Hoci nás od hubárskej sezóny delí niekoľko týždňov (a možno ani nie) zamýšľať sa nad pojmami huby a hríby môžeme už dnes. V bežnom styku sa často stretávame s týmto pomenovaním a obidvomi názvami pomenúvame ten istý druh rastlín. Podľa územnej (nárečovej) príslušnosti niektorí Slováci jedia huby, iní hríby, jedni si varia hubovú, iní hríbovú polievku. V bežnej reči pochopíme, o čo ide. Ak by sme však vzali do úvahy odbornú terminológiu, v základnom význame sa slovo huba vymedzuje ako „dužinatý rastlinný útvar rastúci z vláknitého podhubia, obyčajne s hlúbikom a klobúkom“, naproti tomu pojem hríb je „jedlá huba s bielou dužinou a obyčajne hnedastým klobúkom“(obyčajný dubák). Z vymedzenia vyplýva, že medzi slovami huba a hríb je nadradený vzťah. Čo to znamená? Ak sa v bežnom hovorovom styku používajú slová huby a hríby ako rovnoznačné, v odbornej terminológii určite nie.
Podobnou dvojicou rovnakého vecného druhu sú názvy melón a dyňa.
A ako pomenúvame osoby, ktoré huby zbierajú či predávajú? Názov hubár nesprevádza ani pravopisný ani výslovnostný problém. Ak by sme však chceli hubára nazvať „hríbárom“, je tu isté zaváhanie.



Autor (zdroj): Mgr. Oľga Kleinová