Týždeň pred vianočnými sviatkami Slovensko doviezlo prvé dávky očkovacej látky proti pandemickej chrípke. Boli doručené do zdravotníckych zariadení pre pracovníkov, ktorí pracujú pri lôžku pacienta. V Banskobystrickom kraji ide približne o desať tisíc ľudí. „V týchto zariadeniach začali očkovacie tímy očkovať ihneď, ale vzhľadom k tomu, že vianočné obdobie je charakteristické dovolenkami, zatiaľ sa podarilo zaočkovať len malý počet zdravotníckych pracovníkov- napríklad v Banskej Bystrici len okolo stovky. Pri konzultácii s vedúcimi lekármi očkovacích tímov sme zistili, že očkovanie dosiaľ prebieha bez problémov a neboli hlásené žiadne jeho nežiaduce účinky. Predpokladáme, že po ukončení obdobia dovoleniek a voľna sa v očkovaní bude pokračovať úspešnejšie“, uviedla vedúca odboru epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici MUDr. Mária Avdičová. Podľa jej slov sa môžu dať očkovať aj osoby, ktoré už boli očkované proti sezónnej chrípke. Je to naopak výhoda, pretože sa doplní imunita proti novému kmeňu chrípky. V druhej dekáde januára príde na rad očkovanie pracovníkov v ambulantných zložkách prvého kontaktu a na prelome druhej a tretej januárovej dekády aj vakcinácia pacientov, ktorých zdravotný stav ich zaraďuje medzi rizikové skupiny, ktoré treba prednostne očkovať. Jedná sa najmä o pacientov s diabetom, chronickými pľúcnymi a srdcovými choroba, pacientov s astmou, poruchami imunity a hlavne o tehotné ženy. Očkovacie tímy boli zorganizované preto, že očkovacia látka je balená v ampulkách pre 10 dávok. Zaručí sa tým efektívnejšia využiteľnosť vakcíny a nedôjde k stratám. Podľa epidemiológov je toto obdobie typické pre ďalšie zvyšovanie chorobnosti. Očakávajú, že jej vrchol bude na prelome januára a februára. Vlani kulminovala chorobnosť v 8. kalendárnom týždni. Dlhoročné skúsenosti ukazujú, že ak je január mrazivý, chorobnosť nestúpa tak prudko, ako keď je vlhký a teploty sú nad nulou. „Medzi všeobecné preventívne opatrenia okrem očkovania patrí hlavne primerané obliekanie do vrstiev, či dodržiavanie pitného režimu, ktorý sa v zime podceňuje. Medzi preventívne oparenia patrí aj príjem dostatočného množstva vitamínov v podobe ovocia a zeleniny, ako aj dodržiavanie osobnej hygieny. Častejšie umývanie rúk patrí dokonca medzi strategické opatrenia. Je dobré sledovať aj epidemiologickú situáciu. Keď epidemiológovia varujú, že chorobnosť narastá, je dobré vyvarovať sa zhromažďovaniu sa v uzavretých priestoroch, akými sú kino, divadlo, či plaváreň“, konštatuje na záver MUDr. Avdičová. Výskyt akútnych ochorení horných ciest dýchacích, ktorý aktuálne analyzoval Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici za prvý kalendárny týždeň roku 2010 stúpol takmer o 16 percent. Za týmto vývojom je však aj skutočnosť, že došlo ku kumulácii prípadov z dvoch neúplných kalendárnych týždňov - 53. týždňa z roku 2009 a prvého týždňa 2010. Nebyť tohto dôvodu, dá sa predpokladať, že stav vo vývoji chorobnosti v Banskobystrickom kraji je stabilný. Výskyt je podľa vedúcej odboru epidemiológie RÚVZ v B. Bystrici MUDr. Márie Avdičovej vyšší hlavne v skupine ochorení horných ciest dýchacích (akútne respiračné ochorenia – ARO), kde vzostup reprezentuje chorobnosť 1 605 chorých na 100 tisíc obyvateľov. Vzostup epidemiológovia zaznamenali aj v skupine chrípku napodobňujúcich ochorení - približne o 8 percent, čo reprezentuje chorobnosť 235 chorých na 100 tisíc obyvateľov. „Všetky okresy hlásili len sporadický výskyt, čo znamená, že nikde sa nevyskytla žiadna lokálna epidémia. Najviac prípadov zaznamenali okresy Veľký Krtíš, Krupina a Poltár. Najvyššia chorobnosť bola vo vekovej skupine 15 až 19 ročných, nasledovali deti školského veku a za nimi veková skupina od 0 do 5 rokov. Najnižšia chorobnosť je trvale u ľudí v produktívnom veku, kde je chorobnosť len 118 na 100 tisíc obyvateľov“, konštatovala MUDr. Avdičová. Ochorenia však boli sprevádzané aj komplikáciami u 2,7 percenta pacientov. Najčastejšie to boli zápaly dutín - sinusitídy, potom pneumónie a zápaly stredného ucha. Najvyšší je počet komplikácií u detí do 5 rokov, pomerne vysoký počet - 2,5 percenta, je aj u dospelých vo veku od 20 do 59 rokov. Ďalší vývoj chorobnosti bude závisieť aj od zmeny počasia a od toho, ako sa prejaví kumulácia detí v školách po prázdninách.

Autor (zdroj): Mária Tolnayová, hovorkyňa RÚVZ B. Bystrica