozorňujem, že tieto zemiaky sú v našej rodine návykové. Ešte pribalím jednu radu pre amatérov. Niekedy sa zemiaky k papieru prilepia. Nezúfajte, nespôsobili to vaše kuchárske skúsenosti, ale kvalita papiera. Nabudúce skúste použiť inú značku.

Zemiakové haute-couture
Tento názov som pridelila rösti (rošty) – švajčiarskemu príbuznému slovenskej harule, pretože jeho príprava vyžaduje určité kuchárske majstrovstvo.
Potrebujeme: 2 - 3 kusy zemiakov na placku, olej, soľ, panvicu.
Postupujeme: zemiaky uvaríme v šupke, nie úplne domäkka, približne 10 minút. Vychladnuté dáme do chladničky a necháme odpočívať deň, aj dva. Ak na ne za ten čas nezabudneme, vyberieme ich, zbavíme šupky a postrúhame na „rezance“ na hrubom strúhadle. Olej rozpálime na panvici a naň dáme postrúhané zemiaky. Posolíme a vareškou jemne pritláčame, aby sa strúhaná zmes premenila v kompaktnú placku. V tejto fáze majú zemiaky tendenciu prskať a vyskakovať z panvice. Preto použijeme sitko na panvicu - úžasný vynález, ktorý sa podobná na ploché kovové cedidlo. Ak ho nevlastníte, nevadí, použite pokrievku ale nechajte ju poodchýlenú. Teraz si možno vravíte, čo na tom môže byť ťažké. Ale po asi 10 minútach sme dospeli do štádia, kedy placka začína nebezpečne dobre voňať a hnednúť. No a treba ju obrátiť. Majstri to dokážu urobiť „palacinkovým prehodením“, učni za použitia pokrievky alebo taniera. A aj tak sa vo väčšine prípadov placka poláme. Svojpomocne ju teda otočíme a dopečieme z druhej strany do hnedo - chrumkava. Po miernom vychladnutí podávame len tak, alebo podľa fantázie. V švajčiarskej domácnosti majú svoj vlastný recept na rösti, preto existuje mnoho variácií základného receptu. Na panvici môže zemiaky predbehnúť slaninka, údenina, nakrájaná cibuľka a zemiaky prídu na rad až po nich. Po otočení sa povrch môžeme doplniť syrom. Môžeme tiež pridať aj bylinky - skrátka pri tomto jedle sa fantázii medze nekladú, skôr naopak.

Nezabudnite, že fantázia je v kuchyni vašim najlepším pomocníkom.




Autor (zdroj): Olga Čiefová