Zdravie máš len jedno: Chrípková sezóna
 | Pravidlá postpandemického obdobia
Vlaňajšok bol z hľadiska chrípkovej sezóny atypický hlavne kvôli výskytu nového vírusu AH1N1, ktorý na celom svete - Slovensko nevynímajúc, spôsobil výskyt závažných ochorení na chrípku aj s fatálnym dopadom. Súbežne sa vyskytovali dva typy vírusov chrípky. V prvom rade to boli tie, s ktorými sme sa už stretli a máme na ne aspoň prahovú imunitu - teda ochorenie sa ľahšie prekonáva. Druhý typ vírusu bol AH1N1, ktorý zapríčiňoval ochorenie na novú chrípku. Závažné bolo hlavne to, že odborníci nevedeli odhadnúť v akej miere sa bude šíriť, či sa bude meniť, strácať na patogenite, alebo naopak naberie nejaké agresívne vlastnosti. „Ako sa pandemický vírus bude v novom sezónnom období správať, nevieme dosiaľ. |
Vírus tejto chrípky cirkuloval v priebehu leta aj na južnej pologuli (cez ich zimu), spôsoboval menšie lokálne epidémie, nesprával sa však už tak agresívne, ako u nás v minulej sezóne. Rátame s tým, že sa najpravdepodobnejšie bude šíriť aj v tejto chrípkovej sezóne, keďže sa šíril aj na južnej pologuli. Otázka je, aké ochorenia vyvolá a preto sú epidemiológovia stále ostražití,“ konštatuje na úvod MUDr. Mária Avdičová, vedúca odboru epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) Banská Bystrica.
Ideálne obdobie na prevenciu a očkovanie
Keďže v súčasnosti na severnej pologuli nikto nehlási výskyt tohto vírusu a narastá predovšetkým počet akútnych respiračných ochorení (ARO), je vlastne podľa odborníkov ideálne obdobie venovať sa prevencii. Časté a dôkladné umývanie rúk, časté vetranie domácností a učební, čistota v kúpeľniach, toaletách - to by malo byť samozrejmosťou. Navyše je potrebné vo zvýšenej miere konzumovať čerstvú zeleninu a ovocie, predovšetkým jablká s dostatkom vitamínu C. Prioritou odborníkov je však očkovanie proti chrípke. „Tohtoročná vakcína je čiastočne rozvezená do našich lekární a tí, čo sa chcú dať očkovať môžu - najlepšie od polovice októbra, navštíviť svojho lekára a žiadať očkovanie podľa indikačných skupín. Ide hlavne o rizikových pacientov chorých na všetky chronické choroby, hlavne pacienti so srdcovo- cievnymi ochoreniami, diabetici, onkologickí pacienti a ľudia s chronickými pľúcnymi chorobami, či tehotné ženy. Tí budú mať očkovania na plnú úhradu zdravotnými poisťovňami (ZP), zatiaľ sa nevie, či ZP budú hradiť vakcínu aj ďalším skupinám obyvateľstva, ako tomu bolo vlani,“ približuje situáciu MUDr. Avdičová
Očkovať, či neočkovať?
„Ak by bolo očkovanie škodlivé, tak by ho žiadna národná autorita nepoužívala ako prostriedok prevencie. Vpich po každej injekcii, aj s destilovanou vodou, bude bolieť a začervenie. To sú tzv. očakávané účinky vakcín a určite nie sú škodlivé. Nie sú to živé vakcíny, obsahujú len genetickým inžinierstvom separované tie zložky vírusu, ktoré navodzujú tvorbu protilátok. Ochorenie po vakcinácii na chrípku, proti ktorej bol pacient zaočkovaný, nie je možné,“ tvrdí MUDr. Avdičová. Pripomína, že ARO - ochorenia horných ciest dýchacích vyvoláva aj množstvo iných vírusov, ktorých klinický priebeh býva podobný, ako pri chrípke. Ak niekto kašle a má teplotu neznamená to že má chrípku. Chrípka by sa dala identifikovať len virologickým odberom a potom by sa aj mohlo povedať, že ide o ochorenie po očkovaní. „Očkovanie proti chrípke určite chráni, potvrdzujú to stovky vykonaných štúdií po celom svete na rôznych druhoch populácie - nerizikovej i rizikovej, starších osôb, detí a ochrana je vysoká. Zdôrazňujem, že očkovanie chráni len proti ochoreniam, spôsobeným vírusom chrípky typu AH1N1 a AH3N2 a B. V ovzduší však cirkulujú aj adenovírusy, respiračné vírusy, rinovírusy, ktoré v klinickom obraze pripomínajú ochorenia na chrípku a veľmi sa na ňu podobajú,“ pripája sa MUDr. Viera Morihladková, vedúca oddelenia infekčnej epidemiológie RÚVZ B. Bystrica. Dodáva, že s tým rozdielom, že nemajú sklon dostať sa do dolných dýchacích ciest a vyvolať napr. zápal pľúc, teda nemajú taký sklon k sekundárnym infekciám. Voči týmto vírusom sa neočkuje. Podľa odborníkov, vyššiemu percentu zaočkovaných proti sezónnej chrípke bránia často dezinformácie, ktoré sa šíria internetom a médiami. Cítiť aj pôsobenie tzv. antivakcinačných lobby, ale aj niektorí naši zdravotníci nie sú presvedčení o vhodnosti vakcinácie. Tretím dôvodom možno je, že už niekoľko rokov sme v SR nezaznamenali väčšiu epidémiu, čím sa ostražitosť ľudí otupila.
