Koncom apríla sme sa z médií dozvedeli o epidémii novej chrípky, ktorá sa označovala ako prasacia chrípka. Časť verejnosti reagovala odmietavo na používanie prídavného mena prasací a obviňovala jazykovedcov z rozličných výmyslov. Takýto postoj však vyplýval z neinformovanosti. Prídavné meno prasací nevymyslela úzka skupinka súčasných jazykovedcov, ako sme mohli čítať v niektorých reakciách, ktoré sme dostali do jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV. Toto prídavné meno je totiž v slovnej zásobe slovenčiny už niekoľko storočí. Zachytávajú ho nielen súčasné Pravidlá slovenského pravopisu z roku 1991 (3. vyd. z roku 2000) či Krátky slovník slovenského jazyka z r. 1987 (4. vyd. z r. 2003), ale už A. Bernolák v šesťzväzkovom diele Slowár Slowenskí Čeko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí z r. 1825, Š. Jančovič v Novom maďarsko-slovenskom a slovensko-maďarskom slovníku z r. 1848, J. Loos v Slovníku slovenskej, maďarskej a nemeckej reči z r. 1871, neskoršie P. Tvrdý v Slovenskom frazeologickom slovníku z r. 1933, A. Zauner v Praktickej príručke slovenského pravopisu z r. 1966, J. Oravec a V. Laca v Príručke slovenského pravopisu pre školy z r. 1973 a ďalší (v citovaných príručkách sa podoba prasačí neuvádza).
Živočíšne prídavné mená sa v spisovnej slovenčine tvoria príponou -í (-ia, -ie) alebo príponou –ací (-acia, -acie). Pred príponou –í (-ia, -ie) nastáva striedanie spoluhások c a k so spoluhláskou č, napr. zajac + -í→zajačí, rak + -í → račí, slimák + -í→slimačí, srnka + -í→srnčí. Podobne sa pred príponou –í (-ia, -ie) striedajú aj iné spoluhlásky, napr. ch/š, g/dž, d/ď, n/ň, t/ť – porov. hroch + -í→hroší, doga + -í→dodží, had + -í→hadí, vrana + -í→vraní, kohút + -í→kohútí. Príponou –ací (-acia, -acie) sa živočíšne prídavné mená tvoria napríklad v týchto prípadoch: hus + -ací→husací, myš + -ací→myšací, jahňa + -ací→jahňací, kačka + -ací→kačací, kozľa + -ací→kozľací, kura + -ací→kurací, mačka + -ací→mačací, teľa + -ací→teľací, zviera + -ací→zvierací, žaba + -ací→žabací, rovnako aj prasa + ací→prasací. Takéto tvorenie živočíšnych prídavných mien má oporu aj v slovenských nárečiach.
Podobu prídavného mena prasačí máme v slovenských textoch doloženú až od konca tridsiatych rokov a vo väčšej miere sa začala používať v päťdesiatych rokoch 20. storočia, pričom do jazykových prejavov niektorých používateľov slovenčiny sa mohla dostať pod vplyvom češtiny, českého prídavného mena prasečí, resp. nevhodnou analógiou s prídavnými menami typu zajačí. Porovnávať podobu prasačí s prídavnými menami typu zajačí, resp. račí, ako sa o to niektorí usilujú, nie je vhodné, lebo tu ide o rozličné odvodzovacie prípony v prvom prípade o príponu –ačí, ktorá sa však v spisovnej slovenčine pri tvorení živočíšnych prídavných mien nepoužíva, v druhom prípade o príponu –í, pred ktorou sa spoluhlásky c, resp. k nahrádzajú spoluhláskou č. V kodifikačných príručkách platných v súčasnosti sa uvádza iba podoba prídavného mena prasací.
Postup médií pri používaní slovného spojenia prasacia chrípka bol teda v súlade s platnou kodifikáciou.



Autor (zdroj): Matej Považaj, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV