XXXI.
„Nebudem ti nič sľubovať,“ skočila jej do reči zúrivo.
Vystúpili. Jasné, mercedes, pozrela Aneta najprv na auto, potom na rozľahlý dom. Ocko si žije, pomyslela si nahnevane, a mama si musela odtŕhať od úst, aby nám mohla poskytnúť to, čo sme chceli. Zovrela pery, aby sa nedostala von zlosť, ktorá namiesto toho, aby ustupovala, očividne rástla. Zmobilizovala všetky sily na jej udusenie.
„Prepáčte, Aneta,“ oslovila ju neznáma. „Som doktorka Jana Santorová. Nech sa páči, prejdeme dnu.“
O chvíľu Aneta Korestová prekvapene hľadela na troch mužov, ktorí okamžite vstali z veľkých kresiel v priestrannej, vkusne zariadenej miestnosti. Spústa zelene, originálne doplnky vytvárali dobrý pocit útulnosti, istoty a bezpečia. Niečo také cítila Aneta vo vile Emila Vágnera, kde rada trávila voľné chvíle, zvlášť odo dňa, kedy zomrela Helena.
Inga nervózne pokukovala po zamračenej sestre, hodila vystrašený pohľad k doktorke Santorovej, ktorá povzbudivo kývla hlavou.
„Aneta,“ povedala Inga s mierne stiahnutým hrdlom. „Dovoľ, aby som ti predstavila manžela doktorky Santorovej, inžiniera Pavla Santora.“
„Som rád, že vás poznávam, slečna Korestová,“ zohol sa svetlovlasý muž k Anetinej ruke a príjemne sa usmial.
„Nemusíš pokračovať,“ otočila sa Aneta dvom zvyšným mužom chrbtom a uprela zrak na doktorku. „Dinda poznám a ten tretí je určite - náš otec. Načo sme sem prišli?“
Pri poslednom slove sa Anete zatriasol hlas, do zelenkastých očí vstúpili slzy ľútosti. Prečo tento sympatický muž s šedivými vlasmi nedal o sebe toľké roky vedieť? Aneta si ho pamätala iného a premena ju priam šokovala. Ach, mama...
Doktorka Santorová prerušila rozpačité ticho. „Je to pre vás ťažké, Aneta, ale ja viem, že ste inteligentné, rozumné, citlivé dievča a pochopíte, keď sa všetko dozviete.“
„Čo ak to nechcem vedieť?“ zašepkala. „Prečo sa ozval až po maminej smrti? Prečo?“
„Kladiete otázky,“ usmiala sa. „Predsa len chcete vedieť. Pokojne si sadnite a porozprávajte sa. S manželom pripravíme zatiaľ niečo pod zub.“
Štefan Korest nemohol odtrhnúť oči od mladšej dcéry. Veľmi sa obával stretnutia s ňou, lebo Inga mu povedala, ako lipla na matke. Ale prišiel čas, aby sa dozvedela celú pravdu. Ako začať? Pomohla mu sama Aneta, pretože si uvedomila, že keď už prišli z Brezna do Zvolena, nemala by byť cesta zbytočná.
„Počúvam,“ vyzvala otca s rozhodnutím nešetriť ho. „Sľubujem, že ti nebudem skákať do reči. Vieme, prečo ťa mama vyhodila, tak začni tým, čo si robil potom.“
„Trvalo pár týždňov, kým mi došlo, čo sa stalo,“ sústredil otec svoj pohľad na Anetu, pretože Inga už bola oboznámená. „Vytriezvenie bolo kruté hlavne preto, že som si uvedomil nenahraditeľnú stratu. Moje zmysly boli mimo mňa, keď som sa vrhol vtedy na Ingu a nikdy viac mi nenapadlo, že by som niekedy nejakú ženu mohol znásilniť. Jedného dňa mi prišiel do cesty Pavol Santor a spolu so svojou manželkou ma presvedčili, že mám šancu na návrat k rodine. Vaša matka bola pri balení mojich vecí dôsledná, nezabudla na inžiniersky diplom, ktorý mi otvoril možnosť dostať sa k slušnému zamestnaniu. Po roku som nabral odvahu k návšteve, lenže Helena...“ Zhlboka si vzdychol, do očí sa mu vkradol smútok. Inga sa pomrvila, no Aneta sedela nepohnuto. „Jednoducho ma vyhodila. Hovoril som si dobre, ešte počkám. Každá ušetrená koruna patrila vám trom, ale Helena peniaze tvrdohlavo odmietala. Nechcela mi o vás vôbec nič povedať, prosil som ju aspoň o fotografie a ona? Začala sa vyhrážať súdom za zneužitie maloletých dcér, ak sa s vami budem pokúšať stretnúť.
(Pokračovanie v budúcom čísle)




Autor (zdroj): Jaroslava Núterová