Predstavujeme vám...
vedúceho výroby v dielni2 a týmto som dostal možnosť plánovať a riadiť celú výrobu presných rúr od vstupného polotovaru, až po expedíciu ku konečnému zákazníkovi.
Môžeme načrieť aj do vášho súkromia?
- Som ženatý, manželka pracuje taktiež v Železiarňach Podbrezová v odbore riadenia kvality. Máme spolu štyri deti, troch synov Šimona, Lukáša, Tobiáša a dcéru Miriam. Najstarší syn začal študovať na EGT v Tisovci a najmladšia je prváčka v základnej škole v Pohronskej Polhore. Bývame v Michalovej v rodinnom dome. Na koníčky mi veľa času neostáva, keďže práca mi zaberie väčšinu dňa. Môj najlepší relax je fyzická práca okolo domu a v záhrade.
Do funkcie nastupujete vo veľmi zložitom období poznačenom hospodárskou krízou. Ako vnímate situáciu zo svojho pohľadu?
- Situáciu, ktorá v súčasnosti nastala, sme v ťahárni rúr začali pociťovať od júla 2008 a počas celého tretieho kvartálu, keď sme museli doplniť plánované množstvá výroby presúvaním zákaziek z nasledujúcich mesiacov. Štvrtý kvartál bol pre ťaháreň rúr veľmi kritický, v tomto období nám výroba klesla na 60 percent plánovaných úloh. Január 2009 hodnotiť nebudem vzhľadom na plynovú krízu. Február a marec sa zatiaľ naplnil na 50 percent výkonov v porovnaní s minulým rokom. Tento pokles výroby sa veľmi nepriaznivo odrazil na stave celej prevádzky. Pevne verím, že naši obchodníci dokážu zabezpečiť dostatočné množstvo zákaziek, aby sa situácia čoskoro zmenila.
Neobávate sa, že zvládnuť tak veľký kolektív a v tak zložitom období aké nastalo, bude ťažké?
- Obavy určite nie, veď skúsenosti z riadenia už mám, počas jedenástich rokov som riadil 150 členný kolektív. Cítim však veľkú zodpovednosť za všetkých, ktorí ostávajú pracovať na ťahárni. Teraz sa musíme ešte pevnejšie zomknúť, aby sme spoločnými silami prekonali toto obdobie a udržali si zamestnanosť aspoň na dnešnej úrovni.
Prezradíte nám svoje želanie do budúcich dní?
- Myslím si, že moje želanie je obdobné ako u väčšiny z nás a to, aby kríza rýchlo pominula a mohli sme sa zaoberať ako výrobu zvyšovať a nie utlmovať. |
Autor (zdroj): Mgr. Oľga Kleinová
|
