Popoludní som si vybehla do záhrady. Takú klasickú, oplotenú, kde treba kopať, takú nemám. Ja chodím do tej verejnej, do prírody. Vybehla som natrhať trávu psicu pre mačky a pozrieť, čo v záhrade už rastie. Našla som veľa zaujímavého – hotový second hand obalových materiálov, autodielcov, bytového zariadenia, odevov či obuvi. Ale nie to som chcela nájsť. Plantáže pŕhľavy utešene pučia a výhonky sú už konzumovateľné. Púpava a žerucha ešte raší ostýchavo, ale dá sa. Nazbierala som si teda prvý základ na jarný šalát. Že púpavu? Zdá sa vám to čudné. Veď to jedia len králiky či kozy. Máte pravdu, ale ...

... zelená je dobrá

Konzumácia zelených listov je pre náš organizmus veľmi dôležitá. Vedci predpokladajú, že tajomstvo dlhovekosti niektorých etnických skupín spočíva práve vo vysokej spotrebe čerstvých zelených rastlinných častí. Zelené sfarbenie spôsobuje obsah chlorofylu. Preto čím je rastlina tmavšie zelená, tým lepšie. Chlorofyl dodáva nášmu telu horčík, pomáha využívať fosfor a železo. Prospieva látkovej premene, imunite, dobrej kondícii nielen tela ale aj mysle, zabraňuje artérioskleróze. Pôsobí dezinfekčne a hojivo aj pri ťažkoliečiteľných ranách.
Možno namietate, že listová zelenina je horká. No práve obsah horčín robí túto zeleninu takou prospešnou pre naše trávenie a vstrebávanie výživných látok z potravy. Neodmietajte horké šaláty. Vďaka nim môže vyrásť zdravšia, odolnejšia a zdatnejšia populácia. Skúste sa aspoň raz zaťať a vyskúšajte šalát z vlastnoručne nazbieranej „zeleniny“, ktorej máme plnú verejnú záhradu. Nazbierajte si púpavové listy, sedmokrásku, borák, čakanku, mladé stonky a kvetné púčky slnečnice, hluchavku, pŕhľavu a urobte si z nich šalát. Na dochucovanie používajte tiež čerstvé bylinky, či už klasické ako majorán, saturejku, bazalku, pažítku, tymián, medovku, oregano, rozmarín ale aj menej používané, ako napríklad žerucha, levanduľa, angelika, mäta pieporná.
Zelené listy sa dajú spracovať aj tepelne, dajú sa aj odšťavovať. U mňa v kuchyni však prevládajú vo forme šalátov. Pokiaľ konzumáciu tých z prírody nezvládate, aj tak je lepšie, ako nič, jesť rôzne odrody hlávkového šalátu, rukolu, čakanku, fenikel, endíviu. Trh ponúka naozaj veľké množstvo.

Zelené šaláty pripravujem viac-menej rovnako. Surovinu umyjem v studenej vode a zbavím prebytočnej vody.
Už dlhšie uvažujem o šalátovej odstredivke, ale zatiaľ ju nevlastním. Pokiaľ konzumujem šalát len tak, voda na listoch nevadí.
Ale pokiaľ ich ochucujem, voda zálievku alebo dresing riedi a robí šalát nevzhľadným. Šalátové listy pokvapkám kvalitným, za studena lisovaným olejom (olivový, sezamový, orechový či iný), troškou citrónovej šťavy, bylinkami, opekanými semienkami (napríklad slnečnicovými), prípadne dresingom. Ja rada používam mierne modifikovanú podobu francúzskej zálievky „vinaigrette“. Asi lyžicu dijonskej horčice vymiešam s lyžicou medu, dvoma lyžicami olivového oleja a lyžicou balzamikového octu.
Majonézové a hotové dresingy používam minimálne, radšej si pripravím jogurtový. Biely jogurt ochutím:
- nakladaným strúhaným chrenom,
- dijonskou horčicou,
- cesnakom,
- sójovou omáčkou
- balzamikovým octom,
- prípadne niečím iným, čo ma momentálne napadne.
Zálievky či dresindgy umiestnime na listy a konzumujeme. Doplníme (opäť) podľa fantázie, bylinkami či semienkami. Pokiaľ ide o množstvo, zelená má zelenú. Šalát môžeme v akomkoľvek neobmedzenom množstve na raňajky, obed alebo večeru.
Ako však poznám slovenskú náturu, drží sa hesla: šaláty nechceme a ...

... rezne si nedáme

Aby som zadosťučinila aj tejto skupine konzumentov, ponúknem im nie klasické bravčové rezne, ale krekrové kuracie nugetky. Neľakajte sa a skúste. Určite neobanujete, príprava je jednoduchá a výsledok delikátny.

Kuracie prsia nakrájame na hrubšie rezance, naložíme ich do jogurtu a dáme odpočívať, odborne povedané marinovať, do chladničky, najlepšie na 24 hodín. Pred konečnou úpravou si pripravíme obaľovaciu zmes a to tak, že krekry, podľa chuti alebo aktuálnej ponuky v obchode, dáme do pevnejšieho sáčka a za pomoci vlastných končatín prípadne váľka na cesto či iných pomôcok ich rozdrvíme do podoby hrubšej strúhanky. Ak sa v obaľovacej zmesi vyskytnú väčšie kúsky, nie je to na škodu, skôr naopak. Na mriežku si rozložíme papier na pečenie a predhrejeme rúru na asi 200 stupňov Celzia. Odpočinuté mäsko vyberieme z chladničky, jednotlivé kúsky vyberieme z jogurtu a pováľame ich v podrvených krekroch. Uložíme na papier a dáme piecť. Po 15 až 20 minútach by mal povrch zhnednúť a vynikajúco voňať. To znamená, že je potrebné ešte nejaký čas odolávať pokušeniu ochutnať a jednotlivé kúsky nechať (aspoň trochu) vychladnúť. Ku kuracím nugetkám si môžeme naložiť veľkú porciu niečoho zeleného (to bude tá zdravá verzia) alebo niečo z klasiky, ako zemiaky či ryžu (čo bude ešte stále „light“ verzia).
Samozrejme že i táto základná verzia sa dá upravovať podľa neobmedzenej fantázie. Do jogurtovej marinády môžeme pridať soľ, trochu octu, bylinky či cesnak, krekry pre obaľovanie môžeme použiť tiež s rôznou príchuťou, prípadne ich obohatiť sezamovými, slnečnicovými či inými semienkami.
Dobrú chuť



Autor (zdroj): Olga Čiefová