Už devätnásť rokov spájame november s fotografiou. Potešiť si svoje estetické cítenie možno na množstve výstav organizovaných pri tejto príležitosti azda v každom meste.
Spomínate si na výstavu Stretnutie, inštalovanú v letných mesiacoch v Brezne? Medzi vystavovateľmi boli tri naše spolupracovníčky, dve redakčné fotografky Podbrezovana a nepochybne úspešná mladá fotografka, ktorej je táto činnosť koníčkom. V čase vernisáže sme vám sľúbili ich predstavenie a dnes svoj sľub plníme:

Anna Nociarová, profesionálna fotografka Železiarní Podbrezová Kde sa v tebe vzal impulz stať sa fotografkou? - Detstvo som prežila s ceruzkami a štetcami v rukách. Už ako dieťa som vášnivo rada maľovala a hodiny výtvarnej ma fascinovali. Ako magnet ma priťahoval foto ateliér mojej sesternice, možnosť privoňať k vývojkám, spoznať množstvo ľudí, hľadať objektívom ich krásu, výraz, pochopiť náladu. Keď mi otec kúpil môj prvý fotoaparát Practica, bolo rozhodnuté.

Pamätáš sa na svoj prvý úspech?
- Prvé úspechy boli víťazstvá na amatérskych výtvarných fotosúťažiach, získala som tam prvé miesto, i cenu poroty za osobitnú tvorbu.

Iste ich bolo viac, spomenieš si na svoje ocenenia?
- Za svoj najväčší úspech považujem to, ak sa moje fotky páčia ľuďom, pre ktorých ich robím . Cez fotky ich dokážem potešiť, dojať, vyvolať v nich smútok, spomienky, ukázať im, čo vo mne je a čo dokážem. Môj príchod do železiarní bol pre mňa obrovskou výzvou . Po rokoch môžem konštatovať že bez tejto práce by bol môj život oveľa chudobnejší. Neskôr som prezentovala svoje fotografie na samostatných výstavách, spoločných výstavách fotoklubu doma, i v zahraničí, momentálne sú moje fotky súčasťou výstavy 17. november v budove pamätníka SNP v Banskej Bystrici. Ako členka Zväzu slovenských fotografov mám možnosť zúčastňovať sa viacerých prestížnych fotografických salónov v zahraničí, čo ma neustále núti hľadať ďalšie motívy, správny výraz, kompozíciu, farby a všetko, čo svet tvorivej fotografie obnáša. Stala som sa autorkou fotografií viacerých knižných publikácií, dostala som možnosť fotografovať mnohé významné udalosti a stretla som pri svojej práci veľa skvelých a jedinečných ľudí. Osobitne si cením spoluprácu na prezentačných materiáloch o Železiarňach Podbrezová.

Tvoje ciele do budúcnosti?
- Fotiť a nech to trvá ešte poriadne dlho. Taký môj konkrétny cieľ je obnoviť činnosť fotoklubu v našom regióne. Myslím, že je tu veľa ľudí so serióznym záujmom o fotografickú tvorbu . V prípade, že by sa nám podarilo stvoriť takéto spoločenstvo, znamenalo by to pre mňa a pre všetkých možnosť ďalšieho rastu v odbore a samozrejme predstaviť v budúcnosti ľuďom v našom regióne veľa krásnych okamihov, zachytených objektívom fotoaparátu.

Iveta Kardhordová, profesionálna fotografka Žleziarní Podbrezová Kde sa v tebe vzal impulz stať sa fotografkou? - Myslím, že každý, kto chytí čarovnú skrinku fotoaparátu do rúk, urobí prvý snímok a je s ním spokojný, tak ho to chytí a pokračuje v tom. Pamätáš sa na svoj prvý úspech? - Môj prvý úspech siaha ešte do školských lavíc., kde som sa cez okresné, krajské kolo dostala až na celoslovenskú súťaž mladých fotografov. Tých úspechov iste bolo viac. Spomenieš si na svoje ocenenia? - Som držiteľkou FIAP bronzovej medaily za rok 2008. Tvoje ciele do budúcnosti? - Zdokonaľovať sa a rásť vo svojom odbore. A touto cestou sa chcem poďakovať svojej rodine a svojmu zamestnávateľovi, že mi to umožňujú. Ďakujem.

Ing. Alena Sojková, MBA, mladá talentovaná fotografka Čím a kedy ťa oslovila fotografia prvýkrát? - Začala som fotiť ako každý dovolenkový fotograf – hlavne momentky z rodinnej dovolenky. Zlom nastal vtedy, keď som mala v Taliansku na leto požičaný kvalitnejší foťák – jednak je Taliansko podľa mňa úžasne fotogenická krajina a jednak som mala možnosť porovnať výsledky kvalitnejšej techniky, aj keď tu platí, že dobrý foťák neurobí dobrého fotografa... Čo fotíš najradšej? - Najviac ma baví portrétna fotografia, nie však štylizovaná, ale zachytávanie portrétov ľudí v ich prirodzenom prostredí. Vďačnými objektmi sú starší ľudia, ktorí už majú odžité roky vpísané v tvári a potom, samozrejme, deti.

Tvoj doposiaľ najväčší úspech?
- Keďže fotografia je pre mňa zatiaľ len koníčkom vo voľnom čase, nemám veľké ambície, poteší ma, keď sa zachytené momenty páčia iným. Som však veľmi rada, že som sa mohla zúčastniť spomínanej výstavy v Horehronskom múzeu v Brezne, to bola pre mňa veľká pocta.

Tvoje ciele do budúcnosti?
- Fotografovanie nás baví oboch aj s manželom, preto dúfam, že sa nám raz podarí realizovať vlastnú autorskú výstavu – to je však ešte len hudba budúcnosti.

Na výstave Stretnutie prezentovali naše fotografky svoju tvorbu z oblasti športu.

Z tvorby A. Sojkovej