Cudzích vysokých štátnych predstaviteľov a veľvyslancov oslovujeme vaša excelencia, domácich jednoducho pán prezident, pán predseda parlamentu, pán premiér, pán minister. Často u nás ľudia oslovujú aj našich veľvyslancov ako excelencie, čo vyznieva skôr pejoratívne, doma je veľvyslanec vyšším štátnym úradníkom a patrí mu oslovenie pán veľvyslanec.
Používanie vysokoškolských a vedeckých titulov u nás upravujú príslušné zákonné normy. Nositeľovi čestného doktorátu honoris causa patrí oslovenie pán doktor. Na akademickej pôde býva pri slávnostných príležitostiach zvykom oslovovať rektora univerzity vaša magnificencia a dekana fakulty vaša spektabilita. V oficiálnom i obchodnom styku by sme mali každého oslovovať jeho titulom, kto to zanedbáva, správa sa nezdvorile a nezanecháva dobrý dojem. Ak si partner takéto oslovenie neželá, povie vám to sám. Čo však v prípade, ak má partner titulov niekoľko (napr. prof. MUDr. Jozef Veselý, PhD.)? Vždy použijeme najvyšší titul, teda pán profesor Veselý.






Autor (zdroj): Mgr. Oľga Kleinová