Tituly vyplývajúce z funkcie používame iba na pracovisku a pri úradnom oficiálnom styku. Vždy hovoríme o pánu riaditeľovi, pani vedúcej, pánu predsedovi apod. Ak má riaditeľ podniku akademický titul, mali by sme ho v priamom styku titulovať skôr týmto akademickým titulom. Ak však o ňom hovoríme s pracovníkmi iného podniku, resp. ak rokujeme s nimi v jeho mene, budeme ho nazývať riaditeľom. Keby sme totiž povedali „...doktor Smutný sa domnieva...“, nemuselo by byť našim partnerom jasné, či ide o stanovisko riaditeľa. Oslovovať titulom vyplývajúcim z funkcie budeme len vtedy, ak ide o titul významnejší (riaditeľ, námestník, predseda atď.). Tituly, označujúce bežné pracovné zaradenie (pani sekretárka, pán skladník) nepoužívame. V súkromnom styku tituly vyplývajúce z funkcie nepoužívame. Pri oficiálnych príležitostiach sa uvádzajú čestné, prípadne udelené tituly. Významných umelcov oslovujeme majstre (bez priezviska), umelkyne pani a pripojíme priezvisko, lebo oslovenie majsterka sa obvykle používa len s športe. V rozhovore čestné a udelené tituly nepoužívame, nehovoríme teda majstre laureát, pani zaslúžilá umelkyňa, atď. Tieto tituly však uvádzame v oficiálnom písomnom styku v adrese.




Autor (zdroj): v texte