Máloktorý sviatok je tak výrazne prepojený s prastarými tradíciami, ako je Veľkonočná nedeľa. Jej termín nie je totiž fixne určený, závisí od pohybu a fáz Mesiaca. Je to prvá nedeľa po prvom splne, ktorý nasleduje po dni jarnej rovnodennosti. Určovanie sviatku podľa oblohy dokazuje pradávnu obyčaj. Preberanie ľudových rituálov z dávnoveku do kresťanských obradov je v našom kultúrnom prostredí tak silne prepojené, že nie vždy môžeme vystopovať koreň sviatku. Predobrazom kresťanskej Veľkej noci sú aj starožidovské jarné sviatky Pésach, pri ktorých sa obradne jedli jahňatá a nekvasený chlieb.

Ešte dnes sa v mnohých dedinách už na Bielu sobotu pripravujú koše, do ktorých sa dajú rôzne jedlá, predovšetkým šunka, klobásy, koláče, vajíčka, chlieb a soľ. Podvečer sa odnesú do kostola a nechávajú sa od kňaza posvätiť. Posvätené jedlá v rodinách jedia ako obradné veľkonočné pohostenie, ktorým sa končí štyridsaťdňový predveľkonočný pôst. K tradičným veľkonočným jedlám na Slovensku patria vajíčka, ktoré azda vo všetkých euroázijských krajinách symbolizujú plodnosť, kolobeh a kontinuitu života. K veľmi starej tradícii patrí aj pečenie jahňaťa alebo kozľaťa, podľa kresťanskej viery na znamenie nevinnej obete Ježiša - Baránka Božieho.
V mnohých dedinách sa baránok pečie len ako pečivo v hlinenej alebo kovovej forme a býva ozdobou veľkonočného stola. Po dlhom pôste je najväčší záujem o mäso. Na dedinách sa varí najmä údená šunka, šoudra a domáce klobásy. Charakteristickým jedlom Veľkej noci v niektorých regiónoch Slovenska je aj pokrm pripravený zo žemlí, údeného mäsa a vajec - pečka, stratené kura, veľkonočná baba a pod., ktoré sa upečie v pekáči a podáva sa s cviklou a nastrúhaným chrenom. K sviatkom patria aj typické koláče rôznych tvarov. Typickým, najmä pre východné Slovensko je Paska, veľký, pletencami a kresťanskými symbolmi ozdobený koláč.
Posvätným veľkonočným jedlám pripisovali ľudia zázračné liečiteľské a magické účinky, preto si zvyšky odkladali. Škrupiny z vajec a omrvinky z koláčov zaorávali do prvej brázdy na poli, masť, ktorá zostala z varenia šunky odkladali na liečenie rán, natierali sa ňou nohy, aby nepraskali a chránila aj pred uštipnutím hadom.
Najznámejšou a najatraktívnejšou veľkonočnou rekvizitou na Slovensku sú maľované vajíčka – kraslice. Najjednoduchšie sa zdobia dohneda vývarom z cibuľovej šupky alebo dozelena vývarom z rôznych rastlín. Kraslice sa zdobia aj vyškrabávaním do farby alebo batikovaním, nanášaním ornamentu voskom a opakovaným ponáraním do rôznych farieb. K tradíciám Veľkej noci patria aj kúpačky a šibačky dievčat. Polievanie dievčat na potoku, neľútostné divadlo plné kriku a niekedy aj hnevu býva bohato odmenené. Dievčatá totiž vedia, že kúpeľ v studenej vode alebo dotyk zelenými korbáčikmi im prinesie zdravie a očistu od všetkého zlého. Za odmenu chlapci dostávajú kraslice a peniaze.
V niektorých dedinách si dievčatá v utorok vymenili úlohu s chlapcami. Možno preto, aby aj chlapci mohli nabrať silu a zdravie. A možno to bolo len z pomsty.


Veľkonočný koláč
Čo potrebujeme: 500 g hladkej múky, 500 g polohrubej múky, soľ, 40 g droždia, 100 g cukru, 5 dl mlieka, 150 g masla, 2 vajcia, 3 žĺtky, 1 vanilínový cukor, 2 lyžice hrozienok, 100 g tvarohu
Hrozienka namočíme minimálne na hodinu do rumu. Do misky preosejeme múku a po okraji ju máličko posolíme. Do múky vyhĺbime v strede jamku. Do jamky rozmrvíme droždie, posypeme ho cukrom a zalejeme vlažným mliekom.
Necháme chvíľu kysnúť. Potom pridáme rozpustené vlažné maslo a polovicu vanilínového cukru. Vypracujeme hladké cesto a necháme dokysnúť. Tvaroh rozmiešame s dvoma žĺtkami, druhou polovicou vanilínového cukru a hrozienkami.
Tvarohovú hmotu zamiesime do 1/8 cesta a necháme kysnúť. Do zvyšného cesta pridáme 2 vajcia, cesto premiesime a necháme asi 1 a 1/2 hodiny opäť kysnúť.
Vykysnuté tvarohové cesto na pomúčenej doske premiesime a ušúľame do dlhého oválu. Druhé cesto na pomúčenej doske rozvaľkáme do veľkosti plechu.
Na cesto položíme tvarohový šúľok do tvaru kruhu. Prostriedok rozvaľkaného cesta narežeme do kríža tak, aby sme cestom z vnútornej strany venca prekryli vrchnú časť koláča. Cestom z vonkajšej strany prekryjeme koláč smerom dovnútra. Hmotu preložíme na okrúhly, vymastený plech. Necháme kysnúť asi 20 – 30 minút.
Pre zachovanie otvoru v strede koláča doň položíme sklenenú vymastenú fľaštičku od výživy. Koláč potrieme rozšľahaným žĺtkom a pečieme vo vyhriatej rúre: 10 – 15 minút pri teplote 225 – 250 °C. Potom asi hodinu dopekáme pri teplote 100 – 150 °C.
Po upečení potrieme cukrovou vodou.




Autor (zdroj): R. Stoličná - Mikolajová