V Popolcovú stredu, ktorá v tomto roku pripadla na 25.februára, sa začal štyridsaťdňový pôst. Od posledného - predvianočného pôstu sa jedli väčšinou mäsité a navyše mastnejšie jedlá, jednoducho nezdravé. Štyridsaťdňové pôstne obdobie preto prišlo vhod ako úľava pre ľudský organizmus.
Dodržiavanie pôstu a stanovenie pôstnych období zaviedla cirkev už v apoštolskej dobe. Znamenalo určité obmedzenie v jedle. Zakázané bolo konzumovať potraviny, ktoré pochádzajú od teplokrvných zvierat, teda mäso, živočíšny tuk, mlieko, syr i vajcia. Okrem štyridsaťdňového pôstu pred Veľkou nocou stanovila cirkev aj tridsaťdňový pôst počas obdobia adventu pred Vianocami, štyri celodenné tzv. suché dni počas roka a pôsty boli predpísané každú stredu a v piatok. Úplné hladovanie platilo pôvodne pre Popolcovú stredu a Veľký piatok. Pôsty bývali kedysi také prísne, že počas nich používali aj iný riad na varenie a jedenie.
Po rozdelení kresťanskej cirkvi na východnú ortodoxnú a západnú rímskokatolícku sa začali pôsty na oboch územiach dodržiavať rozdielne. Východná cirkev si v podstate zachovala pôvodný prísny postup a preto aj pravoslávni veriaci na východnom Slovensku počas pôstu nekonzumujú mäso a mliečne výrobky.
V rímskokatolíckej cirkvi sa pôsty postupne zmierňovali a skracovali a dnes majú katolíci len jeden pôstny deň - Veľký piatok. Starší ľudia však dodnes dodržiavajú pôst aj na Štedrý deň až do polnoci, na Popolcovú stredu, Bielu sobotu a mnohí aj každý piatok v týždni.

Aký bol pôstny jedálny lístok v minulosti?
V našich zemepisných šírkach obsahoval pôstny jedálny lístok najmä polievky z múky nazývané kyseľ a ďalšie druhy polievok pripravovaných z kyslej kapusty, fazule, hrachu, šošovice, cíceru, bôbu, cesnaku, rasce, zo sušených húb alebo ovocia. Popri tom sa jedli rôzne múčne kaše, prívarky, cestoviny, placky a , samozrejme, chlieb. Typickým pôstnym jedlom bol kaplýš z naklíčeného zrna a zomletého obilia, ktorý chutil ako medovník.
Na mastenie jedál sa v pôste používal namiesto bravčovej slaniny a masti olej vyrobený z ľanu, konope, slnečnice, ktorý sa kedysi lisoval v dedinských olejárňach, tzv. zábojoch. V týchto dedinách, kde sa takéto oleje nevyrábali, ich počas pôstov s úspechom predávali podomoví obchodníci.
Prísny vegetarián nevezme do úst ani rybu. Je to škoda, pretože v súčasnosti vieme, že mäso vodných živočíchov je pre ľudský organizmus veľmi prospešné. Podľa kresťanských pôstnych regúl sa však mäso rýb, žiab a rakov jesť smie, pretože majú tzv. studenú krv. Preto napríklad boli obľúbenou pochúťkou našich predkov žabacie stehienka v kapustnici.
Pri prísnom dodržiavaní pôstu ľudia nejedli ani mliečne výrobky a nepili mlieko. V tých domácnostiach, kde nemali možnosť získať rastlinné oleje, však mastili cez pôst rozpusteným maslom, ktoré sa tiež považovalo za pôstnu stravu.
Z dnešného pohľadu na zásady zdravej a racionálnej výživy by sme mohli povedať, že štyridsaťdňový odpočinok od mäsitej stravy v minulosti nášmu ľudu prospieval a rovnako by prospel mnohým z nás aj dnes.
Tradícia dodržiavania pôstu bola najmä v dedinskom prostredí posilňovaná aj ľudovou vierou. Ľudia verili, že ak dodržia pôst a budú jesť pôstne jedlá, zabezpečí im to prosperitu, lepší život do budúcnosti. A tak konzumácia rezancov či šúľancov v čase pôstu a najmä na Škaredú stredu mala byť predzvesťou budúcich dlhých a plných klasov na poli a prosná kaša zasa hojnosť peňazí.

Diétne, ale s chuťou

KYSELICA Pripravuje sa z ovsenej múky alebo ovseného šrotu, ktorý vo veľkej nádobe zmiešame s vodou, so starým chlebom a necháme niekoľko dní vykvasiť. Celý zákvas precedíme cez sitko a zohrievame. Podľa potreby zahustíme múkou. Kyselica má sivú farbu a kyslasto – trpkú chuť. Kedysi sa jedla s varenými zemiakmi či varenou fazuľou. Studená sa pila ako osviežujúci nápoj. Bol to typický pokrm pôstneho obdobia. PŠENOVÁ POLIEVKA Asi desať deka prosa umyjeme a dáme variť. Pridáme na rezance pokrájanú koreňovú zeleninu a dva – tri zemiaky. Z oleja a múky spravíme ružovú zápražku, zalejeme vodou a vlejeme do polievky. Nakoniec pridáme posekanú petržlenovú vňať. ROSOĽANKA Očistené, nadrobno pokrájané zemiaky uvaríme. Pridáme osobitne uvarenú fazuľu, zmes okyslíme vodou z kyslej kapusty a nakoniec zahustíme múkou. Kedysi sa rosoľanka podávala ráno ako hlavné jedlo pred odchodom na pole. Dnes ju môžete vyskúšať ako variáciu na pôstnu večeru. Neobsahuje nijaký tuk. CESNAKOVÁ POLIEVKA Asi pol kila očistených a na kocky pokrájaných zemiakov dáme variť do osolenej vody. Postrúhaný cesnak rozotrieme so soľou a maslom, zalejeme vriacou vodou z uvarených zemiakov a polievku dobre pomiešame. Nakoniec pridáme posekanú petržlenovú vňať. Náš tip: Pre labužníkov odporúčame cesnak zaliať vriacim vývarom z údeniny.

Autor (zdroj): internet