Duchovnou kultúrou nášho ľudu sa prepletala ľudová viera v čisté a nečisté sily pôsobiace v prírode. S takýmito predstavami sme sa stretávali aj na svätého Juraja, 24. apríla. Je to deň, ktorému sa v ľudovom kalendári pripisuje predel medzi zimou a nastupujúcim letom. Ľudia vraveli „Na Juraja sa zem otvára“, alebo „Do Ďura nerastie nič, aj keby kliešťami ťahal zo zeme, po Ďure všetko ide von, aj keby kladivom zatĺkal.“ V tento deň vychádzali na svet temné sily, bol to aj tzv. stridží deň, kedy mohli neopatrným ľuďom tieto sily poškodiť. Preto sa večer pred sviatkom zakladali ohne, ktoré mali nečisté sily zahnať. Zároveň sa pri nich zabávala a spievala mládež, chlapci preskakovali ohne. Aby oziminy dobre rástli, odporúčalo sa pováľať v nich noc pred Jurajom. Počas jurskej noci bolo dovolené vystrájať také kúsky, ktoré inak boli na dedinách nemysliteľné. Mládenci napríklad ukradli gazdovi brány, vyvliekli ich na strechu domu alebo vysoko na strom zvesili kolesá z voza. Niekedy takto poskladali na strechu domu celý voz. Zabávala sa na tom celá dedina. Humor, bujarosť a neviazanosť sa na Juraja tolerovali, bol to akýsi ventil, ktorý je v múdro riadenom spoločenstve ľudí potrebný. V horských oblastiach slovenských Karpát zvykli v tento deň na salašoch vyháňať ovce na spoločnú pašu a kravy vyšli po prvý raz po zime von z bezpečia maštalí. Aj s týmito úkonmi súviselo veľa zvykov, ktoré mali zabezpečiť zdravie zvierat a ich bohatú úžitkovosť. Okrem sviatku sa začalo aj obdobie zberu rôznych divo rastúcich rastlín, ktoré ľudia pokladali za liečivé. Najlepšími znalcami ľudových liečebných praktík boli pastieri, bačovia, babice, ktoré pomáhali ženám pri pôrodoch a baby bylinkárky. V niektorých oblastiach, najmä na Turci, sa na výrobu liečivých olejov špecializovali olejkári, pripravovali oleje z rozmarínu, borievky, kosodreviny, limby, rasce, spolu s liečivými tinktúrami a masťami, ktoré predávali nielen na Slovensku, ale aj v Európe, i v Ázii.
Dedinský ľud na jar zbieral po chotároch svieže listy žihľavy, púpavy, podbeľa, šalvie, slezu, skorocelu, pľúcnik lekársky, prasličku, sušil ich a užíval, najmä ako liečivé odvary. Z čerstvých listov vedeli uvariť aj chutné pokrmy.





Autor (zdroj): Slovenský rok