Čo obsahuje tohtoročná vakcína proti sezónnej chrípke?
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v marci tohto roku vydala odporúčanie, ktoré je záväzné pre všetkých výrobcov. Vakcína pre sezónu 2010/2011 musí obsahovať aj vírus AH1N1(A/California/7/2009 H1N1), vírus H3N2 (A/Perth/16/2009 H3N2), ako aj vírus typu B (B/Brisbane/60/2008), ktoré boli zachytené v minulosti v iných lokalitách sveta. Nová vakcína teda už obsahuje aj zložku proti tzv. novej chrípke. „Samozrejme ochrana nie je 100 percentná - je to dané variabilitou ľudského organizmu. Nie každý je schopný vytvoriť protilátky, preto nikdy nie je imunogenicita vakcín uvádzaná ako 100 -percentná. Sú ľudia, ktorí nevytvárajú protilátky ani po prekonaní ochorenia, sú ale často nosičmi. Takých ľudí je veľmi málo, je to skôr výnimočné. Ak teda človek po očkovaní ochorie, väčšinou nezlyhá očkovanie, ale ide o inú chorobu, nie chrípku,“ konštatuje MUDr. Avdičová. Dodáva, že najvhodnejší čas na očkovanie je od polovice októbra a v priebehu novembra. Odporúčanie vychádza z toho, že imunita po očkovaní vydrží do pol roka a chrípková sezóna trvá tak do polovice apríla. Ak majú protilátky vydržať - hlavne v jarných mesiacoch, kedy často chrípka kulminuje - tak sa očkovanie neodporúča skôr ako v októbri.
Čo znamená postpandemické obdobie?
Po poklese výskytu ochorení a najmä po ústupe výskytu závažných ochorení na chrípku s fatálnym dopadom, svetoví odborníci situáciu analyzovali po zimnej sezóne na severnej i južnej pologuli. Všetky analýzy nasvedčujú tomu, že výskyt pandemického vírusu významne poklesol a stratil charakter pandémie. Preto WHO vyhlásila pandémiu za skončenú. Obdobie, ktoré nazvala postpandemickým značí, že všetky krajiny, ktoré sa zúčastňujú surveillance (dohľad nad chorobami) a monitoringu chrípky sú povinné naďalej vykonávať intenzívny monitoring cirkulácie vírusu chrípky a chorobnosti a tieto dáta hodnotiť a posielať do ECDC, ako aj do referenčných laboratórií WHO. „Dôvodom je, aby sa potvrdilo, že naozaj vírus stratil silu vyvolať pandémiu. Očakávame normálny sezónny výskyt chrípky, ako v predchádzajúcich sezónach, ale s tým, že bude treba veľmi cielene sledovať, ktoré vírusy budú cirkulovať,“ zdôvodňuje ostražitosť odborníkov MUDr. Avdičová.
Vírus AH1N1
Ide o veľmi komplikovaný vírus, hlavne čo sa týka genetického zloženia. Obsahuje gény ľudských, vtáčích aj prasacích vírusov, preto mu odborníci hovoria aj trojnásobne modifikovaný. Došlo k výmene genetických informácií z trojakých typov vírusov, až sa ustálil tento kmeň, ktorý má dva genómy prasacie, jeden vtáčí a jeden ľudský. Odborníci podrobnými analýzami zistili, že vo svete bola maximálna chorobnosť na novú chrípku vo vekových skupinách od 10-20 a od 20 do 30 rokov. V SR takmer neochoreli 65 roční a starší ľudia. Či je to dané tým, že mladí veľa cestujú, alebo či starší ľudia sa niekedy s niečím podobným už stretli a pamäťové bunky zareagovali tým, že vytvorili protilátky - to sa presne nevie.
|
|
Autor (zdroj): Mária Tolnayová, hovorkyňa RÚVZ B.Bystrica
|
