5.10.2022 19:59:05
Jazykové okienko: O slove optimálny


Do jazykovej poradne Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra nezriedka dostávame otázku týkajúcu sa prídavného mena optimálny. Opytujúcich sa zaujíma, či je možné toto prídavné meno stupňovať, či je správne vyjadriť sa o niečom, že je optimálnejšie, prípadne najoptimálnejšie. Veď ak je raz niečo optimálne, logicky by už nemalo byť niečo ešte viac optimálne.
Prídavné meno optimálny má pôvod v latinskom slove optimus, t. j. najlepší, čo je superlatív, čiže tretí stupeň od slova bonus „dobrý“. Prídavné meno optimálny teda svojím významom „najlepší, najvhodnejší, najvýhodnejší, najpriaznivejší“ už vyjadruje najvyššiu mieru vlastnosti. Jednako výskyt tvarov optimálnejší či najoptimálnejší nie je až taký zriedkavý. Svedčia o tom napr. slovné spojenia optimálnejší stav, optimálnejší spôsob, optimálnejšia verzia, optimálnejšie riešenie, najoptimálnejšia možnosť, najoptimálnejšia voľba, najoptimálnejšie podmienky, najoptimálnejšie predpoklady. Tendencia stupňovať prídavné meno optimálny môže vychádzať z toho, že konkrétne hodnotenie, porovnanie sa robí vždy v určitých podmienkach, za daných okolností, čo ho relativizuje. Ďalším dôvodom, prečo mnohí nemajú zábrany prídavné meno optimálny stupňovať, je to, že z formálnej stránky má podobu základného, prvého stupňa. Keďže u mnohých používateľov slovenčiny sa už stratila súvislosť s fungovaním tohto prídavného mena v latinčine, zaraďujú ho medzi také prídavné mená, ako vynikajúci, znamenitý, jedinečný ap., ktoré sa stupňujú. Aj keď najmä ľudí s klasickým vzdelaním takýto postup vyrušuje, a ako sme vysvetlili, je nadbytočný, stupňovanú podobu optimálnejší, ako ani podobu superlatívu najoptimálnejší v súčasnej slovenčine nemožno úplne odmietať.





Autor (zdroj): Silvia Duchková, JÚ. Ľ.Štúra SAV