Slovo guľáš pochádza z maďarčiny a značí toľko, ako u nás pastier. Na rozľahlých dolnozemských pustách si maďarský pastier pripravoval jedlo z toho, čo mu príroda poskytla. Nad ohníkom v kotlíku zapenil cibuľu, pridal papriku, mäso a prísady, ktoré práve mal. Všetko ochutil, podusil a uvaril. Keď sa už mäsko dováralo, pridal zemiaky, dolial vodu a dostal obľúbené jedlo, známe dnes po celom svete. Guľáš sa nikdy nezahusťuje, tu hrá hlavnú úlohu cibuľa. Treba jej dať toľko, aby ona sama dodala guľášu správnu hustotu. Na tanieri to nemá vyzerať ako omáčka, ale ako chutná šťava. Známy je aj segedínsky guľáš, tiež od našich susedov, kde hlavnou surovinou je prerastaný bôčik, kyslá kapusta, kyslá smotana a paprika. Kyslá kapusta je charakteristickou črtou aj guľášu sikulského, veď ona je práve jedlom vrchárov. Szikulov, čiže Sedmohradčanov. Kyslú kapustu dávame dusiť spolu s mäsom, po udusení pridáme kyslú smotanu, rozšľahanú s múkou a trochu povaríme. Pri jedení týchto chutných špecialít by nás nikdy nenapadlo, že ich vymysleli pastieri vo voľnej prírode.

Autor (zdroj): Mária Zvaríková