Členovia Cyklistického klubu ŽP Šport, a.s., Róbert Glajza a Ivan Víglaský, sa od 26. marca do 7. apríla zúčastnili etapových pretekov Tour de Cameroun, kateg. UCI 2.2., v ktorých štartovali pod hlavičkou reprezentačného výberu Stredoslovenského regiónu. V osemetapových pretekoch sa zišlo trinásť tímov. Dominovali africké družstvá, z Európy tu okrem Slovákov mali zastúpenie dva francúzske, taliansky a nemecký tím. Nepríjemné boli nielen vysoké teploty, ale aj presuny medzi jednotlivými etapami, ktoré boli často viac ako dvestokilometrové, čo bolo zvlášť náročné pre Európanov. Avšak slovenský tím sa prejavil ako najodolnejší, keď obaja naši pretekári dosiahli po dve etapové víťazstvá. Víglaský obsadil celkovo štvrté a Glajza piate miesto. Nebyť zaváhania v úvodnej etape, kde do cieľa prišla trojčlenná skupina so značným náskokom, bolo by celkové hodnotenie z pretekov určite ešte úspešnejšie. Obidvoch pretekárov sme sa opýtali na dojmy z pretekov a z pobytu v exotickom Kamerune:

Ivan Víglaský
- Po prílete do hlavného mesta v južnej časti krajiny nás čakal transfer armádnym lietadlom na sever. Samotný odlet sa podaril až na tretí deň po prvotne plánovanom odlete. Z tohto dôvodu museli preteky odštartovať o deň neskôr a jedna etapa musela byť zrušená. No organizátori si nemohli dovoliť zrušiť žiadnu etapu v severnej časti z politických dôvodov a tak sa po dohode zhodli na zrušení jednej etapy v centrálnej časti krajiny. Na severe nás šokovala teplota, ktorá sa už doobeda šplhala k hodnotám 40 - 44 stupňov Celzia a takmer nulová vlhkosť vzduchu, kvôli ktorej mal človek neustále pocit sucha v ústach. Ale práve vďaka nízkej vlhkosti sme teploty znášali prekvapivo dobre, no vedeli sme, že nemôžeme oklamať svoje telá a tak sme sa aj v prvé dni správali a prvé etapy sme brali hlavne ako aklimatizáciu. Napriek tomu sa však už v druhej etape – v hromadnom dojazde, podarilo presadiť Robovi a pripísať tak prvé víťazstvo na slovenské konto. Po troch etapách na severe krajiny a nekonečných transferoch autami medzi hlavnými mestami provincií sme opäť leteli armádnym lietadlom. Presunuli sme sa do západnej časti, kde pokračovali preteky horskými etapami. No hneď prvú z nich nám museli skrátiť, nakoľko veľká časť batožín sa pri transfere do lietadla nezmestila a tak sme sa k nej dostali až na druhý deň poobede. Skrátená etapa však bola po celom dni čakania o to náročnejšia. Klíma bola o 7 – 10 stupňov chladnejšia, ale potili sme sa oveľa viac, z dôvodu vysokej vlhkosti. V skrátenej etape sa mi podarilo dotiahnuť sólový únik do víťazného konca. V ďalšej etape, ktorá mala dojazd na úpätí najvyššej hory centrálnej Afriky – Mount Cameroun, sme za pomoci celého tímu útočili na žltý dres vedúceho pretekára. Podarilo sa nám stiahnuť takmer dve minúty z náskoku lídra celkového poradia, no ten mal k dobru ešte ďalšie tri minúty. Posunul som sa ale na štvrté miesto v celkovom poradí. V hlavnom meste Kamerunu – Yaounde, kde boli odštartované dve záverečné etapy, slovenský tím ukážkovo spolupracoval. Cieľ poslednej etapy bol jasný, atakovať stupne víťazov celkového poradia. Snahu nášho tímu však marila dokonalá spolupráca štyroch domácich tímov, ktorí sa báli Slovákov ako čert svätenej vody. Nakoniec to dopadlo celkovým štvrtým miestom pre mňa a piatym pre Róberta. Tour de Cameroun boli nádhernými pretekami prekrásnou krajinou. Cesty vždy lemovali tisíce divákov. Celá krajina žila touto športovou udalosťou a s napätím sledovala osudy svojich favoritov. Veríme, že na budúci rok sa opäť vrátime do bojov o ukoristenie žltého dresu.

Róbert Glajza
- Mali sme krátku dobu na aklimatizáciu po prílete, čo sa ukázalo ako nevýhoda pred prvou etapou, keďže sme prekonali teplotný rozdiel z nula do štyridsať stupňových horúčav. Preteky začínali na severe Kamerunu, kde teraz vrcholí leto, preto sme sa v prvej etape len zoznamovali s prostredím a podmienkami, čo nás možno stálo aj celkové víťazstvo. Najlepší africký tím sa dostal do celkového vedenia, nasledovné etapy sa zamerali na udržanie žltého dresu, my sme potom mali dobré šance bojovať o pódiové umiestnenie v jednotlivých etapách a podarilo sa nám posunúť aj v celkovom hodnotení. Veľmi nepríjemné boli presuny medzi etapami, ktoré často trvali dlhšie ako jednotlivé etapy. Dovolím si povedať, že niektoré európske tímy boli silnejšie ako náš, nedokázali sa ale vyrovnať s náročnými podmienkami a špecifickou organizáciou pretekov...





Autor (zdroj): Mgr. Martin Mikuštiak