...a teraz to musím pojesť. Väčšinou zjem všetko, čo si navarím. No po minulom článku ma jedna moja priateľka upozornila na to, že sa chcem venovať zdravej strave a že zemiaky počas tepelnej úpravy menia svoje vlastnosti a stávajú sa v niektorých prípadoch pre organizmus záťažou. Je to síce pravda, že najmä pri úpravách s tukom a moja úprava bola takmer „nasucho“, ale aj tak, ak dovolíte, môžem túto rubriku nazvať nie zdravé ale ľahké (moderne „light“) jedlá. A toto pravidlo zároveň hneď aj poruším, ako sa dočítate ďalej.

Možno o tom neviete, ale na Slovensku máme Urticu

Či už Urticu Dioica alebo Urens, v každom prípade je to jedinečná rastlina, ktorej obsahové látky napomáhajú liečiť veľa neduhov a môže sa porovnávať s gingkom alebo aloe vera. Je súčasťou mnohých oficiálnych liečiv a aj v ľudovom liečiteľstve sa využíva od nepamäti. Sú odborníci, ktorí hovoria o najväčšom dare prírody pre naše zdravie. Rastlina je rozšírená vo všetkých slovenských zemepisných pásmach. Rastie všade a je považovaná za burinu. Po slovensky jej hovoríme pŕhľava.
Najvýznamnejšou obsahovou látkou v pŕhľave je chlorofyl. Ďalej obsahuje významné množstvo minerálnych látok (soli vápnika, fosforu, magnézia, železa a iných), viac ako jedenásť druhov organických kyselín, amíny, sacharidy, aminokyseliny, vitamíny a ešte množstvo chemických zlúčenín, ktoré potrebujeme k životu, ale majú veľmi zložité názvy, ktorými vás nechcem unavovať.
Pŕhľava pôsobí tonizujúco, zlepšuje látkovú premenu a fyziologické funkcie orgánov, užíva sa pri artérioskleróze, pôsobí antisepticky, močopudne, napomáha tráveniu, krvotvorbe, činnosti žliaz s vnútornou i vonkajšou sekréciou, rastu vlasov, liečbe reumy, cukrovky, katarov, zlepšuje reparačné procesy v organizme po chorobách alebo diétach. Darcovia krvi si jej konzumáciou rýchlo napravia ochudobnený krvný obraz. Skrátka, užívanie tejto obyčajnej buriny nám pomáha pri liečení alebo prevencii väčšiny chorôb v každom veku.
Pre liečebné a profylaktické účely zbierame vňať alebo len listy, no účinné látky okrem chlorofylu sa nachádzajú aj v koreni. Rastliny môžeme konzumovať priamo alebo ich sušiť pri teplote do 60 stupňov Celzia. Z listov alebo koreňa pripravujeme najmä odvary, čaje a pre vonkajšie použitie aj alkoholový extrakt z listov. Čerstvé listy môžeme dokonca použiť na zabalenie mäsa či masla na krátkodobé konzervovanie.

Urtica v kuchyni

Hlavne v tej našej má dlhoročnú tradíciu. Praženicu z pŕhľavy mám od ranného detstva spojenú s Veľkou nocou. V tom období totiž začínajú rašiť prvé výhonky a organizmus potrebuje po zime doplniť veľa látok. Ako dieťa ma do tohto jedla museli rodičia nútiť, ale dnes patrí k mojím obľúbeným. Ponúkam jeho „light“ aj „hard core“ verziu.

Ako na ňu?

Vyzbrojení rukavicami, nožnicami a bavlneným vreckom sa vydáme na zber výhonkov pŕhľavy. Tieto v bavlnenom vrecku dobre pretrepeme a vysypeme do studenej vody. Rastlinu tým zbavíme drobných toxických pichliačikov. Jemne osušíme v utierke, posekáme nadrobno a základnú surovinu máme „v suchu“. Ďalšia príprava sa od prípravy klasickej praženice odlišuje len v malých detailoch. Na rozpálený olej dáme pražiť cibuľku (ak chceme byť štýloví, tak jarnú) pokrájanú nadrobno a necháme zosklovatieť. V tomto štádiu pridáme pokrájanú pŕhľavu, posolíme, prikryjeme pokrievkou a necháme dusiť 15 – 20 minút. Nakoniec pridáme rozšľahané vajíčka a necháme praženicu dôjsť do svojej obľúbenej konzistencie. Podľa fantázie okoreníme - korením, paprikou, bylinkami a spapkáme, opäť kto chce byť štýlový, tak s celozrným pečivom.
Toto je moja light verzia, ktorej tradíciu som si zaviedla ja. Tradičná veľkonočná praženica v našej rodine spadá do štýlu „hard core“ a ja už roky túto verziu nekonzumujem. Ale proti gustu žiaden dišputát. V ťažkej verzii sa na zosklovatenú cibuľku pridáva pokrájaná údená klobáska a niekedy pod ňu aj pokrájaná slaninka. Takže zdravá pŕhľava sa dusí spolu s týmito ingredienciami a pošramotenú povesť údenín veľmi nenapraví.
Kto chce využívať tento náš cenný dar prírody, môže pŕhľavu pripravovať aj formou prívarku ako špenát, dokonca aj ako šalát, kedy najlepšie využije to vzácne, čo sa v tejto rastline nachádza. Nadrobno posekaná čerstvá i sušená môže nahradiť petržlenovú vňať. Čerstvé lístky z čaju môžeme tiež kľudne skonzumovať. Urobíme tým pre svoje telo niečo osožné.





Autor (zdroj): Olga Čiefová